Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

BLOG Miroslav Balog

Hurááá na eurofondy! (časť 1.)

25.02.2017 | Miroslav Balog

Európska únia nám poskytla viac ako 15 miliárd EUR eurofondov na aktivity, ktoré sme si sami navrhli a sami riadime. Ako vyhodnotiť ich efekty? Dá sa to vôbec?

  • Tlačiť
  • 6

Kultúra hodnotenia vynakladania verejných (našich spoločných) zdrojov je na Slovensku žalostná. A to aj napriek tomu, že aktivita štátu má široké pôsobenie s rôznou intenzitou na rôznych trhových, ale aj netrhových aktérov. Otázky správneho cielenia a zefektívnenia míňania (radšej by som použil investovania) verejných zdrojov, najmä štrukturálnych fondov, sa zvýrazňujú v spojitosti s viac ako 15 mld. €, ktoré nám ponúka Európska komisia na rozvoj nami vybraných oblastí.

Historická skúsenosť

Prezentácia výsledkov využívania najmä štrukturálnych fondov sa vo väčšine prípadov v minulosti (napr. 2007-2013) posúvala do roviny „koľko peňazí sme minuli“, odborne povedané vyčerpali. Kľúčové slovo vo všetkých tlačových správach bolo čerpanie“. Orientácia na čerpanie spôsobila, že v prípade mnohých projektov je ich reálny prínos viac ako otázny. Kvalita tak bola nahradená absorpčnou kapacitou. Tento „filozofický“ prístup umožnil podporenie a realizáciu aj otáznych projektov, či projektov bez domyslenej koncovky. Príkladom môže byť extenzívne budovanie infraštruktúry verejných VaV organizácií v rokoch 2007-2013 bez priameho prepojenia na prax a najmä bez domyslenia ďalšieho financovania vytvorených infraštruktúr a ľudských zdrojov. Problémom bola podpora infraštruktúry bez väzby na riešenie konkrétneho projektu a tak vznikli centrá, ktoré nemali zdroje na reálny výkon.

V aktuálnom programovom období rokov 2014-2020 sa postupne blížime do podobnej situácie, keďže čerpanie (ale aj kontrahovanie) je po 3 rokoch (2014, 2015, 2016) žalostné.

V súčasnom systéme „prideľovania peňazí“ je niekoľko systémových chýb. Jednou z nich je neschopnosť objektívneho hodnotenia realizovaných opatrení a prijatie spätnej väzby smerom k zameraniu podpory. Neschopnosť (či neochota?) správneho zhodnotenia realizovaných opatrení sa prejavuje na strategickej, ale aj operatívnej úrovni.

Ako na to?

A pritom je to také „jednoduché“. Hodnotenia je možné realizovať priebežne (priebežné hodnotenie), alebo po implementovaní (ex post hodnotenie) opatrení/politík.

Logika hodnotenia by mala ísť po línii CIELE – VSTUPY - VÝSTUPY – VÝSLEDKY – DOPADY.

Jeden (veľmi) zjednodušený príklad: cieľom je podpora start-upov/rozvoj podnikania/inovatívnosti. Vstup: konkrétne opatrenie s presne určenými parametrami a alokáciou X mil. €. Výstupom je napr. ponuka služieb (consulting). Výsledkom je prístup k technologickému know how a výsledné dopady sa hodnotia z hľadiska ekonomiky/spoločnosti, keďže start-up môže napr. vyvinúť liečebnú metódu, ktorá ozdraví populáciu a to prispeje k rastu ekonomiky a šetreniu zdrojov zdravotných poisťovní, lebo podpora umožnila rozvoj technologicky najlepších projektov. Najlepších! Tu sa spája cielenie podpory a mechanizmus hodnotenia a výberu projektov.

Alebo z podpory start-upov nebude nič, lebo bola nízka alokácia, príp. vysoká alokácia, ktorá difundovala do neznáma... Zistením môže byť aj, že nemáme vhodné technologické start-upy, a tak bolo opatrenie zbytočné... Práve určenie dôvodu (magického lebo) by malo byť cieľom takýchto hodnotení a teda pochopenie chýb, ale aj úspechov. Následne je možné chyby odstraňovať a úspešné prístupy replikovať.

Veľkou výhodou vhodne nastaveného priebežného hodnotenia (pri opatreniach realizovaných dlhšie časové obdobie) je šanca opraviť/doladiť nedokonalosti v cielení (príp. mechanizmoch).

Ex post hodnotenie je účelné pre komplexné zhodnotenie realizovaných opatrení častokrát s časovým odstupom, aby bolo možné posúdiť širšie efekty, ktoré intervencia vyvolala (napr. na spoločnosť, ekonomiku, životné prostredie, kultúrne a sociálne dopady). Ex post hodnotenie dáva šancu vyvodiť poučenia pre ďalšie generácie podporných nástrojov a zamerania politík.

Ex post hodnotenie predstavuje robustný prístup, ktorého cieľom je nachádzať poučenia z (v našom prípade permanentného krízového) vývoja.

Príklad: strategická orientácia

V našich končinách bežným prípadom je nerelevantnosť cieľov zamerania stratégií k reálnym potrebám či problémom spoločnosti, alebo jej jednotlivých subsystémov. Strategickú orientáciu verejných politík častokrát prirodzene poznačí politikum. Príkladom môže byť sociálna politika, ktorá sa mení v závislosti od politickej farby trička ministra (modré vrs. červené tričko). Na prvý pohľad v takomto prípade neexistuje správne a nesprávne riešenie. A práve zhodnotenie realizovaných opatrení môže ukázať, ktorý typ politiky (opatrení) má aké efekty (sociálne, vplyv na verejné financie, etc.) a nájsť riešenie zodpovedajúce aspoň lokálnemu finančnému minimu. Zaujímavé je, že mnohé opatrenia je možné modelovať, zhodnotiť ex ante (teda vopred). Prírodné vedy poznajú pojem myšlienkový experiment, ktorého je však v policy makingu ako šafranu. Problémom na Slovensku je, že ex ante hodnotenie intervencií sa nerealizuje alebo realizuje nesprávne, čo výrazne znižuje vplyv a účinnosť opatrení. Nezodpovedanou otázkou ostáva, či je to z neznalosti, alebo je to cieľ.

Hazardovanie, ale aj ono magické politikum v prípade iných typov podpôr, napr. hospodárskej či inovačnej politiky však nesmie mať vo verejnom rozhodovaní priestor. Žiaľ, nie vždy rozhodnú odborné argumenty, ale neznalosť odbornej problematiky nominantov, osobné záujmy, politické dogmy či lobbing. Práve tu robí Európska komisia obrovský kus práce a pre nastavenie mechanizmov vytvorila systém ex ante podmienok, ktoré museli členské krajiny spĺňať, aby získali zdroje pre jednotlivé Operačné programy do roku 2020. Tým sa obmedzil priestor pre vlastnú kreativitu, avšak je zrejmý mantinelizmus, teda skúšanie extrémnych modelov pri využívaní financií európskych daňových poplatníkov, ktorý znižuje efektívnosť využívania zdrojov a v niektorých prípadoch zbytočne provokuje európskeho donora.

Šanca

Sme v strede programového obdobia rokov 2014-2020 využívania EŠIF (Európskych štrukturálnych a investičných fondov), ktoré sme dostali pre rozvoj Slovenska. Žiaľ, zatiaľ sa veľa nespravilo a hrozí, že nastane „run na EŠIF“ (pamätajte kľúčové slovo bude opäť čerpanie a nie efektivita či účinnosť), pričom smerovanie je v niektorých prípadoch už od začiatku otázne. Priebežné posúdenie už realizovaných, ale aj pripravovaných opatrení od národných projektov po dopytové výzvy môže byť hneď od začiatku prospešné a môže zvýšiť šancu na reálne uplatnenie princípu hodnota za peniaze.

  • Tlačiť
  • 6

Miroslav Balog

Miroslav Balog
  • Počet článkov: 14
  • Priemerná čítanosť: 2108
  • Priemerná diskutovanosť: 8
  • RSS blogu

O blogu

Ako akreditovaný tréner European Foundation for Cluster Excellence a benchmarking expert European Secretarial for Cluster Analyses sa v spoločnosti Strategos, s.r.o. venujem strategickému rozvoju firiem a štátu so zameraním na inovačnú výkonnosť, klastrovú spoluprácu a tvorbu rozvojových stratégií. Špecializujem sa na prognostické metódy, ako je napr. Technology Foresight.







 

Miroslav Balog

Miroslav Balog
  • Počet článkov: 14
  • Priemerná čítanosť: 2108
  • Priemerná diskutovanosť: 8
  • RSS blogu

O blogu

Ako akreditovaný tréner European Foundation for Cluster Excellence a benchmarking expert European Secretarial for Cluster Analyses sa v spoločnosti Strategos, s.r.o. venujem strategickému rozvoju firiem a štátu so zameraním na inovačnú výkonnosť, klastrovú spoluprácu a tvorbu rozvojových stratégií. Špecializujem sa na prognostické metódy, ako je napr. Technology Foresight.







 

Kalendár sa načítava...