Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

BLOG Miroslav Balog

Automobilový priemysel – pasca alebo šanca pre Slovensko?

01.01.2017 | Miroslav Balog

Je racionálne podporovať ďalšiu špecializáciu Slovenska ako nadregionálneho automobilového produkčného hub-u?

  • Tlačiť
  • Poslať e-mailom
  • Oznámiť chybu
  • 27

V predchádzajúcom príspevku zostalo otvorených niekoľko otázok ako: je špecializácia Slovenska na automobilový priemysel racionálna? Čakajú slovenský automotive krajšie zajtrajšky? Je racionálne prehlbovať špecializáciu Slovenska ako nadregionálneho automobilového produkčného hub-u?

Niekoľko faktov na úvod

V rokoch 2006 až 2015 sa podľa OICA (Organisation Internationale des Constructeurs d’Automobiles) vyrobilo celosvetovo až 587 018 392 osobných automobilov, pričom v roku 2015 to bolo až 68 539 516. Medzi najväčších celosvetových výrobcov automobilov patrili v roku 2015 jednoznačne Čína (21 079 427), USA (4 163 679) a Japonsko (7 830 722). Slovensko je jedným z lídrov v pohľade per capita produkcie, pričom v roku 2015 vyrobilo až milión osobných áut, čo predstavuje cca. 1,5 % svetovej produkcie. Produkcia automobilov rastie prakticky nepretržite s poklesom len v rokoch 2008 a 2009 v čase hospodárskej krízy, kedy automobilový priemysel preukázal vyššiu volatilitu v porovnaní s HDP (výrazne nižší pokles ako pokles HDP).

Podľa Európskej asociácie automobilových výrobcov (ACEA, European Automobile Manufacturers Association) je v rámci Európy skoro 300 závodov, pričom v roku 2012 bolo v rámci EU-28 zamestnaných v automobilovom priemysle celkovo 2,3 milióna zamestnancov, čo predstavuje 7,6% zamestnanosti vo výrobe. Automobilový priemysel okrem toho generuje 9,8 milióna nepriamych pracovných pozícií. Celkovo tak automotive generuje zamestnanosť na úrovni 12,1 mil., pričom 3,1 mil. je vo výrobnej a zvyšných 9 mil. v nevýrobnej sfére. To znamená, že jedno miesto v európskom automobilovom priemysle vytvára viac ako 5 ďalších pozícií. Z hľadiska EU-28 bol export na úrovni 124,2 mld. € a import 29,1 mld. €, čo vytvára saldo vo výške 95,1 mld.€. V roku 2014 EÚ exportovala cca. 6 mil. áut. Automobilový priemysel tak predstavuje jeden z pilierov nie len našej, ale aj európskej ekonomiky, pričom je ťahúňom produkcie iných odvetví z dôvodu ich vzájomného prepojenia v rámci GVC.

Dopyt

V prvom rade autá má rád (skoro) každý, preto je trh teoreticky dostatočne veľký, avšak v praxi determinovaný mnohými faktormi (napr. príjmami cieľových skupín). Dobrým ukazovateľom veľkosti trhu je napr. stupeň motorizácie opisujúci počet áut na 1000 obyvateľov. Lídrami sú podľa ACEA rozvinuté krajiny ako USA s indexom 790, Luxembursko (759) či Nemecko (568). Na druhej strane, rozvíjajúce sa krajiny majú stupeň motorizácie nižší. V prípade Ruska je to 308, Rumunsko 253, Brazílie 198, Číny 91 a Indie 20. Slovensko má index motorizácie na úrovni 404. Celosvetový priemer je 174 áut na 1000 obyvateľov a medziročne došlo k nárastu o 21 %. Uvedený značný rozptyl penetrácie trhu autami na jednotlivých trhoch poukazuje na potenciál, ale aj na budúce a rozvíjajúce sa perspektívne trhy.

Hnacie sily (technologických) zmien

Všeobecne sa konštatuje, že rozvoj automobilového priemyslu je spojený s dramatickými inováciami, implementáciou nových materiálov a technológií, ktoré zmenia tvár odvetvia tak, ako ho poznáme v súčasnosti. Ďalší rozvoj automobilového priemyslu je naviazaný v značnej miere na konkrétne globálne technologické zmeny, pred bránami ktorých stojíme. Trendy majú konkrétny, hmatateľný charakter. Tvár odvetvia zmení o.i. štvrtá priemyselná revolúcia (ktorá o.i. zefektívni výrobu), starnutie obyvateľstva, ale najmä globálne klimatické zmeny (otepľovanie) spojené so zvyšovaním koncentrácie CO2 v atmosfére. Práve snaha o zastavenie globálneho otepľovania je jednou z najvýznamnejších (ale nie dostatočne viditeľných) síl, ktorá už dnes vplýva na vývoj odvetvia.

Medzivládny panel o klimatických zmenách Spojených národov sa pred rokmi zjednotil na názore, že len zníženie emisií CO2 o 50-80 % do roku 2050 v porovnaní s rokom 2000 môže zastabilizovať globálny rast teploty v akceptovateľných medziach medzi 2-2,4 °C. Medzinárodná energetická agentúra (IEA, International Energy Agency) už v roku 2008 predstavila tri scenáre možného vývoja energetického sektora a zníženia CO2 do roku 2050 – základný, akčný a modrý scenár. Základný scenár je viac-menej extrapolácia súčasných trendov z hľadiska rastu CO2 a technologických zmien do roku 2050 s odhadovanými celkovými (globálnymi) investíciami na úrovni 254 biliónov (1012) USD do roku 2050. Sektorové rozdelenie investícií podľa základného scenára nie je rovnomerné. Široko definovaná doprava je investične najnáročnejší sektor, v ktorom sa bude realizovať až 84% všetkých výdavkov. Scenár predpokladá postupný rast CO2 v atmosfére, keďže dôjde len k minimálnej zmene z hľadiska vypúšťania CO2 do atmosféry. V prípade druhého ekologickejšieho akčného scenára sa počíta s celkovým zvýšením investícií o 17 biliónov USD v porovnaní so základným scenárom. Akčný scenár požaduje využitie existujúcich technológií, ale aj komercionalizáciu technológií vo vysokom štádiu vývoja a s tým, že sa dosiahne (zastabilizuje) súčasná (2008) úroveň CO2 v atmosfére. Tretí najekologickejší modrý scenár IEA predpokladá dodatočné investície v porovnaní so základným scenárom vo výške až 45 biliónov USD s tým, že sa v roku 2050 dosiahne požadované zníženie emisií skleníkových plynov. V týchto scenároch spotrebitelia investujú do viac energeticky efektívnych zariadení, vozidiel, ale aj efektívnejšieho priemyslu a výroby energie. Výrobcovia elektriny investujú najmä do obnoviteľných zdrojov, nukleárnej energetiky, ale aj elektrární s CCS (Carbon Capture and Storage) technológiami. Doprava je najvýznamnejší sektor vo všetkých scenároch, do ktorej bude potrebné investovať najväčšie zdroje. Doprava spotrebuje 78 % dodatočných investícii v akčnom scenári. V prípade modrého scenára je to proporčne „len“ 70 % celkových dodatočných investícii. To poukazuje na extrémnu investičnú aktivitu v široko definovanom sektore dopravy, vrátane automobilového priemyslu.

Podľa akčného scenára dôjde k zlepšeniu využívaných technológií, ale napr. aj k významnejšiemu zastúpeniu hybridných automobilov. Taktiež biopalivá sa stanú významnou súčasťou modernej dopravy. Modrý scenár očakáva ešte významnejšie investície smerom k dekarbonizácii dopravy. Hlavným predpokladom je úspešná komercionalizácia elektromobilov a vodíkových technológií. Zelený scenár predpokladá, že v roku 2050 bude na cestách skoro miliarda takýchto ekologických vozidiel.

Toľko scenáre IEA z roku 2008. Už dnes vidíme napĺňanie modrého scenára, minimálne v oblasti dopravy a presadzovaniu alternatívnych pohonných systémov (najmä elektromobilov). Nebolo by to však možné bez nových technológií, ktorých vývoj bez investícii do výskumu a vývoja (VaV) nie je možný. Práve preto sa automobilový priemysel intenzívne angažuje v tejto oblasti a celosvetovo patrí medzi výskumno-vývojovo najaktívnejšie odvetvia. Dokazuje to aj rebríček PwC v oblasti investícií do výskumu a vývoja, v ktorom od roku 2012 kraľuje spoločnosť Volkswagen. Len v roku 2016 investoval do VaV 13,2 miliardy USD a v rokoch 2012-2016 65,5 mld. USD. Toyota investovala v roku 2016 až 8,8 mld. USD a umiestnila sa v rámci VaV rebríčka na 10. mieste.

Potenciálny trh osobných ekologických elektromobiloch je obrovský. Pri súčasnom tempe produkcie sa miliarda áut vyprodukuje za 20 rokov. Postupné vyraďovanie áut s konvenčnými motormi tak trh ešte zväčšuje. Presadenie elektromobility však aj dnes naráža na limity, a preto sa v rozvinutých krajinách implementuje podporná (dotačná) politika, cieľom ktorej je tvorba pilotných trhov. Postupne sa však budú pravdepodobne aj u nás presadzovať prístupy menej deštruujúce trhové prostredie, ktoré podporia nahrádzanie veľkého množstva áut s tradičnými pohonnými systémami (napr. formou emisnej dane, daňových zvýhodnení). 

Externality - tlak na biznis modely

Postupné presadenie alternatívnych dopravných technológií (elektrické, vodíkové, iné) bude mať z globálneho hľadiska výrazný vplyv nie len na ekológiu a sociálny rozvoj spoločnosti, ale kaskádovo ovplyvní ekonomiku. Staré technológie budú postupne nahrádzané novými, čo, tak ako sme si ukázali, prispeje k zastabilizovaniu automobilového priemyslu v dlhodobom horizonte niekoľkých desaťročí. Tento trend ovplyvní tvár odvetvia, ktoré ako sa zdá, sa vychyľuje z Paterovho optima. Ukazuje sa, že (najmä) elektromobilita a vodíkové technológie majú potenciál vytesniť značnú časť súčasných technológií, čo vytvára šancu pre nových hráčov, ako sú napr. Tesla či Google, ktorí sa tlačia medzi tradičných producentov. Z hľadiska trhových segmentov sú elektro autá „univerzálne“, čoho dobrým príkladom môže byť luxusný model Fischer Karma (ktorý podporila vláda USA viac ako pol miliardou USD), ale aj celkový trend zlacňovania z dôvodu zavádzania nových technológií a výnosov z rozsahu, čo sprístupní elektro-autá širokým vrstvám. Kvôli otváraniu nových trhov a vstupu nových hráčov do odvetvia postupne aj etablovaní výrobcovia prichádzajú (často krát v alianciách) s ekologickejšími alternatívami, a tým vlastne prispievajú k napĺňaniu scenárov IEA.

Elektromobilita vytvorí tlak na podpornú dopravnú infraštruktúru. To znamená, že napr. čerpacie stanice, ktoré sú rentabilné od predaja istého (prahového) množstva pohonných hmôt (a iných tovarov) budú čeliť postupnému poklesu zákazníkov. V súčasnosti úspešne fungujúce biznis modely budú musieť redefinovať. Odvetvie však bude ovplyvnené aj inými technologickými novinkami. Nové trendy v doprave, ako napríklad samojazdiace autá (self-driving cars) môžu zmeniť spôsob vlastnenia a využívania áut, ale prispieť aj k celkovému prehodnoteniu konceptu dopravy a dopravných systémov (najmä) v mestských aglomeráciách. Elektromobily sa môžu stať významnou súčasťou smart grid sietí a prispieť k ich stabilite vďaka zdieľaniu rozptýlených kapacít batérií. Majitelia automobilov budú prenajímať kapacitu batérií pre potreby elektrizačnej sústavy a napr. v odberových maximách môžu byť určené tarify najvyššie. To zmení tvár odvetvia, vytvorí tlak na etablovaných hráčov na trhu s elektrinou a ich biznis modely, vytvoria sa možnosti pre vstup nových firiem na trh, atď. Pod tlakom trhových zmien budú paradoxne aj netrhoví aktéri, ako napr. regulátory, ktorí budú musieť reagovať na zmenenú situáciu (napr. majiteľ auta ako predajca elektriny/prenajímateľ batérie). Nastupujúce technologické zmeny sa tak nebudú týkať len automotive, ale redefinujú podmienky fungovania aj iných odvetví. Aj z tohto dôvodu práve schopnosť tvorby úspešných/inovatívnych biznis modelov je výzvou, ktorej v súčasnosti čelia firmy a to nie len v automobilovom priemysle. 

Slovensko v prúde technologických zmien

Paradoxne globálne otepľovanie vo významnej miere zvyšuje dlhodobú perspektívu automobilového priemyslu. Technologické zmeny, ktoré sú nevyhnutné pre udržanie priaznivého životného prostredia vytvoria podmienky pre vznik masového trhu s ekologickými dopravnými prostriedkami. Slovensko, ktoré sa etablovalo ako nadregionálny produkčný hub, z uvedených trendov môže profitovať v rôznych smeroch a to nie len z hľadiska zastabilizovania, príp. rozvoja produkčných kapacít. Jednou z výziev, ktorú je potrebné vhodným spôsobom uchopiť aj na Slovensku, je podpora tzv. value chain upgradingu firiem etablovaných ako subdodávateľov multinacionálnych spoločností (MNC), teda posun firiem v rámci GVC smerom k aktivitám s vyššou pridanou hodnotou.

V tejto súvislosti dynamika globálnych (najmä) technologických zmien zintenzívňuje potrebu cielenej aktivity zo strany štátu v prospech rozvoja automobilového priemyslu. Úloha je o to jednoduchšia, že mnohé etablované firmy majú ambíciu postupovať v rámci dodávateľských (TIER) reťazcov, ale aj realizovať aktivity s vysokou pridanou hodnotou (napr. VaV, dizajn). Inou šancou je podpora tvorby unikátnych riešení v úplne nových strategických segmentoch, a to buď v existujúcich, alebo úplne nových niche trhoch. Pre rozvoj automobilového priemyslu je nevyhnutná cielená komplexná podpora zahŕňajúca väčšie zohľadnenie potrieb reálnej ekonomiky pri smerovaní najmä priemyselnej, vednej, inovačnej, vzdelávacej a exportnej politiky. Štátna podpora by tak mala vytvoriť multidimenzionálny priestor rôznych vhodne nastavených, vzájomne komplementárnych mechanizmov šitých na mieru jednotlivých odvetví. Koncept klastrov vytvorený Prof. Porterom z Harvardskej univerzity vytvára ideálnu bázu na implementáciu takéhoto robustného prístupu. Táto výzva je naliehavejšia najmä v prípade krajín, ktoré sa označujú za malé otvorené ekonomiky.

  • Tlačiť
  • Poslať e-mailom
  • Oznámiť chybu
  • 27

Miroslav Balog

Miroslav Balog
  • Počet článkov: 6
  • Priemerná čítanosť: 1736
  • Priemerná diskutovanosť: 10
  • RSS blogu

O blogu

Ako akreditovaný tréner European Foundation for Cluster Excellence a benchmarking expert European Secretarial for Cluster Analyses sa venujem strategickému rozvoju firiem, klastrov a štátu so zameraním na inovačnú výkonnosť, klastrovú spoluprácu a tvorbu rozvojových stratégií.

Miroslav Balog

Miroslav Balog
  • Počet článkov: 6
  • Priemerná čítanosť: 1736
  • Priemerná diskutovanosť: 10
  • RSS blogu

O blogu

Ako akreditovaný tréner European Foundation for Cluster Excellence a benchmarking expert European Secretarial for Cluster Analyses sa venujem strategickému rozvoju firiem, klastrov a štátu so zameraním na inovačnú výkonnosť, klastrovú spoluprácu a tvorbu rozvojových stratégií.

Kalendár sa načítava...