Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

BLOG Miroslav Balog

Hurááá na eurofondy! (časť 2.) – keď dvaja robia to isté, nie je to to isté.

28.03.2017 | Miroslav Balog

Ministerstvo hospodárstva SR a Ministerstvo kultúry SR vyhlásili podobné výzvy na podporu podnikania. Ich porovnanie je naozaj zaujímavé. Aj tu sa potvrdzuje, že keď dvaja robia to isté, výsledok nemusí byť rovnaký.

  • Tlačiť
  • 5

Slovensko má možnosť využiť viac ako 15 000 000 000 € Európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF). Ich strategické nastavenie diskutovali ministerstvá s expertmi Európskej komisie. Avšak detailné nastavenie podmienok podpory v rámci jednotlivých Výziev Operačných programov je už na nás. A v tomto prípade platí staré dobré „keď dvaja robia to isté, výsledok nemusí byť rovnaký“ tak, ako je to v prípade výziev orientovaných (v podstate) na podporu podnikania vyhlásených Ministerstvom hospodárstva (OPVaI-MH/DP/2016/3.3.1-04) a Ministerstvom kultúry SR (IROP-PO3-SC31-2016-5). 

Dve (ne)rovnaké výzvy

MH SR plánuje podporiť široký záber priemyselných odvetví od „výroby základných farmaceutických výrobkov a farmaceutických prípravkov“ cez „reprodukciu záznamových médií“, „stavby lodí a člnov“, ale aj služieb ako napr. „športové, zábavné a rekreačné činnosti“ po „vodnú dopravu“ a „telekomunikácie“ (skoro 40 odvetví). V schéme na podporu MSP je na zváženie takáto otázna prioritizácia (pre fajnšmekrov OP VaI: TC3 nie je TC1. Každá má vlastnú ex ante kondicionalitu). MK SR zameralo výzvu na podporu časti dobre definovaného tzv. kreatívneho priemyslu v delení na kultúrne jadro, kultúrny priemysel a kreatívny priemysel. Podpora v podstate smeruje široko od umeleckej tvorby cez scénické umenie až po remeselnú výrobu.

MH SR vyhlásilo tzv. otvorenú výzvu (s vnútornými hodnotiacimi kolami. Nejedná sa tak o skutočnú otvorenú výzvu), čo znamená, že žiadatelia môžu podávať žiadosti kedykoľvek (v podstate) do vyčerpania alokácie a ukončenia výzvy. Hodnotenie žiadostí sa realizuje priebežne (v kolách). Naopak MK SR vyhlásilo (tzv. uzavretú) výzvu s jedným termínom, do ktorého je možné žiadosti predkladať. Keďže neexistuje prísľub zopakovania podpory, žiadatelia sú v strese, lebo musia stihnúť administratívny termín. To môže viesť k tomu, že sa podávajú aj projekty so suboptimálnym zameraním. Prístup MH SR je neporovnateľne user friendly a tak skóruje.

Stav je 1:0 pre MH SR.

MH SR podporuje projekty realizované len mimo bratislavského kraja. Naopak, MK SR na celom území SR. Prečo naraz nepodporiť aj projekty realizované v BSK? (Je však pravda, že MH SR výzvu pre BSK je plánuje). Tak či tak, MK SR nemá problém ponúknuť komplexnejšie riešenie.

Skóre 1:1.

MH SR chce podporovať projekty, na konci ktorých bude nejaká trhová inovácia, čo je iste posun oproti predchádzajúcemu obdobiu. MK SR na druhej strane sleduje zvyšovanie zamestnanosti, pričom podmienkou je udržať zamestnanca po dobu 3 rokov po skončení projektu. Keď zoberieme do úvahy, že podpora MK SR je cielená na najmä podvyživené mikro podniky a živnostníkov v kultúrnych a kreatívnych odvetviach (KKP), ktoré mnohé ledva prežívajú, je jemne povedané kontraproduktívne podporu podmieňovať zvyšovaním zamestnanosti. Táto podmienka v kontexte stavu, v akom sa nachádza KKP, je jasný gól do vlastnej brány.

Stav 2:1 pre MH SR.

Využiteľnosť podpory z hľadiska oprávnených žiadateľov stojí a padá na tzv. oprávnených aktivitách a oprávnených výdavkoch. MH SR podporuje nákup dlhodobého majetku, zavádzanie nástrojov elektronického podnikania, marketingové aktivity, ale aj posúdenie zhody nových/inovovaných výrobkov s normami či zvyšovanie zručností zamestnancov. MK SR má širšie zameranú podporu a podporuje nákup dlhodobého hmotného a nehmotného majetku, ale aj rekonštrukcie a úpravy budov (súvisiace s kúpou majetku), marketingové aktivity, ale aj prenájom priestorov a podporu kreatívnej tvorby a produkcie (teda tvorbu reálnych výstupov). Okrem toho podporuje aj tzv. podporné aktivity, ako je riadenie projektu, realizácia verejného obstarávania, ale uznáva za oprávnenú aktivitu aj prípravu projektu. Teda oprávnené sú aj výdavky spojené s prípravou žiadosti. Tento prístup je veľmi priateľský k žiadateľom, ktorými budú najmä mikropodniky a živnostníci trpiaci nedostatkom voľného kapitálu. Podpora nepriamych aktivít spôsobila, že MK SR s prehľadom skóruje a stav zápasu je 2:2.

V zápase MK SR však urobilo hrubú chybu a v podpore pre zúbožený kultúrny a kreatívny priemysel uplatnilo tzv. finančnú medzeru. To zjednodušene znamená, že v prípade projektov, ktoré generujú príjem, sa tento odpočíta od oprávnených výdavkov a nákladov, pričom celá finančná analýza je projektovaná až na 10 rokov! Neuveriteľné sabotovanie vlastnej výzvy orientovanej na podfinancovaný KKP. Takýto trápny gól do vlastnej brány tu už dlho nebol (a snáď už nebude).

Stav 3:2 pre MH SR.

V oboch výzvach sa deklaruje, že žiadateľ je povinný mať ku dňu predloženia žiadosti vyhlásené verejné obstarávanie. Sú výnimky, a to zákazky s nízkou hodnotou a tovary, služby a stavebné práce, ktoré sú bežne dostupné na trhu a budú sa obstarávať prostredníctvom EKS. Tak či tak, existuje veľké množstvo možností, kedy budú musieť žiadatelia (hovoríme o MSP, živnostníkoch a slobodných povolaniach) vyhlásiť verejné obstarávanie.

Týmto spôsobom sa umelo a zbytočne vytvárajú náklady žiadateľom, pričom mnohým nemusí byť projekt schválený! V takomto prípade sú to vyhodené peniaze.

Pripomínam, že výzvy sú zamerané na cieľové skupiny, ktoré sa netopia vo voľných zdrojoch. Táto podmienka odrádza mnohých žiadateľov uchádzať sa o podporu. Na druhej strane fixné náklady spojené s prípravou sa môžu zvýšiť v takej miere, že o podporu sa uchádzajú najmä bonitné firmy.

Okrem toho MH SR pri nastavovaní prejavilo značné nepochopenie, čo všetko sú inovácie pre cieľovú skupinu-MSP. V rámci FAQ pre verejné obstarávanie uviedlo: „Dávame do pozornosti, že v rámci výziev na predkladanie žiadostí o poskytnutie NFP s kódmi OPVaIMH/DP/2016/3.1.1-03 a OPVaI-MH/DP/2016/3.3.1-04 je stanovené, že projekt žiadateľa musí predstavovať a prinášať inováciu minimálne nízkeho stupňa v triedení podľa inovačnej stupnice v zmysle prílohy č. 16 ŽoNFP zverejnenej v rámci prílohy č. 1 výziev. Na základe uvedených skutočností napr. obstaranie technológie vychádza z podstaty získania inovatívnej technológie, ktorá s vysokou pravdepodobnosťou nepredstavuje tovar alebo službu bežne dostupnú na trhu, a teda obstarávanie takejto technológie prostredníctvom elektronického trhoviska môže byť v rámci kontroly vyhodnotené ako v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní.“ Podľa skúseností odporúčanie môže byť interpretované dogmaticky.

Predstavme si reálny prípad. Firma chce zmeniť svoj biznis model. Bude ponúkať svoje tovary iným spôsobom a potrebuje zefektívniť výrobu a získať technológie, ktoré sú bežne dostupné na trhu. Nejedná sa o nič špeciálne. Na konci to preukáže aj test bežnej dostupnosti, ktorý vyvinulo ÚVO.

MH SR nabáda žiadateľov do výdavkov spojených s vyhlásením verejného obstarávania pred schválením projektu v podstate vo všetkých prípadoch. V prípade, ak projekt neprejde, sú to vyhodené peniaze, ktoré mohli byť efektívnejšie využité. Odpoveď vo FAQ je gól do vlastnej brány (prehrávajú však v prvom rade žiadatelia).

Skóre sa vyrovnalo na 3:3.

V rámci oboch výziev musí každý žiadateľ preukázať splnenie množstva podmienok ako napr. nesmie byť dlžníkom daní, sociálneho a zdravotného poistenia atď. MH SR žiada pri predložení žiadosti všetky možné a nemožné originálne potvrdenia napr. od všetkých zdravotných poisťovní, sociálnej poisťovni atď. MK SR to vyriešilo jednoducho. Pri podaní žiadosti stačí čestné vyhlásenie. Toto je elegantné riešenie ako minimalizovať administratívu. Všetky originálne potvrdenia vyžadujú až po schválení žiadosti. MK SR tak s prehľadom skóruje a stav je 3:4. 

No a teraz to najdôležitejšie, čo každého zaujíma najviac. Koľko peňazí reálne dostane na projekt. MH SR nastavilo podporu na úrovni 50 %, pričom pre žiadateľov z okresov s vysokou zamestnanosťou sa zvýši na 65 %. A teraz pozor! MK SR poskytuje až 95 %. Podpora sa znižuje s veľkosťou žiadateľa a znižuje sa aj pre žiadateľov z BSK. 95 % je však viac ako slušná podpora (oproti 65 %). Takéto nastavenie si vyžaduje odvahu a ochotu naozaj pomôcť žiadateľom. Toto je nádherný gól do prázdnej brány MH SR.

Finálne skóre je tak 3:5 pre MK SR.

Čo z toho vyplýva?

V prvom rade v tejto súťaži neexistuje víťaz. Sú len porazení. Sú nimi žiadatelia, ktorí musia napĺňať požiadavky jednotlivých výziev. Porovnanie dvoch vo svojej podstate identických výziev zameraných na podporu podnikania ukazuje na rôzne prístupy a uvažovanie dvoch ministerstiev pri nastavení podobných nástrojov, pričom ani jeden prístup nie je optimálny.

V prípade, ak by sa vzájomne inšpirovali a odstránili bariéry, ktoré obmedzujú žiadateľov, mohli by dosiahnuť ďaleko väčší záujem o tieto zdroje a zvýšiť atraktivitu samotnej Európskej únie.

Pointa tkvie aj v tom, že niektorí úradníci majú tendenciu zvaľovať všetky problémy na EÚ. Tu sa ale ukazuje, že mnohé bariéry a niekedy priam nezmysly sú slušne povedané huncútstvom niektorých úradníkov. Veď porovnávame dve veľmi podobné výzvy, ktoré boli nastavené podľa rovnakých európskych pravidiel. Je ťažko pochopiteľné, prečo dve podobné výzvy využívajú úplne rôzne prístupy a na konci vyzerajú úplne rozdielne. Čo tak z každej výzvy vybrať to najlepšie?

Z hľadiska administratívnej záťaže sa môžeme inšpirovať aj veľkými európskymi schémami ako napr. Horizon 2020, ktoré sú s tých istých zdrojov, ako štrukturálne fondy. Byrokracia v celoeurópskych mechanizmoch je naozaj minimálna a ukazuje sa, že EÚ vykazuje v tomto teste lepšie výsledky ako Slovensko. Čo tak sa inšpirovať?

To by sa však v prvom rade nemalo hovoriť o žiadateľoch, ale o zákazníkoch či klientoch. A zákaznícky či pro-klientsky orientované služby by mali byť snahou všetkých verejných organizácií.

  • Tlačiť
  • 5

Miroslav Balog

Miroslav Balog
  • Počet článkov: 14
  • Priemerná čítanosť: 2108
  • Priemerná diskutovanosť: 8
  • RSS blogu

O blogu

Ako akreditovaný tréner European Foundation for Cluster Excellence a benchmarking expert European Secretarial for Cluster Analyses sa v spoločnosti Strategos, s.r.o. venujem strategickému rozvoju firiem a štátu so zameraním na inovačnú výkonnosť, klastrovú spoluprácu a tvorbu rozvojových stratégií. Špecializujem sa na prognostické metódy, ako je napr. Technology Foresight.







 

Miroslav Balog

Miroslav Balog
  • Počet článkov: 14
  • Priemerná čítanosť: 2108
  • Priemerná diskutovanosť: 8
  • RSS blogu

O blogu

Ako akreditovaný tréner European Foundation for Cluster Excellence a benchmarking expert European Secretarial for Cluster Analyses sa v spoločnosti Strategos, s.r.o. venujem strategickému rozvoju firiem a štátu so zameraním na inovačnú výkonnosť, klastrovú spoluprácu a tvorbu rozvojových stratégií. Špecializujem sa na prognostické metódy, ako je napr. Technology Foresight.







 

Kalendár sa načítava...