Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

BLOG Miloš Moravčík

O koľko prídete kvôli zníženiu daní

28.06.2019 | Miloš Moravčík

Narastú pracujúcim príjmy o 72 eur alebo klesnú o 100 eur? Narastú príjmy samospráv o 113 mil. eur alebo klesnú o 149 mil. eur?

  • Tlačiť
  • 12

Po dlhej dobe poukazovania odborníkov, Európskej komisie a OECD na vysoké daňovo-odvodové zaťaženie práce na Slovensku, prišiel konečne do parlamentu návrh na jeho zníženie. Nástrojom má byť zvýšenie nezdaniteľnej časti základu dane (NČZD). Namiesto všeobecnej radosti do neho začali páliť niektorí z radov županov, primátorov a starostov ako z guľometu. Jedným z hlavných argumentov používaných proti návrhu je, že samosprávam sa znížia príjmy o 149 miliónov eur, čo spôsobí vážne problémy.

Zástupcom samospráv treba dať za pravdu, že zníženie daní zamestnancom a živnostníkom bude mať vplyv na ich rozpočty. Dôvodom je, že celý výnos dane z príjmov fyzických osôb sa prerozdeľuje pre obce, mestá a župy. Finančný dopad zvýšenia NČZD na nich odhadla Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) na 149 mil. eur na budúci rok. Ministerstvo financií (MFSR) to vyčíslilo na 133 mil. eur. Žiaľ, väčšina ostatných protiargumentov niektorých županov, primátorov a starostov je zavádzajúca.

Asi najväčším zavádzaním verejnosti je argument, že samosprávam klesnú príjmy. Podľa júnovej daňovej prognózy MFSR im totiž budúci rok príjmy z dane z príjmov fyzických osôb nemajú klesnúť, ale narásť o približne 262 mil. eur. Ak z toho odpočítame negatívny vplyv zníženia daní pracujúcim o 133 až 149 mil. eur, tak stále dostanú navyše 113 až 129 mil. eur oproti schválenému rozpočtu verejnej správy na tento rok.

Samosprávy sa pritom posledné roky tešili veľmi dynamickému rastu príjmov. Inštitút INESS vyčíslil, že medzi rokmi 2014 až 2019 narástol výber dane z príjmov fyzických osôb o 52%, avšak v sledovanom období narástla priemerná hrubá mzda len o 24%. Ich prepočty by som doplnil tým, že pri čistej priemernej mzde vychádza nárast len o 22%. Ide o tiché zdanenie, ktoré vzniká kvôli tomu, že nezdaniteľná časť rastie pomalšie ako rastú priemerné mzdy.

Ako by vyzeralo, ak by zamestnanci, živnostníci a iní pracujúci na Slovensku použili podobnú argumentáciu ako niektorí župani, primátori a starostovia?  Tiež by sa mohli populisticky sťažovať na pokles svojich príjmov. V roku 2017 bolo totiž avizované, že sa nezdaniteľná časť zvýši nie na kompromisný 21-násobok životného minima (ako je to navrhnuté teraz), ale na 23,5 násobok. Znamenalo by to zvýšenie čistej mzdy nie o 72 eur, ale o 172 eur ročne pre väčšinu zamestnancov a živnostníkov. Nenašiel sa však zatiaľ nikto, kto by sa išiel sťažovať, že zmena zákona mu zoberie 100 eur z hypotetických príjmov.

Na záver by som rád uviedol, že diskusia o kompetenciách samospráv, ich rozširovaní a financovaní je aktuálna a relevantná. Župani, primátori ani starostovia by sa však nemali snažiť blokovať znižovanie daní zamestnancom a živnostníkom. V konečnom dôsledku totiž zníženie daní pomôže ľuďom v ich obci, meste či kraji. A v prípade zvýšenia nezdaniteľnej časti základu dane to pomôže najmä stredne a nižšie príjmovým. Nezdaniteľná časť totiž pri vysokých mzdách postupne klesá k nule.  

  • Tlačiť
  • 12

Miloš Moravčík

Miloš Moravčík
  • Počet článkov: 36
  • Priemerná čítanosť: 6560
  • Priemerná diskutovanosť: 11
  • RSS blogu

O blogu

O ekonómii, hospodárstve, verejných financiách, dôchodkovom systéme a ďalších veciach, ktorými sa zaoberám. 

Miloš Moravčík

Miloš Moravčík
  • Počet článkov: 36
  • Priemerná čítanosť: 6560
  • Priemerná diskutovanosť: 11
  • RSS blogu

O blogu

O ekonómii, hospodárstve, verejných financiách, dôchodkovom systéme a ďalších veciach, ktorými sa zaoberám. 

Kalendár sa načítava...

Moje tagy

financie