Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Prečo na Slovensku nevyužívame údaje z mýtneho systému?

22.08.2013 | Milín Kaňuščák

Diskusia (4 reakcie)

23.08.2013 | Roman Kanala

Veľmi dobrý postreh. Mýtny systém bol len nástroj kradnutia a jeho funkčnosť či využitie dát je druhoradé. Napríklad aj Maďari snímajú poznávacie značky na diaľniciach a ak pre auto nie je záznam o zaplatení mýta, za takým autom štartuje policajná hliadka. Automatické laserové radary s fotografickým modulom prepojené optickým vláknom sú bežné vo Francúzsku i vo Švajčiarsku. Na asi 50 km úseku medzi Ženevou a Lausanne je 17 takých radarov a odvtedy sa 120 km/h úzkostlivo dodržiava, lebo pokuty sú vysoké. V tuneloch sú inštalované úsekové merače rýchlosti, ktoré odfotia auto pri vstupe a pri výstupe a z toho vypočítajú priemernú rýchlosť. Automatické značenie zníži rýchlosť pri preťažení komunikácie na 100 alebo na 80 km/h, aby sa predišlo zápcham a harmonikám. Takže nič nové netreba vymýšľať, všetko toto bolo vymyslené, odskúšané, osvedčilo sa. Už len vymyslieť, ako sa na tom nabalí nejaká cyperská schránková firma.

23.08.2013 | andrejbas

Velmi zaujimavy clanok.

23.08.2013 | kaxno

Zaujimavy nazor. Nie som si vsak isty, ci je nas system dostatocne progresivny, aby dokazal prenasat informacie v realnom case (napr. o tych zapchach). Totiz, mytne jednotky v sebe kombinuju GPS s GPRS a kratkovlnnnym mikrovlnnym vysielacom. Podla GPS sa trackuje poloha vozidla, ktora sa zaznamenava, a tato sa v urcitych bodoch automaticky posiela na spracovanie cez mobilnu datovu siet (v kazdej palubnej jednotke je SIM-karta od spolocnosti Slovak Telecom). Mytne brany, sluzia len na doplnkovu kontrolu, resp. overenie toho, ci je mytna jednotka skutocne aktivna a funguje. Nie som si isty, ci sa data prenasaju cez GPRS v realnom case, skor mam pocit (z nejakych materialov co som k tomu cital), ze sa posielaju blokovo, ci uz po prejdeni useku, alebo celej trasy (z dovodu setrenia nakladov za telco sluzby). Aj tak je mnozstvo poskytovanych dat ex-post obrovske a da sa nad nimi robit naozaj validna analyza (hlavne vytazenosti usekov, dopravnych tokov (napr. overenie pretrvavajucich disput ohladom opodstatnenosti niektorych dialnicnych usekov) a podobne. Osobne by som si ich velmi rad precital a verim ze by som nebol sam. Predpokladam vsak, ze na tieto data sa zakon o poskytovani informacii asi nevztahuje ...

23.08.2013 | Roman Kanala

Počítať autá sa dá aj inak: piezosenzormi alebo indukčnými cievkami v asfalte, či tlakovými hadicami na povrchu. Tie ale neidentifikujú vozidlo, len jeho typ (kamión, auto, moto). Piezosenzory môžu aj spustiť poplach, ak zistia nápravový tlak nad 11 ton. Potom treba kamery na identifikáciu kamiónu.

Milín Kaňuščák

Milín Kaňuščák
  • Počet článkov: 11
  • Priemerná čítanosť: 3026
  • Priemerná diskutovanosť: 11
  • RSS blogu

O blogu

Som majiteľom a konateľom spoločnosti, ktorá sa venuje investičnej príprave, výstavbe, projektovému manžentu a stavebnému dozoru KAMI PROFIT s.r.o. 



V súčastnosti som tiež expertom KDH pre oblasť podnikania. 



V minulosti r. 2010 - 2012 som pracoval ako Generálny riaditeľ sekcie pozemných komunikácií, cestnej dopravy a PPP projektov na Ministerstve Dopravy Výstavby a Regionálneho Rozvoja. Pod mojím vedením bol dokončený PPP projekt rýchlostnej cesty R1 - Pribina. 

www.najomnebyty.sk