Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

BLOG Jozef Mihál

Prečo má SaS najlepší program na boj s nezamestnanosťou

03.03.2012 | Jozef Mihál

Agentúra Trenkwalder a inštitút INESS najvyššie hodnotia predvolebný program SaS

  • Tlačiť
  • 52

Za najlepší predvolebný program na boj s nezamestnanosťou vyhodnotila agentúra Trenkwalder program strany SaS. Takisto inštitút INESS vyhodnotil program SaS ako najlepší v oblasti podnikateľského prostredia a zamestnanosti a zároveň ako najlepší celkovo. Pozrime sa, prečo dostal program SaS najvyššie známky v tejto dôležitej súťaži politických strán.

SaS vo svojom programe nehovorí všeobecné populárne frázy ale navrhuje konkrétne riešenia. Nebojíme sa otvorene pomenovať problémy a nesľubujeme nesplniteľné sľuby. Éra tzv. sociálnych štátov v Európe končí a treba si povedať tvrdú pravdu. Riešenia, ktoré ponúkame, sú v duchu hesla „Je lepšie ľudí naučiť ryby chytať, ako im ryby rozdávať“. Chceme nastaviť zákony a pravidlá tak, aby boli ľudia motivovaní a odmenení za aktivitu. Príkladom je časť programu ponúknutá poberateľom sociálnych dávok: "Práca namiesto dávok".

Čo je dôležité - chceme pokračovať v tom, čo sme začali v roku 2010 – v reformách trhu práce a v zlepšovaní podnikateľského prostredia (projekt Singapur). Dokončiť chceme daňovo-odvodovú reformu, postupne od základu reformovať sociálny systém a zaviesť odvodový bonus. Odmietame zvyšovanie dane z príjmov. Zvyšovaním daní sa nikdy nezamestnanosť nevyriešila. Naopak, znižovanie daní prispelo k zvyšovaniu zamestnanosti. Dôkaz máme na Slovensku v podobe zavedenia rovnej dane v roku 2004.

Nesúhlasíme s názorom, že Zákonník práce by sa mal vrátiť do stavu pred septembrom 2011. Práve naopak, treba pokračovať v tom, čo sa doteraz nepodarilo presadiť a zvyšovať flexibilitu pracovno-právnych vzťahov. Príkladom je návrh na zrušenie sadzieb minimálnych mzdových nárokov ako prvý krok k zrušeniu minimálnej mzdy (spolu so zavedením odvodového bonusu) a jej nahradeniu dobrovoľnými dohodami na podnikových/sektorových úrovniach. Tak je to v polovici krajín Európskej únie. Zvyšovanie flexibility má svoj význam pre zamestnávateľov i zamestnancov. Dôkazom sú nástroje, ktoré sme zaviedli a zdokonalili v našom Zákonníku práce a to "Flexikonto" a "Konto pracovného času". To sú riešenia typu "win-win" ktoré v čase krízy pomohli k udržaniu pracovných miest a mzdovej úrovne zamestnancov. Pritom nezaťažili zamestnávateľov dodatočnými nákladmi. A zamestnanosť sa v odvetviach, kde tieto nástroje využívajú, zvyšuje. A nielen zamestnanosť, ale aj platy.

Trvalým problémom pri zamestnávaní je vysoké odvodové zaťaženie. To bráni vzniku pracovných miest najmä pre dlhodobo nezamestnaných a mladých ľudí bez dostatočnej praxe. Preto navrhujeme, aby sa v daňovo-odvodovej reforme zvýhodnili zamestnanci s nízkymi mzdami. Na druhej strane, nie je možné donekonečna tolerovať zneužívanie práce na tzv. dohody, pri ktorých je dnes temer nulové odvodové zaťaženie. Odvody musia byť spravodlivé, preto sa majú platiť zo všetkých aktívnych príjmov. Ak si tu urobíme poriadok, vytvoríme predpoklady na zníženie odvodov pre všetkých pracujúcich. Na druhej strane, ľudia pracujúci na dohody nemajú nemocenské a dôchodkové poistenie, nemajú nárok na dávku pri práceneschopnosti a budú mať šialene nízke dôchodky. A zdravotné poistenie za nich platí štát, na čo doplácame všetci.

Pomocou pri zvyšovaní zamestnanosti sú dobre nastavené podporné programy a príspevky, ktoré sú súčasťou zákona o službách zamestnanosti. Je mi ľúto, že sa nám nepodarilo na vláde presadiť vyčistenie tohto zákona o neefektívne a zle nastavené nástroje. Na druhej strane som hrdý, že vďaka nám bol zavedený protipovodňový príspevok (populárne "50j"). Pár dní po nástupe do funkcie ministra som navštívil Zemplín, zničený povodňami na začiatku leta 2010. V malých obciach Markovce, Malčice, Petríkovce a Oborín som sa rozprával so starostkami a starostom a videl obrovské škody ktoré narobila voda. Vtedy vznikla myšlienka zaviesť príspevok, ktorý by pomohol obciam zamestnať ľudí pri odstraňovaní následkov povodní ale i pri preventívnych opatreniach pred očakávanými ďalšími záplavami. A začali sme pripravovať zmenu zákona. O pár dní sa prehnala ničivá povodeň Hornou Nitrou. Znova som hovoril so starostami obcí - Jalovec, Ráztočno, s primátorom Handlovej a padlo rozhodnutie zmenu zákona urýchliť v skrátenom legislatívnom konaní. Tak sa aj stalo. Parlament zákon schválil v septembri 2010 (napriek kriku opozície) a už od októbra 2010 mohli obce začať so zamestnávaním "na protipovodňový príspevok"...

Po vyše roku sú výsledky presvedčivé. Do programu revitalizácie krajiny sa doteraz zapojilo 488 obcí na Slovensku. Vďaka protipovodňovému príspevku sa v rámci tohto programu i mimo neho celkovo zamestnalo temer 11 tisíc ľudí. Títo ľudia sú dnes radi, že získali prácu a sú pyšní na to, že za sebou zanechali kus užitočnej roboty - pri ochrane svojich obcí pred povodňami a revitalizácií regiónu v ktorom žijú. Toto je riešenie na prospech ľudí, nie rôzne pochybné sociálne podniky.

Rovnako ma teší úspech projektu obnovy hradov a kultúrneho dedičstva. Je dôkazom toho, že keď sa spoja dva rezorty - v tomto prípade rezort práce a rezort kultúry - vie štát vytvoriť zmysluplné pracovné miesta. Dúfam, že tento projekt bude pokračovať -  Daniel Krajcer pripravil záchranu až 40 hradov na Slovensku! A takto vieme vytvoriť pracovné miesta aj v spolupráci s ministerstvom pôdohospodárstva (obnova poľnohospodárstva, projekt obnovy dediny), ministerstvom životného prostredia, ministerstvom dopravy (výstavba a údržba infraštruktúry). Štát nie je ten, kto by mal generovať pracovné miesta prostredí voľného trhu avšak môže ich tvoriť vo verejnoprospešnej oblasti. A tam máme na Slovensku práce dosť.

Nejde o plané sľuby. Malá rekapitulácia toho, čo sme pre zvyšovanie zamestnanosti a udržanie pracovných miest urobili za jedenapol roka:

  • Zákonník práce: Zvýšili sme sa flexibilitu pracovných vzťahov. Zlepšili sme podmienky pre tvorbu nových pracovných miest. Zrovnoprávnili sme postavenie všetkých foriem zastupovania zamestnancov. Zvýšili sme ochranu tehotných žien a matiek.
  • Kolektívne vyjednávanie: Odstránili sme automatické rozširovanie platnosti kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa.
  • BOZP: Zjednodušili sme povinnosti zamestnávateľov pri zachovaní bezpečnosti a ochrany zdravia zamestnancov. Za všetko stačí spomenúť zrušenie byrokratickej povinnej pracovnej zdravotnej služby.
  • Inšpekcia práce: Odstránili sme  pravidlá šikanujúce zamestnávateľov, dôraz dali na prevenciu, nie na represiu.
  • Umožnili sme súbeh rodičovského príspevku a zamestnania, či podnikania.
  • Pre pracujúce mamičky sme zvýšili príspevok na starostlivosť o dieťa na 230 eur.
  • Rozbehli sme úspešné projekty protipovodňových opatrení a revitalizácie krajiny a obnovy hradov a zámkov.

Jedným z výsledkov je zvýšenie zamestnanosti od nástupu vlády Ivety Radičovej. Na konci júna 2010 pracovalo na Slovensku 2.312.000 ľudí. Na konci októbra 2011 to bolo 2.366.000 ľudí (zdroj: Štatistický úrad SR). Zamestnanosť sa zvýšila o 54 tisíc ľudí.

Komplexný program SaS nájdete tu.

Odpočet splnených sľubov SaS nájdete tu.

 

  • Tlačiť
  • 52

Rubrika Zákonník práce

Tagy dávky, úrad práce, Zákonník práce, dane, SaS

Jozef Mihál

Jozef Mihál
  • Počet článkov: 324
  • Priemerná čítanosť: 16113
  • Priemerná diskutovanosť: 18
  • RSS blogu

O blogu

Poslanec NRSR (SaS)

Jozef Mihál

Jozef Mihál
  • Počet článkov: 324
  • Priemerná čítanosť: 16113
  • Priemerná diskutovanosť: 18
  • RSS blogu

O blogu

Poslanec NRSR (SaS)

Kalendár sa načítava...