Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Prečo sa netreba báť deflácie

06.12.2013 | Michal Lehuta

Diskusia (32 reakcií)

06.12.2013 | samorost

mas uplnou pravdu ;-)
je to problem pro vladu a to obrovsky. Vsak pomer HDP/dluh je vseobecne uznavana prejudikace pro hdnoceni prace vlady. Dokonce stav pod 3% se povazuje za zdravy a prospesny. Pokud HDP klesa nebo je stabilni, tak vlada nemuze "podporovat", rozumej kradnout, vic nez doted a to je pro ni spatne.

10.12.2013 | libertarian

"je to problem pro vladu a to obrovsky"
- ano. A dôvodom je hlavne to, že ak klesaju nominálne hodnoty cien, platov, klesajú nominálne (v peniazoch vyjadrené) predaje výrobkov, klesajú nominálne hodnoty ziskov, tak vláde klesajú nominálne danové príjmy. A vláda nemá z čoho kryť svoje obrovské dlhy, úroky, no a aj tie zlodejstvá.

06.12.2013 | Brano Z

1. Coho sa v skutocnosti treba bat su deflacne ocakavania. Ludia mozu odkladat spotrebu aj pri vyssej inflacii, zalezi ake su realne sadzby. Deflacne ocakavania zvysuju realne uroky a teda motivaciu setrit. Pri nemoznosti znizenia nulovych sadzieb prave v tomto bode vznika ta magicka nula.
2. V 2009 bola fiskalna politika procyklicka, inflacne ocakavania boli s velkou pravdepodobnostou vyssie. Sok bol vtedy jednorazovy, menej perzistentny. Dobre si spomenul, ze inflacne ocakavania klesaju, SPF neveria a ani samotna ECB neveri, ze splni strednodoby ciel. ECB vcera znizila forecast inflacie o dalsie 0.2 pb.
3. V 2009 vyssie boli aj ocakavania prijmov.
4. Z hora napisaneho je dufam jasne, preco pada argument o odkladani nakupov pc, atd. Ceny elektroniky klesaju kvoli technologickemu pokroku, ergo kvoli lacnejsej vyrobe. A nie kvoli mensiemu dopytu, ktory pozorujeme dnes. Never reason from a price change! Navyse ono to funguje tak, ze centralna banka po pozitivnom permanentom supply soku znizujucom ceny znizi nominalne sadzby, aby dostala realnu sadzbu na uroven novej nizsej prirodzenej miery. Dnes by uz nic neznizila, takze aj to by bol pruser.

06.12.2013 | Michal Lehuta

1. deflacne ocakavania nemame, takze nemame problem. ale ako pisem v clanku ECB by mohla robit viac aby tie inflacne neklesali.
2. vid hore
3. ocakavania realnych prijmov teda boli rovnake? (neviem, co si tym myslel)
4. ceny ropy myslim klesaju kvoli technologickemu pokroku (bridlicovy plyn ci co) a nie kvoli mensiemu dopytu. a tak mame aj ine nastroje ako sadzby, nie?

06.12.2013 | Strummer

"4. ceny ropy myslim klesaju kvoli technologickemu pokroku (bridlicovy plyn ci co)"

Ceny ropy neklesaju, Brent uz niekolko rokov osciluje okolo $110, co je maximalna cena ktoru je schopna globalna ekonomika uniest (pri nulovom ekonomickom raste). A ziadny pokles ani nebude, kedze naklady na tazbu stupaju exponencialnym tempom (za poslednych 8 rokov stupli naklady na tazbu jedneho marginalneho barelu ropy 58-nasobne (nie, to nie je preklep, zopakujem, 58-nasobne). A bridlicovy plyn nie je ziadny "technologicky pokrok", je to len posledny zufaly krok, ako tuto vysoku cenu vyuzit na vytazenie zdroja, ktory bol doteraz neekonomicky (vysoke naklady na tazbu).

Inac vzdy ked vidim nejaku takuto poznamku uplne mimo reality, od cloveka ktory sa aktivne zucastnuje na rozhodovaniach o buducnosti tejto krajiny, tak zas a znova pochopim ze tato krajina ziadnu buducnost nema :-( Fakt som zvedavy, kedy pride ten bod, ked aj ekonomovia ako posledni pochopia, ze existuje nieco ako "zdroje", ze dnesna spolocnost bola kompletne vybudovana a udrziavana extremne lacnymi a extremne lahko dostupnymi zdrojmi, a ze tieto lacne zdroje sa uz nenavratne minuli.

06.12.2013 | Michal Lehuta

Brent je v eurach medzirocne nizsi o 5,7% http://sdw.ecb.euro...

06.12.2013 | Strummer

No ved vravim ze osciluje... argumentovat medzirocnym poklesom je trochu demagogicke, elasticita cien ropy a mnozstvo faktorov ktore do nej vstupuju znemoznuje odvodzovanie nejakych trendov od takto kratkodobeho pohladu. Pozrite sa na graf celeho vyvoja, napriklad tu, a uvedomte si kde bola cena ropy v casoch realnej prosperity, najma v obdobi 1998 az 2005 a co to asi tak znamena pre dnesok:

http://www.eia.gov/...

A este doplnim, k tomu 58-nasobnemu zvyseniu:

"For 1999 to 2005 inclusive, globally we spent $1.5 Trillion to offset declines and to boost production by an average of 2.5 mbpd, relative to 1998 – $0.6 million per one bpd average increase in production.

For 2006 to 2012 inclusive, globally we spent $3.5 Trillion to offset declines and to boost production by an average of 0.1 mbpd, relative to 2005 – $35 million per one bpd average increase in production.

Therefore, we have seen a 58 fold increase in the capital costs necessary (per bpd of average increased production) to offset production declines and to show one bpd of increased average incremental production as we went from the 1998 to 2005 time period to 2005 to 2012 time period.

As the incremental increase in production approaches zero, the capital costs required to show an incremental one bpd increase in production approaches infinity."

(bpd je barel za den, mbpd je milion barelov za den). Vy ste ekonom, skuste sa nad tym aspon trochu zamysliet. Mna uz to velmi nebavi, vysvetlovat to tu zopar diskutujucim, ako ste vy, Zudel alebo grgo, kedze vidim ze to nikam nevedie, len mi pride uplne bizarne, ze ludia s ekonomickym vzdelanim (ktore mam tiez) su schopni jednoducho ignorovat takyto exponencialny rast marginalnych nakladov komodity, ktora predstavuje primarny zdroj energie pre udrzanie ekonomickeho rastu, a tvarit sa ze to vlastne vobec nic neznamena a urputne hladat priciny poklesu rastu niekde inde.

06.12.2013 | Michal Lehuta

veď ale ja hovorim o kratkodobom vyvoji :) chcel som naznacit, ze ak budeme mat zasa dva-ti mesiace inflaciu pod nulou, nebude to ziadna katastrofa..

06.12.2013 | Zavacky

Pozor.
Nie je tam preklep, ale nedoklep. Chýba desatinná čiarka.
Okrem toho ide o nominálnu hodnotu. Dôležitejšia je reálna.
Ostatné sedí.

06.12.2013 | Strummer

Nechyba ciarka, vyssie v prispevku som to skopiroval, je to analyza od Jeffreyho Browna z peakoilbarrel.com. Priemerne naklady na marginalny barel (teda naklady na zvysenie tazby o jeden barel za den) stupli globalne z 600 tisic dolarov v obdobi 1999-2005 na 35 milionov dolarov v obdobi 2006-2012, teda 58-nasobne. Je to sice nominalne, ale myslim ze pri takychto sumach to nehra velku ulohu :) Kazdopadne je mi trochu luto Lehutu, Zudela a spol., ktori dalsich 10 rokov stravia dumanim nad tym, ako vyriesit krizu cez monetarne, fiskalne a vselijake ine virtualne nastroje, a ono nic z toho nebude fungovat.

07.12.2013 | Brano Z

1. Radsej by som to formuloval tak, ze inflacne ocakavania klesaju, co zatial nevesti nic dobre, ale netreba zase panikarit. Nemecky vplyv v ECB snad nie je tak silny, ze by nechali padnut ocakavania do minusu.
-
Ked sa pozrieme na 5-rocne americke a nemecke dlhopisy, tak US vynos je 1,5%, kym nemecky vynos je asi polovicny. V tom vynose je ocakavana inflacia aj ocakavany realny prijem. To je fakt nic moc, ale posledne mesiace to aspon pomalicky rastie, co moze reflektovat ocakavany mierny rast RHDP.
-
3. V 2009 boli vyssie ocakavania rastu nominalnych prijmov. Napr. ten spominany nemecky 5-rocny dlhopis mal az do 2010 vynos 2%. Tolko dnes nema ani 10-rocny.
-
4. Ano, ceny ropy mozu byt aj teraz supply sok, a vo vseobecnosti by neboli problem, kvoli ZLB vsak mozu byt. Klesa tiez jadrova inflacia a rast nominalnych prijmov je nizky.
-
Radsej treba zatial rozmyslat v zmysle, ze ostatne nastroje vzdy funguju len cez ovplyvnenie sucasnych alebo buducich urokovych sadzieb. Ano, mozme robit QE, ale QE funguje tak, ze signalizuje trhu, ze banka aj v buducnosti necha na trhu dostatok likvidity, aby podrzala (aj v buducnosti) sadzby nizsie. Cize forward guidance.
-
Teoria vsak tvrdi, ze ani toto nemusi fungovat, ak ma trh deflacne ocakavania a ak vlada znizuje nominalnu velkost dlhu. Ak vsak fiskalna a menova politika spolupracuju, a je jasne, co chcu policymakeri dosiahnut, tak by to nemal byt taky problem, vid. nove Japonsko.

07.12.2013 | Zavacky

"Ak vsak fiskalna a menova politika spolupracuju, a je jasne, co chcu policymakeri dosiahnut, tak by to nemal byt taky problem, vid. nove Japonsko."

Japonsko je obrovský problém. Svojim zdĺhavým úpadkom finančného systému zakrýva podstatu problému a dáva tým plané nádeje.

Tento vývoj treba posudzovať v dlhodobom horizonte, ale aj krátkodobo sú prejavy dostatočne výrečné. V súčasnosti síce inflácia porástla, ale export sa len udržuje, hosp. rast spomaľuje, no a samozrejme dlh rastie. Okrem toho by bolo dobré sa pozrieť zodpovedným na prsty, pretože platí - "keď je zle, treba klamať!"

07.12.2013 | Strummer

Mimochodom, Brano, videli ste tento Krugmanov clanok:

http://www.nytimes....

Co na to hovorite?

07.12.2013 | Zavacky

Niečo aktuálne:
-
http://ekonomika.et...

08.12.2013 | Brano Z

Tento konkretny som nevidel, ale o Summersovej teze som cital. On tvrdi, ze prirodzena realna urokova miera bola velmi nizka, resp. negativna uz pred krizou. Preto sme, podla neho, na agregatnej urovni (rast nhdp, inflacia) nevideli prehrievanie.
-
Dalsou implikaciou je, ze dnesna negativna miera nema uz nic spolocne s krizou, ale uz sme v novom normale.
-
Zatial je skoro hovorit. Prirodzena miera moze byt negativna tak kvoli krize ako aj kvoli Summersovym faktorom. Dlhodobe urokove miery pomaly rastu a ak trh veri 2% inflacnemu cielu Fedu, tak to znamena, ze ocakava zrychlenie rastu realneho HDP.

10.12.2013 | libertarian

"Coho sa v skutocnosti treba bat su deflacne ocakavania. Ludia mozu odkladat spotrebu ...."
V živote som nepočul od žiadneho človeka, že očakáva (neočakáva) defláciu. Ludia akurát nadávajú, že "svine obchodníci zdražujú" . A ak nezdražujú, tak nik nehovorí nič. "Deflačné očakávania" - to je výmysel provládnych ekonomov.

06.12.2013 | harry1

No,ja si myslim,ze bat sa treba len blbcov.

Takych ako ja.Uz mam doma treti televizor,chystam sa dostavat dalsiu izbu,aby som mal kam dat stvrty.Mikrovlnky mam v kazdej kuchyni.Masazne vane dve,auta dve.Pocitace 4 ks.Mobilov presne devet.Chladnicky tri a jeden mrazak.Pracky v kazdej kupelni.

Zadlzeny som po usi.Ale,aby som sledoval inflacne ciele centralnych bank,idem sa zadlzit este viac este jedno auto a chladnicku,supnem si pod stromcek aj playstation 4.

Ved som SPOTREBITEL,a keby som nekupoval,tak system je v riti.O com by potom basnili ekonomovia?

06.12.2013 | Zavacky

Pán Lehuta.
Váš pohľad sa určite nezmení. Je potrebné počkať na historickú skúsenosť, aby sme sa všetci pohli ďalej. Dôležitejší ako deflácia je prirodzený rast. Ten je sprevádzaný prirodzenou defláciou(defl.efektom), prirodzeným dlhom, prirodzenou defláciou dlhu a prirodzeným rastom.
Ideológia, ktorú tu prezentujete je postavená na neprirodzenom dlhu a neprirodzenom raste. Dôsledkom neprirodzeného dlhu je rastúca neefektívnosť a rastúca deflácia dlhu, ktoré hosp.rast zabijú. Skôr, či neskôr.

07.12.2013 | Motylx

Alebo sa niečo oplatí vyrábať a predávať, poskytovať služby, alebo neoplati.
Na tom nič nezmeni množstvo natlacenych peňazí.
Dôležité je celkové nastavenie prostredia.
Pro podnikatelske, alebo proti podnikatelske.
Na Slovensku je jasne proti podnikatelske.
A to je ten hlavný problém.

Mlatenie pantom o inflácii, či deflacii nikam nevedie.
Ani nie je celkom jasné, o čom je vlastne reč...o inflácii, deflacii, či o ich dôsledkoch?
Tak ako sa straší odkladanim spotreby pri deflacii, rovnako by sa mohlo strašiť odkladanim výroby, či inej ponuky pri inflácii.
?
Možnosti nekompetentnej slovenskej vlády sposobit jedno, či druhé, sú chvalabohu veľmi obmedzené.
Nemozu si tlačiť peniaze ako besni, chvalabohu.
Takže im zostava zadlzovanie, nie neobmedzene, tiež chvalabohu.
A zdanovanie, okradanie, zbedacovanie, zdá sa, že až na holú kosť. Bohužiaľ.

Jediné šťastie v tomto nešťastí je to, že zatiaľ čo neviditelne a zdanlivo bezbolestné okradanie ľudí cez tlacenie peňazí by im prechádzalo ktovie dokedy, tak zadlzovanie a okradanie cez takzvane dane a deformovanie prostredia v prospech privilegovanych im ľudia spočítajú oveľa skôr.
V specifickych slovenských podmienkach oveľa skôr znamená asi o sto rokov, nie o tisíc.
;)

Takže riesenie?
Uvoľniť ľuďom ruky a prestat ich okrádať.

Také jednoduché.

07.12.2013 | Zavacky

K+ bez dodatkov.

07.12.2013 | tono.hajduk

pred 10 rokmi boli velmi oblubene temy ci je lepsi windows, alebo linux, alebo .com bublina, ktora sice trochu splasla, ale karavana ide v zdravsom zmysle slova trochu dalej, tolko herny priesto genearacie narodenej okolo 1970, ta navsia 1980 ma nove temy, tou je stabilita meny, registrovane partnerstva a nezamestnanost. Niekde sa stala chyba. Na Slovensku Vam moze byt inflacia, ci deflacia ukradnuta.

09.12.2013 | grgo

Toto nie je prvý blog ktorý som čítal o tom, že hlavný problém deflácie je deflačná špirála, v ktorej ľudia odkladajú nákupy a teda znižujú "dopyt". Paradoxné je, že napriek tomu že ste už ďalej nevysvetlili prečo je nízky dopyt zlý, ani ste ho neskúmali. Tak sa poďme na dopyt pozrieť.

Čo je agregátny dopyt? Je to peňažná hodnota všetkých tovarov a služieb vyprodukovaných a predaných v ekonomike. Niektorí s kurzom z ekonómie si pamätajú aj takýto vzorček: (AD) = C + I + G + (X-M)

Jednotkou agregátneho dopytu sú peniaze, v Eurozóne sú to eurá. Z toho vzorčeka je to suma peňazí minutá (alebo suma peňazí za ktoré sa vyprodukovali) všetky investičné a spotrebné tovary súkromným alebo verejným sektorom v ekonomike v danom roku, vrátane čistého exportu. Nápadne sa to podobá na jeden iný ukazovateľ - HDP. Skutočne agregátny dopyt nie je nič iné ako nominálne HDP. Tak ako sa darilo nominálnemu HDP - teda afregátnemu dopytu - v eurozóne? Som lenivý a tak som si požičal graf on Marcusa Nunesa, je len po koniec roka 2012 ale trend nie je dobrý ani dnes. Je tam aj protipríklad Nemecka: http://thefaintofhe...

Ale stále nám ostáva otázka, že preočo je prepad v dopyte či "deflácia" zlá. Jeden pohľad priniesol Braňo. Deflácia ktorá je vyvolaná prísnou monetárnou politikou (oproti rastu prodiktivity) je zlá lebo zabraňuje tomu aby sa úroková miera dostala na správnu úroveň. Vďaka existencii hotovosti nemôžu byť nominálne úroky nižšie ako nula. Takže ak by sme mali teoreticky defláciu vo výške desiatok percent ako počas veľkej hospodárskej krízy, tak by to znamenalo že držanie hotovosti by držiteľovi prinieslo reálny úrok vo výške desiatok percent.

Iný pohľad na defláciu je skrze rigiditu cien. Niektoré ceny sa nechcú meniť. Najmarkatnejším príkladom je cena práce, ktorá má zvláštnosť v tom že len zriedka sa znižuje. Kto neverí nech si klikne na tento graf ktorý s obľubou používa Krugman: graphics8.nytimes.com/images/2012/04/03/opinion/04­0312krugman1/040312krugman1-blog480.jpg

Takže ako ide logika? Ak sa cena z akýchkoľvek dôvodov nechce meniť, tak sa mení kvantita. Slováci to vedia z príkladov komunizmu. Ak nebolo možné meniť cenu mäsa, tak nastal nedostatok mäsa. Ak zamestnávateľ čelí zníženým objednávkam a tržbám tak namiesto plošného povedzme 10% zníženia platov radšej prepustí 10% zamestnancov. Toto je empiricky overený fakt.

Toto je aj tajomstvo prečo zníženie inflácie (alebo ešte lepšie - zníženie medziročného rastu miezd) o dve percentá napríklad z 1% na -1% je omnoho ťažšie dosiahnuť ako povedzme zníženie tempa rastu miezd z 10% na 8%. Ak to niekoho zaujíma tak si nagooglite "expectations-augmented Philips curve" a pozrite čo sa deje pri nízkej inflácii.

Bolo by toho k článku viacej. Napríklad nemýliť si infláciu v Eurozóne s infláciou na Slovensku. Takýto omyl urobili napríklad Gréci, len aby zistili že aj deflácia v Grécku vie byť "kompenzovaná" miernym rastom inflácie v Nemecku. Alebo by sme sa mohli baviť o tom akú infláciu vlastne používať a prečo cieľ ECB je zlý keďže reaguje na zvýšenie cien napríklad v dôsledku zvýšenia DPHčky utiahnutím monetárnej politiky. Ale to by bolo na extrémne dlhú debatu. Stačia tie prvé body.

10.12.2013 | libertarian

Nuž, a znova sme sa nedozvedeli tú superdôležitú vec, prečo je nízky dopyt zlý

10.12.2013 | Anonym

Pretoze zmyslom zivota je konzumovat, az kym neskonzumujeme uplne vsetko (aspon to si ocividne myslia nasi mili ekonomovia).

09.12.2013 | grgo

Inak už len jeden taký detail. Prvý štvrťrok 2009 bol inflexným bodom kedy po 5 rokoch sústavného poklesu nezamestnanosti z 19,3% prvého štvrťroku 2004 klesla na 8,7% štvrtého štvrťroku 2008. Následne iba za jeden rok stúpla nezamestnanosť o 6,4% na 15,1% v prvom štvrťroku 2010. Fakt je to len náhoda že najprudší rast nezamestnanosti možno zamatovej revolúcie je sprevádzaný jednou z najprudších období disinflácie kedy inflácia klesla z vyše 5% až na -1%?

09.12.2013 | Michal Lehuta

chceš tým naznačiť, že deflácia (disinflácia) spôsobuje nezamestnanosť? nie náhodou naopak? :)

09.12.2013 | grgo

To nie je nijako kontroverzné tvrdenie, o tomto (kauzálnom) vzťahu práve hovorí Philipsova krivka. Alebo dá sa to povedať aj inak - nezamestnanosť môže byť buď dôsledkom šoku na strane ponuky alebo dopytu. Takže je celkom možné mať vysokú nezamestnanosť a vysokú infláciu - keď má ekonomika štrukturálne problémy, napríklad sa preorientováva z jedného typu výroby na druhý apod.

Takže sú to práve šoky na strane dopytu ktoré spôsobujú koreláciu v Philipsovej krivke. Takže kauzalita by bola asi takáto: šok na strane dopytu > neadekvátna reakcia monetárnej politiky > disinflácia a nezamestnanosť.

Niekedy to môže byť dokonca "cieľ" monetárnej politiky. To je príklad Volckerovej disinflačnej politiky, ktorý keď nastúpil ako šéf FEDu tak inflácia bola cez 10%. A je to celkom užitočný príklad. Utiahnutím monetárnej politiky FED vyvolal recesiu, výsledkom bola najvyššia nezamestnanosť od veľkej depresie - vo výške 10,8 percenta vo vrchole krízy v Decembri 1982. V januári 1983 sa inflácia dostala pod 5% kde sa do konca desaťročia ustálila.

09.12.2013 | Anonym

nevidim ale velmi, co je cielom tejto prednasky. navyse, na zaciatku spominate kauzalitu, a neskor je len korelacia... co to konkretne znamena pre clanok?

10.12.2013 | grgo

Michal Lehuta vo svojom článku hovorí že deflácia nie je veľký problém s tým že sme ju už raz mali v roku 2009 a nenastala "deflačná špirála", teda že by sa sa ceny znižovali až kým ... a tu neviem presne čo by sa malo stať. Napríklad ceny by išli dole až kým by si niekto za jeden cent nekúpili celú zemeguľu?

Podľa mňa deflácia je veľký problém - ak je symptómom prepadu agregátneho dopytu, čo neskôr v inom kontexte hovorí aj Michal Lehuta. Ak v priebehu roka klesne inflácia o 6 percent tak to znamená že na to aby sa agregátny dopyt nevychýlil od svojho trendu by sme museli pozorovať aspoň 6 percentý rast produktivity.

Ohľadom kauzality vo Philipsovej krivke sa nechcem rozpisovať, lebo to nie je úplne jednoduchý téma. Problém je že Philipsova krivka je užitočná iba za určitých okolností, preto nie je možné dať jednoduché rovnítko medzi infláciu a nezamestnanosť - napríklad aby sa veci pekne zkomplikovali tak tvar Philipsovej krivky ovplyvňuje reakčná funkcia monetánej politiky. Možno stačí len povedať len to že práve smer kauzality od inflácie k nezamestnanosti bol jedným z víťazstiev Chicagskej školy a Monetarizmu. Preto som hovoril že tento poznatok nie je nijako kontroverzný či objavný a dá sa nájsť v akejkoľvek bežnej učebnici makroekonómie.

Ale to celé nie je až tak podstatné, to bola len reakcia na otázku Michala Lehutu. To podstatné skúsim to povedať inak - deflácia, respektíve disinflácia nie je zlá kvôli nejakej deflačnej špirále. Je zlá hlavne preto, že je jedným zo zjavných symptómov nedostatočného agregátneho dopytu. To je aj dôvod prečo sa centrálne banky snažili posledných 20 rokov cieľovať infláciu. Debata je dnes oveľa ďalej, keďže môžeme mať šoky na strane agregátneho dopytu aj bez zjavného poklesu inflácie.

10.12.2013 | lehu

to som bol ja (Michal Lehuta), len ma akosi nový systém diskusií nezaregistroval :) ďakujem za reakcie, niekedy v budúcnosti sa im skúsim povenovať. lebo stále v nich nevidím problém s defláciou - skôr s tým nízkym dopytom a p. ak je deflácia iba "sprievodný jav" tak potom ona sama osebe nie je problémom..

10.12.2013 | Anonym

Áno, viacmenej súhlas. Nikdo by sa napríklad nemusel sťažovať na defláciu 2% ak by reálny produkt rástol 10% ročne. To by sme mali nominálny rast ekonomiky (agregátny dopyt) 8% ročne. Centrálna banka by musela tlačiť peniaze ako divá len aby udržala defláciu na 2% a aby sa neprepadla povedzme na 10%. Rástli by aj nominálne príjmy lebo ľudia by si každým rokom mohli dovoliť o 10% viac tovarov. 2% v dôsledku poklesu cien a 8% vďaka rastu príjmov.

Mimochodom to je jeden z argumentov ekonómov s nálepkou "Market Monetarism". Nechajme rásť agregátny dopyt na bezpečnej úrovni napríklad 5% ročne a nechajme ekonomiku na to aby rozhodla akým pomerom sa tento rast rozdelí medzi infláciu a rast produktivity.

11.12.2013 | Motylx

Deflacia peňazí je menej peňazí v ekonomike. Dôsledkom sú nižšie ceny.
Peniaze sú prostriedkom výmeny, okrem toho majú signalnu funkciu.
Ty tvrdíš, že ak si ľudia za svoje zarobene peniaze môžu kúpiť viac tovaru, služieb, teda de facto zbohatli, že je to zlé.
Tvrdíš, že treba natlačiť peniaze, aby sa veci dostali do normalu, teda aby ľudia schudobneli.
Tým, že cb natlačí peniaze, zneprehladni ich signalnu funkciu, prerozdeli peniaze od tých, ktorí skutočne prispievajú k bohatnutiu spoločnosti k tým, ktorí na nich parazituju.
Tým, že cb manipuluje tymto spôsobom trh, neprispieva stabilite hospodarstva, práve naopak. Narušuje ho a sposobuje presne tie vykyvy, o ktorých tvrdí, že im chce zabrániť.
Sposobuje tým schudobnenie skutočne produktivnych, nesprávnu alokaciu zdrojov, následne schudobnenie celej spoločnosti a TOTO má za nasledok zvysovanie nezamestnanosti. Samozrejme spolu s proti podnikatelsky nastavenou legislativou.
Deflacia nie je zlo.
Tým je štát a centralne banky, ktore deformuju trh a spolocne okradaju ludi, aby nakradnute peniaze prerozdelili smerom k neproduktivnym privilegovanym parazitom.
;)

Michal Lehuta

Michal Lehuta
  • Počet článkov: 80
  • Priemerná čítanosť: 5375
  • Priemerná diskutovanosť: 16
  • RSS blogu

O blogu

Reportér-analytik týždenníka TREND. Pracoval aj v kancelárii Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, v TREND Analyses, a pre inštitút INEKO. Ako konzultant spolupracuje aj s projektom Demagog.sk. Vyštudoval spoločenské vedy a medzinárodné vzťahy na Jacobs University Bremen.