Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

BLOG Michal Lehuta

Prečo Krym nie je ako Kosovo

26.03.2015 | Michal Lehuta

V srbskom regióne prebiehali etnické čistky, Kosovo vyhlásilo nezávislosť až po niekoľkých rokoch neúspešných rokovaní

  • Tlačiť
  • 37

Z úst niektorých takzvaných realistov medzinárodných vzťahov často počuť, že Rusko malo právo privlastniť si Krym, pretože medzinárodné spoločenstvo pod vedením NATO v roku 1999 fakticky odtrhlo od bývalej Juhoslávie Kosovo.

Aj keď odhliadneme od faktu, že jedno porušenie práva nijako neospravedlňuje druhé, prirovnanie ku Kosovu kríva vo viacerých ohľadoch. Spomeňme dva zásadné rozdiely.

1. Etnické čistky

Teroristické útoky Kosovskej oslobodzovacej armády v druhej polovici deväťdesiatych rokov primäli Juhoslovanskú vládu, aby do regiónu poslala svojich vojakov. Tí však na území (predtým autonómnej) oblasti spustili etnicky-orientované masakre so stovkami obetí a tisíckami utečencov - pred i počas intervencie NATO (pred: Prekaz, Račak, Rogovo, počas: Velika Kruša, Bela Crkva, Pusto Selo). Súd pod dohľadom OSN neskôr zhodnotil, že išlo o "systematickú kampaň teroru, vrátene vrážd, znásilňovania, podpaľačstva...", vyhol sa však pomenovaniu "genocída"). Takéto masakre sa po Majdanskom prevrate na Ukrajine voči rusky hovoriacemu obyvateľstvu podľa dostupných informácií neuskutočnili ani počas vojny na východe štátu, nieto ešte na pokojnom Kryme vo februári 2014. Azda jediná udalosť podobnej tragédie sa udiala prostredníctvom požiaru budovy odborov v Odese až 2. mája 2014, teda po Ruskom obsadení polostrovnej časti Ukrajiny.

Po skúsenostiach s Balkánskymi vojnami a nečinnosťou v rokoch 1991-1995, v Juhoslávii v roku 1999 zasiahlo NATO a srbských vojakov z Kosova vytlačilo. Je pravdou, že v kosovskej vojne bola účastná aj armáda susedného štátu (Albánska), čo je znakom spoločným s udalosťami na Kryme.

2. Rokovania o usporiadaní

Albánsko si však Kosovo nepripojilo, aj keď sa jeho vojaci aj neskôr zúčastňovali na udržiavaní mieru v rámci medzinárodných síl KFOR pod dohľadom OSN. Rezolúcia OSN z júna 1999 predpokladala rokovania o určení statusu regiónu v rámci Juhoslávie, podporila teda teritoriálnu jednotu Srbska. Skutočne však rokovania o usporiadaní prebehli až podstatne neskôr: v rokoch 2006-2008. Takzvaný Ahtisaariho plán, ktorý mal regiónu priniesť silnú autonómiu, však u srbskej strany neprešiel a tak kosovský parlament vo februári 2008 vyhlásil nezávislosť. Deväť rokov po zásahu NATO.

Znovu zásadný rozdiel voči Krymu: ten ruské vojská obsadili a zostali na jeho území. Obyvateľov nechali hlasovať o pripojení k Rusku v referende, ktoré nespĺňalo medzinárodné demokratické štandardy (zhodnotila Benátska komisia Rady Európy). Miestnych politikov podľa Igora Girkina (Strelkova) do hlasovania dokonca nútili. Žiadne rokovania s ukrajinskou stranou o domnelých problémoch ruskej menšiny v autonómnom Kryme sa nekonali.

Naopak Kosovo si žiadna veľmoc ani susedná krajina nepripojila. Jeho nezávislý štatút dnes uznáva 108 zo 193 členov OSN. Paradoxom je, že práve Rusko, ktoré sa na kosovský precedens odvoláva, jeho nezávislosť neuznáva. Kosovo je už členom Svetovej banky a Medzinárodného menového fondu. Je preto zrejme len otázkou času, kedy ho uzná aj Slovensko. SR by sa pritom v tejto súvislosti vôbec nemusela obávať o štatút svojich južných území obývaných maďarskou menšinou, keďže táto má na rozdiel od kosovských Albáncov v Juhoslávii v roku 1999 zabezpečené a chránené všetky práva. Relatívnosť práva na sebaurčenie v závislosti na existencii práv menšín priznávajú napríklad právnici z Britského inštitútu medzinárodného a komparatívneho práva (autori rozoberajú rovnakú tému ako tento blog). Právo na sebaurčenie totiž nehovorí, akým spôsobom má byť naplnené: či nezávislosťou, federatívnym usporiadaním, autonómiou, alebo inak.

Uznanie Kosova by mohlo prísť do úvahy v rámci prípravy Srbska na vstup do Európskej únie. Krajina o členstve v únii rokuje od januára 2014, uzavretú však zatiaľ nemá ani jednu z 35 kapitol potrebných na zosúladenie miestneho práva s komunitným.

  • Tlačiť
  • 37

Michal Lehuta

Michal Lehuta
  • Počet článkov: 80
  • Priemerná čítanosť: 5378
  • Priemerná diskutovanosť: 16
  • RSS blogu

O blogu

Reportér-analytik týždenníka TREND. Pracoval aj v kancelárii Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, v TREND Analyses, a pre inštitút INEKO. Ako konzultant spolupracuje aj s projektom Demagog.sk. Vyštudoval spoločenské vedy a medzinárodné vzťahy na Jacobs University Bremen.

Michal Lehuta

Michal Lehuta
  • Počet článkov: 80
  • Priemerná čítanosť: 5378
  • Priemerná diskutovanosť: 16
  • RSS blogu

O blogu

Reportér-analytik týždenníka TREND. Pracoval aj v kancelárii Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, v TREND Analyses, a pre inštitút INEKO. Ako konzultant spolupracuje aj s projektom Demagog.sk. Vyštudoval spoločenské vedy a medzinárodné vzťahy na Jacobs University Bremen.

Kalendár sa načítava...