Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

BLOG Michal Lehuta

Nová regulácia pripravila sporiteľov o 70-120 miliónov eur

16.04.2010 | Michal Lehuta

Kým akciové trhy narástli medziročne o 40%, dôchodkové fondy posilnili len o 1,2%

  • Tlačiť
  • 39

Napriek tomu, že hlavné akciové indexy v poslednom roku narástli o dve pätiny a viac, budúci slovenskí dôchodcovia sa nemajú prečo tešiť na vyššie dôchodky z druhého piliera. Fondy za rovnaké obdobie zarobili v priemere iba niečo cez percento (!).

Nízke výnosy spôsobila hlavne nová ultrakonzervatívna regulácia investovania z minulého roku. Konštatuje to aj analýza Národnej banky Slovenska. Najskôr boli DSS de facto prinútené vypredať investície do tzv. ETF fondov, ktoré sú viazané na burzové indexy. Od júla 2009 majú správcovské spoločnosti aj povinnosť akýkoľvek polročný pokles hodnoty vo fondoch doplácať celý zo svojho. Minimálna doba sporenia v systéme je pritom 15 rokov, čo znamená, že krátkodobé poklesy trhov by budúce dôchodky klientov ovplyvňovali tak či tak iba minimálne. A v investovaní platí, že čím kratší je investičný horizont, tým vyššia je pravdepodobnosť straty. Preto čím kratší horizont, v ktorom dôchodková hodnota nesmie klesnúť, tým konzervatívnejšia musí byť investičná stratégia fondov.

Z výnosov nad stanovenú hranicu si zase fondy môžu ponechať iba malú čiastku. Radovan Ďurana z inštitútu INESS to pred časom prirovnal k situácii, ako keď futbalistom manažér sľúbi, že za strelený gól im k výplate pridá sto eur, ale za inkasovaný strhne tisíc. Viac gólov v takomto systéme diváci isto neuvidia.

Extrémna averzia k riziku nanútená novou reguláciou spôsobila výpredaj akcií v druhom štvrťroku minulého roka. Teda práve v čase dna krízy, za najnižšie ceny. Sporitelia v DSS si tak ešte „zlízli“ najväčší pokles trhov v tomto desaťročí, následný najvyšší rast však už nemohli využiť, pretože by v očiach vlády príliš riskovali. Pritom slovenské fondy patrili v OECD k najkonzervatívnejším už pred krízou (pozri graf dole). Navyše, ľudia mali aj v minulosti možnosť vybrať si z konzervatívnych, vyvážených a rastových fondov. Dnes už túto možnosť nemajú – všetky fondy sú konzervatívne.

Vynútená zmena v portfóliách tak obrala sporiteľov o desiatky miliónov eur, ktoré mohli byť zarobené na rastovej vlne trhov. Dow Jones a S&P medziročne posilnili o 40%, Nasdaq dokonca o 55%. Takýto rast sa pritom už v najbližších rokoch s najväčšou pravdepodobnosťou nezopakuje.

K osem či deväťcifernému číslu nenávratnej straty z regulácie dospejeme tak, že predpokladáme určitý podiel zdrojov DSS v akciách zachovaný. Domnievajme sa, že by držali v akciových podieloch rastových fondov desatinu zdrojov (10%), a vo vyvážených dvadsatinu prostriedkov (5%).* Pri dvojpätinovom priemernom náraste akcií tak fondy mohli zarobiť viac ako 79 miliónov eur. Ak toto číslo očistíme o ušlý zisk z nerizikových cenných papierov, stále sme na úrovni 76,8 mil. eur. Ak by pritom DSS držali v akciách ešte vyššie podiely - pre možnosť investovať v ETF fondoch - strata by vyšla možno jeden a pol násobne vyššia.

Pre úplnosť treba podotknúť, že v tejto jednoduchej analýze nepočítame s tromi faktormi. Jedným je nárast zdrojov v priebehu uplynulého roka (nové mesačné príspevky), čo by stratu z regulácie ešte navýšilo. Naopak, v čísle nemáme zahrnuté vyššie riziko poklesu hodnoty portfólia v budúcnosti oproti dnešnému ultrakonzervatívnemu prostrediu. Ak by však boli tieto vplyvy približne rovnako veľké, protichodnosť by ich čistý vplyv vynulovala. Tretím faktorom je výmenný kurz, nakoľko akcie sa väčšinou oceňujú v dolároch, kdežto hodnota fondov DSS v eurách. Euro je však v súčasnosti oproti doláru zhruba na rovnakej úrovni ako v rovnakom období minulého roka.

Update (19.4. 15:30): graf vývoja hlavných akciových indexov a priemernej dôchodkovej jednotky v rastových fondoch DSS

*To sú približné podiely, aké mali DSS zainvestované v akciách pred marcovou novelou. V Čechách majú dôchodkové fondy podobný problém ako u nás, aj keď lehota povinného zhodnocovania tam nie je polročná, ale ročná. Aj pri takejto nízkej lehote však fondy čo-to v akciách zainvestované majú (zhruba tri percentá). Poľské dôchodkové fondy držali v roku 2009 v akciách zhruba 30% zdrojov. V Maďarsku tvorili akcie v roku 2008 zhruba 18% portfólia.


Článok bol napísaný v spolupráci s inštitútom INEKO

 

  • Tlačiť
  • 39

Rubrika politická ekonómia, akciové trhy, príspevok do verejnej diskusie

Tagy DSS, 2. pilier, nová regulácia, výpredaj akcií

Michal Lehuta

Michal Lehuta
  • Počet článkov: 80
  • Priemerná čítanosť: 5375
  • Priemerná diskutovanosť: 16
  • RSS blogu

O blogu

Reportér-analytik týždenníka TREND. Pracoval aj v kancelárii Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, v TREND Analyses, a pre inštitút INEKO. Ako konzultant spolupracuje aj s projektom Demagog.sk. Vyštudoval spoločenské vedy a medzinárodné vzťahy na Jacobs University Bremen.

Michal Lehuta

Michal Lehuta
  • Počet článkov: 80
  • Priemerná čítanosť: 5375
  • Priemerná diskutovanosť: 16
  • RSS blogu

O blogu

Reportér-analytik týždenníka TREND. Pracoval aj v kancelárii Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, v TREND Analyses, a pre inštitút INEKO. Ako konzultant spolupracuje aj s projektom Demagog.sk. Vyštudoval spoločenské vedy a medzinárodné vzťahy na Jacobs University Bremen.

Kalendár sa načítava...