Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

BLOG Michal Lehuta

Habermas a Ratzinger

05.02.2011 | Michal Lehuta

Ako vdýchnuť demokracii dušu legitimity?

  • Tlačiť
  • 4

Čo nasleduje, keď sa stretnú dvaja najvplyvnejší žijúci nemeckí myslitelia, jeden silno orientovaný na postupy rozumu a druhý na vieru v "zjavenú pravdu"? Ťažká, ale zaujímavá diskusia.

Jürgen Habermas a Joseph Ratzinger spolu diskutovali v roku 2004 na Katolíckej akadémii v Bavorsku - o "pred-politických morálnych základoch slobodného štátu". Teda o filozofii toho, čo by malo demokracie držať pokope.

Podobné výmeny názorov medzi známymi filozofmi a teológmi prebiehali už okolo prelomu milénií vo francúzskych a talianskych filozofických časopisoch. Nemecku sa však akoby vyhýbali. Je navyše zaujímavé, že Habermas a Ratzinger sa pred svojou známou konfrontáciou v Mníchove nikdy nestretli. A to sú si temer rovesníkmi (Habermas je o dva roky mladší, dnes má 81 rokov).

Ratzinger bol v roku 2004 ešte len kardinálom, no vo Vatikáne už dlho zastával funkciu prefekta pre otázky doktríny a viery. Habermas bol vnímaný ako vodca liberálneho, individualistického a sekulárneho myslenia. Ratzinger zasa ako zosobnenie katolíckej cirkvi. Stretnutie týchto filozofických protipólov tak vyvolalo veľa záujmu, najmä po zvolení Ratzingera za pápeža v apríli 2005.

Rečníci najprv predstavili svoje úvodné tézy, ktoré možno nájsť v knižke The Dialectics of Secularization, publikovanej v roku 2007 vydavateľstvom Ignatius. Následná diskusia sa podľa mojich vedomostí na žiadnych verejných záznamoch nezachovala.

Habermas vo svojej reči načrtol možnosť racionálneho sekularistického oddôvodnenia existencie štátu, pretože teória prirodzených práv či rôzne metafyzické zdôvodnenia preňho nie sú presvedčivé. Autor vníma demokraciu ako proces legitimizácie štátneho násilia prostredníctvom verejnej diskusie a slobodných volieb. V tomto procese by si občania mali teoreticky uvedomiť, že základné zákony sa majú dodržiavať nie preto, lebo sa vynucujú, ale preto, že majú zmysel. Prinajmenšom ako kompromis zvolených reprezentantov státisícov spoluobčanov s nie nevyhnutne rovnakými názormi. Podmienkou takéhoto uznania je inkluzívne a diskurzívne formovanie názorov a politickej vôle, čo vytvára predpoklad všeobecnej akceptovateľnosti politických výsledkov. Viaceré ústavné princípy ľudských a občianskych práv preto pre Habermasa nadobúdajú autonómne oddôvodnenie - bez rôznych slobôd a garancií nedotknuteľnosti rovnoprávnych občanov by inkluzívne a diskurzívne formovanie vôle neexistovalo. Ochrana a stotožnenie sa s ústavou by podľa autora mohli byť azda základom "zjednocujúceho puta" demokratického procesu.

V závere prednášky Habermas hovorí o "post-sekulárnej spoločnosti", kde autor (ateista) argumentuje, že tolerancia medzi veriacimi a neveriacimi má byť obojsmerná. Vzájomný rešpekt by mal vyplývať z logickej nemožnosti hodnotových súdov o spôsobe života tých druhých. Veriaci sa už do veľkej miery historicky vzdali nárokov na určovanie politického chodu celých spoločenstiev. Sekulárne zmýšľanie si však akoby stále nárokovalo vlastníctvo univerzálneho a ultimátneho zdroja správnych rozhodnutí.

Ratzinger toho až tak veľa zásadného k téme vo svojej reči nepovedal. Vyjadril sa však, že sa obáva hlavne vedeckého pokroku, ktorý posilňuje schopnosť ľudí tvoriť, ale aj ničiť. S tým, že veda s týmto vývojom súčasne neposkytuje morálne vodítka, ako sa k novým výzvam postaviť. Súčasný genetický výskum Ratzinger prirovnáva k vynájdeniu atómovej bomby - v tom, ako sa ľudská spoločnosť musela vyrovnať s reálnymi i filozofickými hrozbami, ktoré takéto objavy prinášajú. V súčasnosti je pre kardinála problémom hlavne genetické inžinierstvo a tendencia k videniu človeka ako produktu vlastného dizajnu. Tento filozofický problém podľa Ratzingera potrebuje nejaké metafyzické riešenie, a spoločná viera ponúka ľuďom práve to pozadie, na ktorom sa fragmentovaná spoločnosť dokáže stabilizovať.

Preto sa dnešný pápež obáva aj prílišného premiešavania svetových kultúr, ktoré podľa neho disponujú rôznymi definíciami katalógu ľudských práv, a preto sú potenciálom pre konflikt. Ratzinger si myslí, že sekulárna racionalita typická pre Západ nedokáže byť aplikovateľná pre celé ľudstvo. Preto vidí diskurz obmedzený iba na dva západné piliere: kresťanstvo a sekularizmus.

Blízkosť týchto dvoch zdanlivo opozičných prúdov naznačuje aj Habermasov skorší výrok (z roku 1999), kde tvrdil, že "For the normative self-understanding of modernity, Christianity has functioned as more than just a precursor or catalyst. Universalistic egalitarianism, from which sprang the ideals of freedom and a collective life in solidarity, the autonomous conduct of life and emancipation, the individual morality of conscience, human rights and democracy, is the direct legacy of the Judaic ethic of justice and the Christian ethic of love." Tento výrok niektoré americké médiá neskôr interpretovali ako potvrdenie toho, že práve kresťanstvo je základom pre slobodu, svedomie, ľudské práva a demokraciu, čo však Habermas netvrdí.

 

  • Tlačiť
  • 4

Rubrika globálne výzvy, politická filozofia

Tagy Habermas, Ratzinger, Dialectics of Secularization, demokracia, sekularizácia

Michal Lehuta

Michal Lehuta
  • Počet článkov: 80
  • Priemerná čítanosť: 5375
  • Priemerná diskutovanosť: 16
  • RSS blogu

O blogu

Reportér-analytik týždenníka TREND. Pracoval aj v kancelárii Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, v TREND Analyses, a pre inštitút INEKO. Ako konzultant spolupracuje aj s projektom Demagog.sk. Vyštudoval spoločenské vedy a medzinárodné vzťahy na Jacobs University Bremen.

Michal Lehuta

Michal Lehuta
  • Počet článkov: 80
  • Priemerná čítanosť: 5375
  • Priemerná diskutovanosť: 16
  • RSS blogu

O blogu

Reportér-analytik týždenníka TREND. Pracoval aj v kancelárii Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, v TREND Analyses, a pre inštitút INEKO. Ako konzultant spolupracuje aj s projektom Demagog.sk. Vyštudoval spoločenské vedy a medzinárodné vzťahy na Jacobs University Bremen.

Kalendár sa načítava...