Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Grécko euro neohrozuje

23.06.2011 | Michal Lehuta

Diskusia (11 reakcií)

23.06.2011 | grgo

Vyhrabané z análov (huh) niečo čo by vás mohlo zaujať http://krugman.blog...

23.06.2011 | Michal Lehuta

čítam to tak, že mám spoločný názor s Krugmanom :) ("lebo záleží na jadre zóny").. spravne?

23.06.2011 | grgo

Ano. Netreba sa lakať, vy asi veríte že 1+1 = 2, tak ako tomu asi veril aj Hitler so Stalinom, nie? (tak a teraz ma Goodwin posiela do diskutérskeho oblivionu).

V skratke silné euro je spôsobené vysokými úrokmi (aj na periférii) a centrálno bankou, ktorá vystrašená infláciou bude zvyšovať úrokový rozdiel medzi USD a EUR.

Inak páči sa mi jeden príspevok diskutéra pod Krugmanovym článkom: "Germany continues to subsidies its exports by diluting its currency with the weaker countries who are then forced into economic hardship. A brilliant strategy -- until its not."

23.06.2011 | Michal Lehuta

čiže je to na ECB, nie na Grécku. a ECB má svoju funkciu jasne zadefinovanú (nizka inflacia). cize slabe euro nehrozi. tomu poslednemu som velmi nerozumel.. lebo to by hovorilo, ze euro je s periferiou slabsie.. (a to jej skodi?)

23.06.2011 | grgo

Nie, pointou je, že krajiny v problémoch platia vyššiu rizikovú prirážku za dlhopisy. To inak povedané znamená, že investori sú ochotný držať ich cenné papiere a neutekajú od eura (možno práve naopak, chodia ich nakupovať ako Čína Portugalské dlhopisy). Teda platí, že vplyv periférie na výmenný kurz eura je buď nulový, alebo možno paradoxne aj pozitívny (ak periférne krajiny odídu z eurozóny, jadro bude stabilnejšie)

Ale aj k tej ECB, lebo je pravda že má jasne daný iba inflačný mandát, čo je zle: http://economistsvi....

Ale najhoršie je, že aj tento mandát vykonáva extrémne zle, z dvoch dôvodov:

1) Pozerá iba na headline infláciu, namiesto jadrovej. Paradoxne, je to jadrová inflácia ktorá pri tvorbe predpovede z krátkodobejších dát má lepšie výsledky: macroblog.typepad.com/macroblog/2011/06/should-we-­even-read-the-monthly-inflation-report-maybe-not-t­hen-again.html?utm_source=feedburner&utm_m­edium=feed&utm_campaign=Feed%3A+typepad%2F­RUQt+%28macroblog%29

Keď sa pozriete na Eurostat dáta o inflácii bez potravín, palív a alkoholu zistíte, že jadrová inflácia má pre euroz=onu hodnotu cca 1,7%.

2) Existujú vážne obavy, či je 2% inflačný cieľ je príliš nízky, viď túto zaujímavú debatu DeLong vs Avent: economist.com/debate/days/view/697

3) Existujú historické príklady, kedy banka porušila svoj mandát ak si myslela že je to pre dobro veci. Napríklad 6 rokov prekročený inflačný cieľ Bundesbanky (toho vzoru disciplinovanosti a vzoru ECB) počas ropných šokov.

23.06.2011 | grgo

Ešte link na tú 1,7% jadrovú infláciu viď tu: http://epp.eurostat...

24.06.2011 | grgo

Diskutujem si tu sam so sebou, ale predsa len sa musim opravit. Omylom som pocital inflaciu pre celu EU27, pre krajiny Eurozony je medziročná jadrova inflacia dokonca len 1,45%. Ak by sme namiesto ECB mali FED tak by tento určite hnal sadzbu blízko k nule (tak ako ju konieckoncov už dlhšiu dobu má). Šialenstvu súčasnej ECB skutočne nie je možné rozumieť.

24.06.2011 | Michal Lehuta

nemam velmi cas sa teraz tomuto venovat, ale nemyslite si, ze inflaciu v komoditach tiez sposobuju ECB a Fed?

24.06.2011 | grgo

Nie. Komodity sú veľmi závislé od biznis cyklu, teda až v druhom slede od úrokovej miery (inak povedané ak zníženie úrokovej miery oživí ekonomiku, oživí sa aj dopyt po komoditách). Pozrite si napríklad históriu vývoja cien komodít http://tfc-charts.w... v roku 2008 komodity padali voľným pádom napriek tomu, že v rovnakom roku FED znížil úrokovú mieru takmer na nulu. Prečo? Lebo trhy boli v šoku a nikto neveril že FED dokáže znížením úrokov spôsobiť oživenie. Nárast cien komodít v posledných 2 rokoch je skôr ako úrokovými mierami FEDu a ECB spôsobený rastom v rozvojovom svete. Inak je tiež zaujímavé, že ľudia čo používajú rast cien komodít ako dôkaz hyperinflácie (ako konštruktu CB) boli ticho ako vši pod chrastou pri ich páde v roku 2008. Ak by boli konzistentní mali vtedy križať z hrôzy pred defláciou, nie?

Inak ešte by som linkol ďalšie zaujímavé čítania môžete o význame komodít pre monetárnu politiku (a celú core versus headline debatu, ktorú zdá sa zatiaľ aspoň intelektuálne vyhráva NGDP targeting): http://mattrognlie.....



V zásade komodity majú dve vlastnosti - sú veľmi volatilné a komoditné trhy sa pomerne dobre čistia.

24.06.2011 | grgo

Nie. Komodity sú veľmi závislé od biznis cyklu, teda až v druhom slede od úrokovej miery (inak povedané ak zníženie úrokovej miery oživí ekonomiku, oživí sa aj dopyt po komoditách). Pozrite si napríklad históriu vývoja cien komodít http://tfc-charts.w... v roku 2008 komodity padali voľným pádom napriek tomu, že v rovnakom roku FED znížil úrokovú mieru takmer na nulu. Prečo? Lebo trhy boli v šoku a nikto neveril že FED dokáže znížením úrokov spôsobiť oživenie. Nárast cien komodít v posledných 2 rokoch je skôr ako úrokovými mierami FEDu a ECB spôsobený rastom v rozvojovom svete. Inak je tiež zaujímavé, že ľudia čo používajú rast cien komodít ako dôkaz hyperinflácie (ako konštruktu CB) boli ticho ako vši pod chrastou pri ich páde v roku 2008. Ak by boli konzistentní mali vtedy križať z hrôzy pred defláciou, nie?

Inak ešte by som linkol ďalšie zaujímavé čítania môžete o význame komodít pre monetárnu politiku (a celú core versus headline debatu, ktorú zdá sa zatiaľ aspoň intelektuálne vyhráva NGDP targeting): mattrognlie.com/2011/05/01/why-target-the-cpi/.

27.06.2011 | jaro45

To akoze pad Grecka neovplyvni euro, teda neovplyvni nas Slovensko, to znamena, nechajme ho padnut, skoda penazi do eurovalu? Ja sice neverim na nejake pozitivum ohladom eurovalu, ale to co sa deje v Grecku sa velmi lahko moze stat aj u nas. A to jen ten problem co ma trapi. Ziadna EU ani NATO nas pred krachom nezachrani. My by sme sa mali poucit z Grecka, nie vykrikovat ze si za to mozu sami, ze mali vysoke dochodky a podobne veci a ze im tak treba lebo to nie je celkom tak ako sa prezentuje. Nemali by sme tu donekonecna analyzovat vymenny kurz dolar/euro, ved obidve menu su iba cezcenne papiere, a ich existencia zavisi len a len na tom, ze ich ludia akceptovali ako platidlo. Rovnako ako to bolo zlato alebo sol. Preco kalkulujeme s padom Grecka. Robime uz nad nim kriz? Co takto vytvorit organizaciu typu MMF, ktora nebude chranit zaujmy investorov, ale bude chranit uspory obcanov EU a narodne zaujmy jednotlivych krajin?

Michal Lehuta

Michal Lehuta
  • Počet článkov: 80
  • Priemerná čítanosť: 5375
  • Priemerná diskutovanosť: 16
  • RSS blogu

O blogu

Reportér-analytik týždenníka TREND. Pracoval aj v kancelárii Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, v TREND Analyses, a pre inštitút INEKO. Ako konzultant spolupracuje aj s projektom Demagog.sk. Vyštudoval spoločenské vedy a medzinárodné vzťahy na Jacobs University Bremen.