Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Grécko by malo odísť, nie pýtať ďalšie peniaze

09.05.2011 | Michal Lehuta

Diskusia (25 reakcií)

09.05.2011 | Braňo

1. Odkial su informacie, ze Grecko nie je konkurencieschopne? Portugalsko mozno ano, ale Grecko?
2. Zaviest spat drachmu je rovnako politicke rozhodnutie ako skrty v rozpocte. Ked si predstavim, ze bohati a informovani Greci prenesu svoje eura do zahranicia (co bude pre Grecko viac ako len bolestive) a potom spatne nakupia lacnu drachmu, tak mi z toho vychadzaju rovnake obcianske nepokoje.

09.05.2011 | Michal Lehuta

muselo by sa to urobit sokovo, zaviedla by sa docasna kontrola pohybu kapitalu, pripadne by sa aj na par dni zavreli banky, ako to bolo v inych krachujucich krajinach. tak by sa dalo vyhnut velkej casti nakladov, ktore spominate.

10.05.2011 | El gato con botas

Vase riesenie patri do kolonky "naivne". Nieco take by pred obyvatelmi nedokazali utajit, pretoze by do toho museli fusovat obrovske mnozstva ludi, nielen v Grecku, ale aj v nejakych dolezitych organoch EU. A vsetci ti ludia by hovorili svojim znamym, co sa chysta, aby uchranili ich peniaze. Plus zabudate na vplyv bulvarnych novinarov, ktori aj z tej najmensej spravy robia senzaciu.

10.05.2011 | grgo

Nie je to naivné, v podstate rovnakým spôsobom padla Argentína v roku 2001, ktorá mala dovtedy pesos (z historických dôvodov) fixne naviazané na dolár. Po masívnom odleve kapitálu z krajiny a vyschnutí devízových rezerv prišlo obmedzenie výberu z účtu na 1000 pesos mesačne, ktoré trvalo takmer rok. Medzitým mena stratila cca 75% z ceny. Kríza vyústila v uvoľnenie meny

A rovnaký problém majú práve PIGS. Toto je podstata "vicious cycle", sebanaplňujúceho sa proroctva bankrotu. Vízia bankrotu štátu poháňa investorov k úteku z krajiny, čo tlačí na úroky, ktoré zvyšujú riziko bankrotu, čo vyženie ešte viac kapitálu z krajiny, čo ešte viac zvýši riziko bankrotu - až ke nemu skutočne príjde. Dokonca malé ekonomiky môžu mať takýto bankrot vyvolaný aj úmyselne - špekulatívne.

Stačí si napríklad pripomenúť útok hedgového fondu Cerberus na Hongkongskú menu (tiež naviazanú na dolár), na čo využil príhodnú dobu ázijskej krízy 97/98. Útok spočíval v tom, že Cerberus (a iní) vo veľkom uzavrel short obchody na honkongský dolár (zisky by mali z jeho oslabenia) a spôsobili zvýšenie medzibankových úrokov zo dňa na deň o 300%, čo malo obrovské [negatívne] ekonomické dôsledky na investície, platy a nezamestnanosť. Jeden zo série útokov bol zameraný na short pozície na akciovom trhu, útok skončil po tom čo Honkongská vláda (pravidelne číslo 1. v rebríčku ekonomickej slobody) priamo začala intervenovať na akciovom trhu (nakupovala akcie súkromných firiem).

Po niekoľkých výkrikoch v novinách ako vláda Hongkongu plánuje ovládnuť súkromný trh sa hedgové fondy stiahli a obrovskými stratami lízať rany. Hongkong mal obrovskú výhodu dostatočných devízových rezerv na to aby vedelo vytvoriť protiváhu trhom. Grécko a iné krajiny PIGS takéto možnosti nemajú, a sú nachýlné na podobné útoky. Ak by napríklad EU uzákonila presné pravidlá kedy už prestane krajine pomáhať, bolo by to vlastne rovné pozvánke pre špekulantov - stačí vám nazhromaždiť dostatok špekulatívneho kapitálu a potom sa môžete ísť pohostiť na mršine nejakého menšieho európskeho štátu (napríklad Slovenska)

10.05.2011 | Michal Lehuta

Slovensko by nemalo problem, pretoze je zodpovednou krajinou, chysta limit na dlh a ine veci. spekulacie vznikaju tam, kde je na to priestor, nie tam, kde nie je.

10.05.2011 | hulo11

Ani o Grécku by ste pred 3 rokmi nepísali ako o zraniteľnom - má predsa EURO. Slovensko je zraniteľnejšie, ako sa zdá. Stačí, aby kapitál zatlačil na niektorú automobilku(cez cenu jej akcií), začali sa šíriť reči o presune závodu trebárs do Rumunska, prípadne že sa nové modely budú vyrábať v najperspektívnejšej krajine, kde trh najviac rastie - v Číne. Alebo jednoducho trh je presýtený, výroba nerentabilná, koniec. Nasledovať bude panika, strach z nezamestnanosti, poklesu HDP, poklesu exportu, strach subdodávateľov, strach zo straty kúpyschopnosti obyvateľstva... ekonomikou viete zamávať, stačí dostatočný kapitál a motivácia. :)

10.05.2011 | grgo

Heh, toto by som si mal niekde poznačiť, a linknúť pri nejakej ďalšej debate o deficite na budúci rok. Priemysel na Slovensku uberá z tempa, priemyselné objednávky v Nemecku tiež klesajú. Ktovie, možno už rozpočet na rok 2012 bude celkom zaujímavý.

Ale je skutočne zaujímavé, ako je Grécka story prítažlivá pre politikov aj komentátorov. Je to akoby vystrihnuté z nejakej divadelnej drámy - nezodpovedná vláda stelesnená konkrétnym politikom vohnala krajinu do krízy, a teraz celý národ musí strpieť zaslúžený trest. Toto apeluje masám, dáva to udalostiam zmysel, poskutyje to pohodlné riešenie z ich stavu kognitívnej disonancie v súlade s fenoménom spravodlivého sveta http://en.wikipedia....

A keď už je tento príbeh dokola omieľaný v médiách, stačí jeho platnosť rozšíriť celoeurópsky. Napríklad na zvyšok PIIGS. Niektorí komentátori to príznačne nazývajú ako "helenizácia krízy".

A aká je realita? Španielsko s prebytkom rozpočtu 2% a celkovým vládnym dlhom 35% ako aj Írsko s prebytkom 1% a dlhom v okolí 25% boli v predvečer krízy žiarivým príkladom rozpočtovej disciplíny. Sválne, kedy ste naposledy v novinách zachytili slovné spojenie "Keltský Tiger"? Naproti tomu napríklad dnes toľko ospevované Nemecko malo už pred krízou dlh za hranicou Maastrichtských 60% a rozpočtové deficity 1%. Toto sú ľahko overiteľné fakty, ak mi neveríte dohľadajte si to.

Tento príbeh je však pre niektorých ľudí veľmi nepohodlný. Lebo im nabúrava dlhoročný svetonázorový postoj. Taktiež by to znamenalo, že fiškálna disciplína nielenže nie je liekom, ale že dokonca zrejme budú potrebné nové celoeurópske politiky ("Bububu eurosuperštát", Miroslav Pur) alebo reguláciu bankovníctva ("Fuj regulácia", Pavol Suďa).

Tak je lepšie strčiť hlavu do piesku, hodiť krízu a bankroty na nezodpovedné vlády a využiť verejné rozhorčenie na presadzovanie starej známej agendy - zmenšenie vlády, zníženie regulácie atď. v duchu hesla, že žiadna kríza nemôže ostať nevyužitá. Ale toto myslenie nemá nič spoločné ani s logikou a ani s realitou.

10.05.2011 | pavelo

Samozrejme, ze to je chyba nezodpovednych vlad (a obcanov ktori tomu tlieskaju).
Vy povazujete za normalne a spravne prevadzkovat domacnost/podnik/stat/hocico na dlhodobo opakovany dlh?

Stat by mal za normalnych okolnosti fungovat bez dlhov. Ale to je samozrejme utopia pri beznom populizme, ktory ide ruka v ruke s demokraciou.

10.05.2011 | grgo

Takže tu máme novú paradigmu, že za všetky krízy a zlyhania sú vinné vlády a za všetky expanzie a pozitíva sú zodpovedné súkromné firmy? V takom prípade máte pravdu, vlády sú skutočne zodpovedné.

Ja som narážal na inú vec. Grécko je úplne hraničný prípad v kríze štátu, ktorý aj počas expanzie utrácal. Ale čo všetky ostatné príklady? USA, Írsko, Španielsko - tieto všetky videli prasknutie obrích realitných bublín nafukované bankami (súkromným sektorom), nie vládami.

Navyše tu máme aj druhú stranu rovnice. Ak Gréci nezodpovedne utrácali, musel im aj niekto nezodpovedne požičiavať. Teraz tu všetci unisono kričia ako to bolo zrejmé, že grécky dlh je neudržateľný. Ale pravdepodobne napríklad v roku 2005 si to ľudia nemysleli. Gréci mali rast HDP, a zdalo sa, že svoj dlh budú vedieť manažovať. Tak isto ako sa všetci domnievali že americké, írske a španielske hypotéky sú v dobrej kondícii a že je všetko OK.

Môžeme tvrdiť, že Grécku by (možno) pravdepodobne pomohla prísnejšia fiškálna disciplína. Je to tak? Lebo Grécko je v takej hospodárskej recesii, že i keď by začínali krízu s dlhom 30% HDP (ako Írsko a Španielsko), čelili by teraz zrejme podobnému tlaku na dlhopisy, len by sa tak stalo s odstupom dvoch-troch rokov. A so štruktúrou hospodárstva (25% podielom exportu na HDP) sa Grécko viac podobá na Španielsko ako na Estónsko - čo znamená omnoho ťažšia interná devalvácia. Explodujúci dlh krajín posledných 3 rokov nie je primárne spôsobený extra míňaním, ale hlavne preto že sa im znižuje príjem.

Ale skúsme iba na sekundu prijať hypotézu, že Grécku by pomohlo ak by začínalo vďaka prísnej fiškálnej politike s deficitom 30%. Toto by nijako nepomoholo Írsku a ani
Španielsku. Tak o čom sa tu teraz my (a aj europolitici) bavíme? O systéme predchádzania krízam (cez fiškálnu disciplínu), ktorý by nás neochránil ani pred tou ktorú teraz prežívame? Však to je šialené.

10.05.2011 | pavelo

"nezodpovedne požičiavať" E?
Hovoril som niekde o tom, ze veritelom treba pomahat/lutovat ich?
Na nestastie je im realne pomahane z obecnych penazi. Ale to nie je problem dlznika.

Ale vratme sa spat k "novej paradigme". Co ma spolocne "prisna fiskalna politika" s "deficitom 30%" ? Akurat tak Newspeak.
Nehovorim, ze Irsko (asi lepsi priklad ako Grecko) malo extra nezodpovednu vladu. Holt smola, ked financujete bezny chod cez opakovane dlhy, riskujete, ze jedneho dna vam nebudu chciet pozicat. Jednoducho padla kosa na kamen. Stat sa to moze temer kazdej vlade, je len otazka okolnosti, kde veritelia spanikaria.

10.05.2011 | grgo

Vy ste reagovali na môj príspevok, v ktorom som kritizoval nereálnosť prísnej rozpočtovej disciplíny ako lieku na krízu slovami "Samozrejme, ze to je chyba nezodpovednych vlad (a obcanov ktori tomu tlieskaju)". Takže ak neuznávate mnou spomínanú paradigmu, že všetko - (napríklad aj nedostatočná regulácia trhu s hypotékami) je nezodpovednosť vlád, tak jediné východisko je, že nezodpovednosť vlád = nezodpovedná fiškálna politika. A tu je aj prepojenie s 30% deficitom pred krízou ako znakom zodpovednosti vlády.

Ale možno máte iné meradlo zodpovednosti, tak mi skúste povedať, ako si predstavujete takú zodpovednú Grécku, Španielsku alebo Írsku vládu.

10.05.2011 | pavelo

Ano, reagoval som na Vas prispevok, primarne na jeho cast, kde pisete (obrazne), ze Grekom/Irom sa deje "bezdovovodna krivda".
A kde kritizujete napady o "prisnej fiskalnej discipline", obvinujete "hnusne banky" a pod.

Zodpovedna vlada (podla mna) jednoducho negeneruje dlh, naopak by mala v beznych casoch generovat prebytok na horsie casy. (to je obsah mojich dvoch vyssie uvedenych pripevkov)
Samozrejme, to je v sucasnosti utopia.

10.05.2011 | grgo

Ano a to presne robili Španielska a Írska vláda. Generovali prebytky pri hodpodárskom raste. A zdá sa že im to nepomohlo.

Aby sme sa rozumeli, fiškálna disciplína je OK a mala by byť dodržovaná - v období rastu, a presne v čase krízy by mal byť tolerovaný dlh.

Napriek tomu je však povaha eurozóny taká, že fiškálna disciplína sama o sebe sebe nie je dostačujúca. Príklady Španielska a Írska sú toho dôkazom.

Hnusné banky/super Gréci. Podieľ viny majú aj jedni aj druhí. Pointou mojich príspevkov je to, že zatiaľ čo Gréci si užívajú mediálnu slávu, a na základe ich situácie ide EU vedená nemeckom odporúčať striktné obmedzenia fiškálnej politiky národných štátov - banky obišli úplne super. Viete mi povedať nejakú navrhovanú politiku, ktorá by zabraňovala zopakovaniu španielskej realitnej bubliny? Nie.

Takže hodnotiac podľa činov, väčšina mudrcov a politikov má v hlave príbeh o hnusných Grékoch (ktorý produkujú 2% HDP európy), a tento príbeh pomaly ale isto vsakuje do populácie. A tam sa mení na odpor k pomoci hnusným grékom ktorí spôsobili krízu, úplne ignorujúc fakt, že naša kríza je v prvom rade kríza banková. Pamätáte? Pád Lehmanu? Balenie subprime hypoték do balížkov veľkými americkými bankami? Realitný ošiaľ v Španielsku a Írsku?

10.05.2011 | pavelo

Ad Spanielsko: Sami pisete: "Španielsko s prebytkom rozpočtu 2% a celkovým vládnym dlhom 35%". Je samozrejme pekne, ze lokalne sa snazili. Ale dolezitych je tych 35%. To je to co robi entitu zavislu na rozmaroch veritelov. To je to comu by sa mal stat (podla mna) snazit vyhnut.

Ano, zabranit existencii bublinam sa z podstaty veci neda.

K spomenkam mozno pridat fingovane statistiky Grecka pri vstupe do Eurozony :)
Ono je naozaj jedno co sposobilo, ze "trh" nechce poziciavat Grekom/Irom/hocikomu. Ma na to pravo.
Otazka je co s tym... mozme si viac menej vybrat len zle moznosti.
(to, ze ja osobne si myslim, ze zachranovanie AIG, Grecka, atd nie je dobre riesenie, je ciste moralny pohlad)

10.05.2011 | grgo

Problém Španielska (a ani Írska a ani USA a ani UK) nebol vo vládnom dlhu. Írom narástlo zadlženie od roku 2007 z 25% HDP na teraz odhadovaných 111% HDP (a účet stále rastie) - lebo prebrali záruky za bankové úvery.

Na takéto niečo sa nedá pripraviť ani neviemakou zodpovednou fiškálnou politikou. Oproti tomuto megapodvodu na Írskom národe je bačovanie so štátnymi bankami Mečiarovského obdobia úplny šuvix. Ak by sme takéto niečo mali na Slovensku, tak by oddĺženie nestálo 100 miliard korún, ale 6 krát viac a istotne by to Slovensko prinútilo k spektakulárnemu krachu.

Ale príbehy o podvodných praktikách bánk, o tom ako ich správanie bolo kryté sa akosi nehodia. Problematika je príliš technická a komplikovaná a príbeh tak nepredáva ako šokujúce odhalenie o dôchodkoch grékov.

11.05.2011 | pavelo

Jasne, stat nemal nezmyselne slubovat zaruky za sukromne banky. (exemplarny pripad je Island)
Nezmyselne vysoke statne zaruky za sukromne banky nepovazujem za priklad "zdraveho rozumu". To uz je asi rozumnejsie tie peniaze prejest na socialnej sieti.

Banka je sukromny subjekt ktory ponuka svoje sluzby v +- v medziach zakonov. Primarna vina je na tych co tie sluzby vyhladavali. Grecky stat dodaval podvodne statistiky, pokutne si poziciaval, platil "podvodnikov"...

10.05.2011 | Braňo

Nieco ine je uvolnovat kurz v Argentine pred 30 rokmi a nieco ine je prejst spat dnes na drachmu.

Argentina predsa mohla po cely cas vplyvat na kurz a oslabovat ho. Grecko tuto moznost nema. Co urobi? Vyhlasi zo dna na den zakaz vymienania penazi a prevodov, zakaz vyberu penazi, zakaz cestovania s peniazmi, zakaz nakupu drahych kovov, zakaz investovania do roznych fondov, atd. atd.?

10.05.2011 | grgo

Argentína mala pred 10 (nie 30) rokmi (rok 2001) peso pevne naviazaný na dolár v pevnom výmennom kurze. Je to v podstate obdoba menovej únie, len s tým že neexistuje žiaden ani explicitný (guvernér v cetntálnej banke) a ani implicitný (ochranný val v prípade bankrotu) obranný mechanizmus. Dôvodom tohto kroku bola snaha argentíncov vrátiť dôveryhodnosť mene po období nezodpovedných gangsterských vlád latinskej ameriky, ktoré tlačením peňazí spôsobovali infláciu.

V takomto systéme nie je možné aby vláda [v prípade hrozby úniku kapitálu] pripustila devalváciu meny. Je to hra hop alebo trop - keby popustili tlakom a devalvovali aj o jedno percento, bol by to signál trhom na ešte rýchlejší útek k dverám z horiacej budovy ktorý by sa už nedal zastaviť.

Grécko môže spraviť to isté čo Argentína - zmrazenie prostriedkov na všetkých domácich účtoch. Dohodnúť sa s veriteľmi držiacimi vládne dlhopisy na znížení splatnej. Taktiež by to znamenalo zámenu eur za drachmy, v obrátenom procese zavedenia eura. Určenie kurzu by vlastne bolo politickým rozhodnutím kto znesie dlhy (či veritelia - banky, alebo dlžníci - podniky a obyvateľstvo). Toto spôsobi zrejme aj bankrot všetkých bánk so všetkými dôsledkami pre európsky medzibankový trh.

Pre Grécko by to znamenalo totálny kolaps a nejaké obdobie skoro anarchie. Oproti Argentíne bude mať nevýhodu, že kolaps nastane uprostred globálnej krízy, takže prípadný zázračný exportom ťahaný rast (v dôsledku depreciácie meny) bude minimálne spomalený. Pre európu by to znamenalo, prehĺbenie problémov južnej európy, ktorých banky majú s tými gréckymi previazanosť. Ja nezastávam krach Grécka. Predpokladám, že zástancovia krachu majú k dispozícii nejaké výsledky bankové stres testy, ktoré by poodkryli potenciálne systematické riziká totálneho krachu Grécka.

10.05.2011 | Braňo

V 2001 Argentina spravila opatrenia az po bank runoch, pod tlakom devalvovala a az nasledne opustila fixny rezim. Toto Grecko urobit nemoze. Navyse Argentina mohla opustit fixny rezim (resp. stanovit iny kurz) uz predtym, ked dolar aprecioval a k ziadnemu trop by nedoslo.

Situacia moze vyzerat v Grecku asi takto:
1. Vlada sa rozhodne, ze predbehne ludi a sokovo zmrazi vsetko, pricom rychlo zacne s planmi na prechod na drachmu. Medzitym nastane len tazkopredstavitelny kolaps na konci ktoreho Grekom bude uplne jedno, cim budu platit.
2. Ludia prednehnu vladu, nastava zas len kolaps a ludom bude opat uplne jedno, ci maju drachmu.

Obe tieto riesenia nie su realne. Moze niekto donutit greckych politikov, aby spravili takuto samovrazdu? Asi nie.

Takze pravdepodobnejsia je bud pozicka, alebo bankrot s tym, ze si ponechaju euro a naklady bude znasat aj eurozona.

10.05.2011 | grgo

What? Však o tom hovorím. Investor, ktorý mal peniaze v Argentíne ktorej monetárny systém mu garantoval fixnú výmenu dolár pesos začal sťahovať peniaze. Robil to tak, že uzavrel pozície, pesos previedol na doláre a tieto si potom odviezol z krajiny. Argentína túto konvertibilitu kryla devízovými rezervami pokým vládala. Keď ste bol aj argentínec s termínovaným vkladom v banke, pod dojmom rizika ste si eurá vytiahli, previedli na doláre a uložili v zahraničí.

A keď sa Argentíne rezervy minuli, ale investori stále vyberali pesos, bola Argentína nútená pristúpiť k devalvácii a celému divadlu okolo.

Príbeh Grécka (a aj Írska) je podobný. Myslíte si, že v predvečer bankrotu budú investori len tak nečinne sledovať televízne noviny, zatiaľ čo ich vklady v gréckych bankách (ktoré držia odhadom 40 miliárd gréckeho dlhu) sú ohrozené?

1) Scenár jedna je taký, že niekde niekde v budúcnosti existuje bod, kedy si veľká časť (aj domácich gréckych) investorov povie, že riziko krachu Grécka je privysoké, grécke banky priveľmi ohrozené a urobia run na grécke banky a kapitál prevedú do zahraničia. Grécko bude musieť pred týmto únikom urobiť kontrolu kapitálových tokov (AKA zhabať ich), inak sa úplne ožobračí.

2) Scenár 2 zase spočíva v tom, že Grécko si požičia od IMF a EMS, odkúpi od bánk naspäť svoje dlhopisy a potom krachne. Ak si grécko vlastne zmaže dlh a nebude zaťažené úrokmi, tak možno paradoxne bude mať rozpočtové prebytky, tak je to čistý win pre Grécko. Ale toto by som skôr ako krachom nazval odpustením dlhu a fiškálnym transferom.

No a potom môžete mať niečo mediztým. Ak to bude príliš tvrdé, teda že grécko nebude mať z čoho financovať chod štátu a bude bez prístupu k finančným trhom, nastane jednorázová veľká kontrakcia, bankrot dlžníkov (s veľkým dopadom na grécke banky) a budete mať nejakú malú obdobu na bankový run katastrofického scenára 1)

No a potom tu máte samozrejme dopad na ostatné PIIGS a to neviem odhadnúť.

10.05.2011 | Braňo

My sa chapeme, ja len hovorim, ze drachmaplan je naivny, nerealisticky. Do tejto samovrazdy nikto nepojde. S argentinou by to malo spolocny len kolaps.

Ze ci by investori cakali v predvecer bankrotu?

Vsak politici nepovedia, ze o polroka oficialne bankrotujeme. Bankrot mozu vyhlasit IHNED, v kazdom momente. Ak by teraz grecko vyhlasilo ze s okamzitou platnostou prestava splacat zavazky, tak by ste nemali tusenie, ze vcera bol ten predvecer, ked ste mali predavat/vyberat ;-)

A teraz to porovnajte s dosledkami drachmaplanu.

10.05.2011 | grgo

Ano, tento nemysliteľný plán sa stáva mysliteľným: http://www.spiegel....

Problémom je, že predstavitelia eurozóny nedáva krajinám PIIGS žiadnu reálnu (ekonomicky a politicky priechodnú) exit stratégiu. Niektorý z komentátorov to pomenoval vetou, že "Trichet preferuje bankrot krajín neskôr, pred bankrotom bánk teraz". Ale stále je to iba valenie problémov pred sebou a hrozí že niekto prestane mať chuť túto hru hrať.

Musím to zopakovať po niekoľký krát - krajina dlh spláca tak, že expanduje až svoj dlh prerastie. Ako nám ukazuje japonsko, dlh sa nedá splácať pri raste hospodárstva 1-2% HDP lebo by to trvalo desaťročia. A teraz hádanka, čo keď niektorá z krajín PIIGS (Írsko) zistí, že sú to práve náklady na obsluhu dlhu ktoré sú brzdou rastu? Zrazu tu máme dve alternatívy - krátky a intenzívny kolaps, odpísanie dlhov (nech sa nimi zaoberajú ostatní členovia eurozóny) a potom rast (argentínsky príbeh) alebo stratené dekády s cyklom slabého rastu a plíživého dlhu (japonský príbeh).

Ja som zastáncom inej cesty. Európa by mala nad terajšou situácio PIIGS urobiť hrubú čiaru, štáty oddĺžiť nejakou formou bailoutu a tento bailout podmieniť tým, že štáty budú súhlasiť s novými centrálnymi politikami na reguláciu bankového sektoru a na centralizovanie fiškálnej politiky. Toto je ekonomická cena za politickú integráciu a naopak (politická cena za ekonomickú integráciu)

Lebo rozpad eurozóny v podstate znamená aj ohrozenie EU. Lebo napríklad obmedzenie kapitálových tokov, ktoré by Grécko mohlo jednostranne uplatniť pri prechode na drachmu je v prísnom protiklade s pravidlami EU o voľnom pohybe kapitálu. V podstate by to prinieslo precedens vo forme, že národný štát ak chce, tak môže presadzovať politiky odporujúce dohodám.

10.05.2011 | hulo11

Pochybujem, že návrat k drachme by Grécku pomohol. Štát má zahraničné pôžičky v Eurách, tie sa nedajú devalvovať, ani na nich prepísať mena. Navyše nová drachma by bola hneď pod inflačným tlakom a zahraničné banky by asi len ťažko akceptovali dlhopisy v mene, ktorá je vytvorená s cieľom devalvovať a požadované nové pôžičky znehodnotiť. A v neposlednom rade Grécko by stratilo výhodu jednotnej meny v jedinom ako-tak fungujúcom odvetví - v turizme.

Štát by ušetril na výplatách a soc. dávkach, tu by mohol spomaliť rast dlhu, ale už existujúci dlh by vzrástol a na jeho splácanie by bolo nutné nakupovať dražejúce Euro.

Nemyslím si, že krach Grécka musí byť spojený s návratom k pôvodnej mene, ani, že by očakávaný krach jednej menšej ekonomiky zamával s pozíciou Eura. To skôr Euru škodia nezmyselné pôžičky, ktoré neznamenajú záchranu, ale len oddialenie nevyhnutného. Škrty vo vládnych výdavkoch spôsobujú pokles spotreby, nižšie príjmy štátu z daní(dph), nižšia spotreba znamená aj útlm výroby a pokles HDP, nárast relatívneho dlhu v pomere k HDP... za týchto podmienok je naivné očakávať splatenie pôžičiek.

10.05.2011 | grgo

Návrat k drachme sa rovná bankrotu - vlády aj gréckych vlád. Otázkou však je, že keď grécko zbankrotuje tak či tak, potom už rovno môže prejsť k drachme. Je to vlastne iba zámena príčiny s dôsledkom. Povedať že návrat k drachme je super vlastne ospravedlňuje náklad, ktorým nie je nič menšie ako kompletný bankrot. To znamená, že štát povie že splatí napríklad iba 50% z ceny dlhopisov. Ale tu sa s pánom Lehutom stotožňejem - ak Grécko krachne, tak je preň najlepšie vrátiť sa k drachme.

Dôsledky špecificky pre turizmus by podľa mňa neboli také hrozné. Ľudia preceňujú význam eura pri bežných transakciách. Dnes v dobe kreditných kariet môžete ísť na dovolenku bez toho aby ste vôbec videli zmenáreň, navyše veľa turistických destinácií príjma platby v hotovosti vo svetových menách.

10.05.2011 | grgo

A tu sa úprimne priznám, že neviem odpovede. Hovoríte, že Gréci neplnia reštrukturalizačný plán. Ale máte o tom nejaké informácie? Napríklad že by neaplikovali niektoré z liečivých opatrení ktoré grécku predpísalo IMF a EMS? Lebo gréci sú v dnes v podstate v režime nútenej správy a mali by robiť to, čo sa im predpisuje. Ale mali by mať aj dosiahnuteľné ciele. Lebo cieľ ala "tu máte 100 miliard a do 3 rokov sa vystrábte z recesie" minimálne nie je štýlom IMF.

Ak by Gréci odmietli splniť konkrétne opatrenia, napríklad znížiť dôchodky o určené percento, alebo privatizovať konkrétne štátne podniky, tak by som bol za hrozbu stiahnutia financovania. Ale v opačno prípade by to nielenže nebolo z hľadiska EMS a IMG fér, ale bolo by to úplne kontraproduktívne.

Michal Lehuta

Michal Lehuta
  • Počet článkov: 80
  • Priemerná čítanosť: 5375
  • Priemerná diskutovanosť: 16
  • RSS blogu

O blogu

Reportér-analytik týždenníka TREND. Pracoval aj v kancelárii Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, v TREND Analyses, a pre inštitút INEKO. Ako konzultant spolupracuje aj s projektom Demagog.sk. Vyštudoval spoločenské vedy a medzinárodné vzťahy na Jacobs University Bremen.