Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

BLOG Michal Kovács

Krátky, dlhý, akademický...

11.04.2012 | Michal Kovács

Alebo prečo akademikom a absolventom niekedy nerozumieť

  • Tlačiť
  • 13

„Pán kolega, ale prečo mala Vaša práca len 48 strán, keď predpísaný rozsah je minimálne 50 strán?“ „Kolegynka, to viete, ste v rámci stanoveného rozsahu, ale slušnosť je aspoň tých 120 strán.“

Lepšia príprava vysokoškolských študentov pre prax sa už dávnejšie stala mantrou. Všetky vysoké školy o nej hovoria, tie lepšie majú aj konkrétne projekty a s firmami reálne spolupracujú.  Jednou zo spoločných charakteristík našich študentov ale ostávajú ich resty v mäkkých zručnostiach (soft skills), hlavne prezentačných, komunikačných a argumentačných.

„Však oni sa nevedia vymačknúť“, „boja sa diskutovať a argumentovať“, „písomný prejav je katastorfálny“... nebude to však aj tým, že vysoké školy, nielen na Slovensku, žijú vo svete, ktorý je sám tak trocha špecifický? Táto špecifickosť a nezávislosť akademického sektora sa prejavuje vo viacerých oblastiach a má svoje plusy aj mínusy.

Teraz by som ale rád poukázal na jeden výrazný mínus. Je ním príprava na efektívnu komunikáciu. Jeden príklad za všetky - rozsah, často na úkor obsahu.

Akadémia:

dizertačná práca bez príloh: min. 80 strán

rigorózna práca bez príloh: min. 60 strán

diplomová práca bez príloh: min. 50 strán

bakalárska práca bez príloh: min. 30 strán

semestrálna práca bez príloh: min. 10 strán

Ne-Akadémia:

Podklady na rokovanie pre šéfa bez príloh: max. 3 strany

Oficiálny list bez príloh: max. 2 strany

Efektívny e-mail (bez príloh :) : max. ½ strany

(príklady minimálnych rozsahov bakalárskej - dizertačnej práce uvádzam podľa platnej smernice UMB)

Tendencia skracovať a zjednodušovať komunikáciu, využiť krátku pozornosť čitateľa, je myslím zreteľná. Nemusíme s ňou súhlasiť, prináša veľa negatívnych sprievodných javov, no nemôžeme ju ignorovať.

Prečo potom ale v rámci prípravy študentov stále predpisujeme minimálne rozsahy strán ich výstupných prác, a to i tých semestrálnych? Každá akademická práca, až po tú dizertačnú, má  predsa svojho vedúceho – akademickú autoritu – ktorý by mal vedieť určiť stanovený obsah, ktorý má študent v práci pokryť. Ideálne čo najpresnejšie, najúdernejšie, bez zbytočných komplikovaných formulácií.

Som presvedčený, že skrátenie a zhutnenie študentských prác by zjednodušilo život aj samotným pedagógom. Nemuseli by čítať siahodlhé, často umelo predlžované, texty a mohli by sa dôkladnejšie venovať spätnej väzbe.

Charakter a komplikovanosť akademického a vedeckého výskumu samozrejme neumožňuje všetky výstupy naformulovať jednoducho a krátko. Ak to obsah vyžaduje, nevidím preto ani výraznejší zmysel v maximálnych stropoch.

Absolútne zrušenie rozsahu ako formálneho kritéria pre záverečné práce reálne nie je, no značné zflexibilnenie rozpätia by určite veľmi pomohlo.

Na našich kurzoch sa snažíme, aby záverečnými výstupmi študentov boli ich vlastné projekty bez výraznejších formálnych obmedzení, no s o to väčším dôrazom na spoluprácu s mentormi pri tvorbe obsahu. Samozrejme, nie vždy to charakter predmetu dovoľuje. V takomto prípade, ak musíme zadefinovať formálne rozsahové kritériá, snažíme sa limitovať skôr maximálnym  rozsahom, napr. 4 strany v prípade eseje. Študenta nestresuje, že musí text doplniť „omáčkou“, znižuje sa percento plagiátov, a keď študent vo výrazne kratšej práci neobsiahne čo od neho očakávame, je mu text jednoducho vrátený na prepracovanie.

Začať s vedením študentov k znižovaniu rozsahov textov a zjednodušovaniu formulácií sa dá na úrovni záverečných prác k jednotlivým predmetom. Nemusíme hneď hovoriť o dizertačných prácach. Chápem, že niektorí komplikovanosť akademického vyjadrovania jednoducho milujú.

Ďalšou možnosťou je inšpirácia americkými univerzitami, kde sú často základy písomného prejavu a businessovej komunikácie výraznou a povinnou časťou ekonomicky orientovaných bakalárskych programov.

Ono prepájanie s praxou a podnikateľským prostredím musí totiž nastať aj v mentálnej rovine, ak má skutočne fungovať. Ako pedagógovia a administratívni pracovníci vysokých škôl zmýšľajú, ako rozprávajú, či a ako sa objavujú v médiách, ako odpisujú na e-maily... toto všetko vypovedá o našom skutočnom prepájaní s praxou – áno, a zamyslenie sa nad rozsahovými kritériami študentských prác, ako hlavných výstupov ich štúdia, by mohlo byť súčasťou našej reflexie reality.

 

  • Tlačiť
  • 13

Michal Kovács

Michal Kovács
  • Počet článkov: 8
  • Priemerná čítanosť: 2671
  • Priemerná diskutovanosť: 7
  • RSS blogu

O blogu

Autor pracuje v neziskovom sektore.

Michal Kovács

Michal Kovács
  • Počet článkov: 8
  • Priemerná čítanosť: 2671
  • Priemerná diskutovanosť: 7
  • RSS blogu

O blogu

Autor pracuje v neziskovom sektore.

Kalendár sa načítava...