Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

BLOG Michal Korec

Success Story Nintenda Wii - keď začnú hrať aj nehráči

25.05.2008 | Michal Korec

Recept na globálny úspech vychádza Nintendu výborne. Úspech na trhu si zaisťuje jeho rozširovaním.

  • Tlačiť
  • 0

Pretože v hernom biznise nastal v týchto týždňoch mierny útlm kvôli vydaniu Grand Theft Auta IV, ktoré totálne pohltilo koncentráciu väčšiny hráčov na dobré dva mesiace (jeden pred a druhý po vydaní), možno sa medzičasom venovať fenoménu súčasnej generácie - Nintendu Wii. Áno, to je malá sympatická konzola, ktorá vytrela zrak viacjadrovým ubermašinám od Microsoftu či Sony a aktuálne vedie globálny rebríček predajnosti - aj v 20. týždni sa jej predalo viac ako PS3 a Xboxu 360 dokopy.

Nemá najnovší grafický čip, nebeží vo Full HD rozlíšení a predsa má obrovský úspech. Dokázala totiž nájsť skulinku na trhu či rozvinúť načrtnutú príležitosť do lepšej podoby. Už Sony koketovalo pri PS2 s rôznymi novými perifériami – mikrofónmi, diaľkovými ovládačmi i kamerou zachytávajúcou pohyb hráča v priestore. Nintendo túto vlastnosť prepracovalo na hlavnú devízu konzoly – hráči, neseďte, pohybujte sa. Je to väčšia švanda a osloví aj tých, ktorí doteraz na žiadnej konzole nehrali. Funguje to?

Vo svete prebieha Wii cyklus nasledovne: rodina horko-ťažko zoženie konzolu kvôli nedostatku zásob na trhu, dokúpi druhý ovládač (zväčša so sadou minihier Wii Play), prvé týždne prepadá hernému ošiaľu každý člen rodiny. Postupne hrajú už menej, ďalšie hry dokupujú iba sporadicky, Wii zapínajú na rodinných oslavách. Väčšina majiteľov si konzolu ponechá, iba hard-core hráči ju predávajú a radšej investujú do X360 či PS3, pretože pinkať si s priateľom či so sestrou vydržia iba pár týždňov.

Cesta do slovenskej rodiny

A teraz Wii cyklus v národnom poňatí. Splašiť konzolu nie je u nás až taký problém – internetové, špecializované i obchody s elektronikou ich majú. Z tých pár kusov, ktoré sa Slovensku ujdú, sa darí pokryť dopyt. Do našej famílie som zohnal Wii na inzerát od hráča uprednostňujúceho PS3 ako next-gen mašinu. S Wii sa chvíľu pohral, ale čakal posun skôr v grafike ako ovládaní, preto sa Wii zbavil.

V sympatickej škatuli s dvomi zásuvkami nájdete konzolu veľkosti hrubšej knihy a potrebné príslušenstvo. Zapojenie je otázkou piatich minút. Najdôležitejším komponentom je tzv. sensor bar, monitorujúci pohyb. Nehľadajte klasický ovládač, Wii posúva možnosti ovládania do inej sféry.

Nunčak a diaľkový ovládač, to sú vaše nové periférie. Diaľkový ovládač s ramienkom (treba ho používať – prví hráči na to zabúdali a neraz odhodili ovládač do okna či svojho televízora) slúži na ovládanie v menu i vo väčšine hier. Budete ním šermovať, hrať športy, skrátka všetky aktivity. Nunčak budete potrebovať skôr pri epických tituloch, keď prevezme úlohu pohybu hrdinu, zatiaľ čo diaľkový ovládač poslúži na ostatné aktivity (akciu, reakciu, používanie predmetov a pod.).

A pretože už od začiatku som plánoval Wii ako rodinnú konzolu, kúpa druhého ovládača bola nutnosť. Pretože cenový rozdiel medzi samostatným ovládačom a balíkom Wii Play aj s hrou je cca 300 korún, investoval som aj ja do Wii Play ako milióny iných hráčov. Svetová formula zatiaľ platí.

Vitaj medzi hráčmi

Nintendo urobilo geniálny krok, keď do európskeho boxu priložilo hru Wii Sports. Väčšinou nedostanete pri kúpe konzoly s výnimkou špeciálnych bundlov žiadnu hru. Tu vás čaká jednoduchá kompilácia piatich športov (tenis, golf, bowling, baseball, box), ktorá žmýka možnosti konzoly i periférií. A pre mnohých hráčov to bude jediná alebo najlepšia hra na Wii vôbec.

Hráči sa stotožnia s Wii okamžite. Wii Sports sú chytľavá záležitosť, po minúte od zapnutia konzoly sa už naháňate po obývačke a hráte tenis. Áno, fyzický pohyb je na programe dňa. Iste, dá sa hrať aj nezaujatým spôsobom, keď len stojíte a sem-tam mávnete rukou, aby ste simulovali pohyb ruky, napríklad pri tenise na odrazenie loptičky. Oveľa väčšia zábava nastane, keď sú hráči do športu pohrúžení natoľko, že behajú po miestnosti pomaly na takom priestore, ako v skutočnosti a s obrovským nasadením. A väčšina z nich sa skutočne do hry poriadne oprie a bojuje za výsledok.

Čo sa týka ostatných hier, známe série typu Medal of Honor existujú, no veľa vody nenamútia. Skôr sa cenia originálne nápady a nový prístup.

Ako na nehráčov?

Aj hard-core hráči budú na Wii najradšej súperiť s ostatnými pri rôznych minihrách. Či už športoch alebo malých súbojoch v iných hrách. Obľúbená je napríklad olympiáda s Mariom a Sonicom. Kombinuje dobrý štýl hry, nadchádzajúcu športovú udalosť i známe mená. Vďaka tomu sa výborne predáva už pol roka a nie je to iba rýchlo upečený hit. A malé hry pomôžu lákať aj nehráčov...

U nás v rodine sa s Wii okamžite zoznámil otec, sestra a ja. Dotiahnuť k Wii mamu bolo ťažšie. Ale keď sleduje, ako sa naháňame po obývačke, zaujme ju to. Táto situácia trvá asi štyri dni, po ktorých sa predsa odhodlá a berie diaľkový ovládač do ruky. Prvú partičku bowlingu zvláda spočiatku dobre – občas jej padne guľa (zoznamuje sa so štýlom hry), neskôr začína triafať plné údery a na konci rundy ma obohrá. Prvé víťazstvo a nový konzolový hráč je na svete. Iste, z mamy sa stáva príležitostný hráč, Wii sama zatiaľ nevyhľadáva, no možnosť zahrať si nezamieta. To je obrovský posun oproti minulosti. Na PC hrať nebude nikdy a PlayStation či Xbox ju neoslovili.

Podobnú situáciu nájdeme aj v iných vekových kategóriách. Moja 26-ročná spolubývajúca je tiež konzolový hráč, čo v praxi znamená, že si vyskúšala párkrát SingStar a Buzz Quiz na PlayStation 2. Takže ide o krásny exemplár hráčky tzv. casual (príležitostných) hier. Na PS2 i PS3 si pár titulov nájde, pri Xboxe 360 ju zaujalo na chvíľu akurát staranie sa o zvieratká vo Viva Pinata. Nintendo Wii by malo pre ňu určite najväčší zmysel, pretože na príležitostné hry môže nalákať aj svojich známych a viac k hernému šťastiu nepotrebuje.

Nehovoriac o tom, že Nintendo myslí aj na hráčky a špeciálne im imponuje v súčasnosti špecialitkou menom Wii Fit, ale o tom niekedy inokedy.

Wii ako súčasť rodiny

Prvé týždne s Wii sú neskutočné, ošiaľ dokáže vydržať aj mesiac. Špeciálne keď sa konzola dostane do rodiny počas Vianoc, po ktorých nasleduje séria osláv či stretnutí. Áno, na nich má Wii nezastupiteľné miesto, keď sa všetci príbuzní, mladší i starší zapájajú do hry. A funguje to pri desaťročných šarvancoch, tridsaťročných bratrancoch i päťdesiatročných strýkoch. Tenis a golf si u nás zabezpečili punc najobľúbenejších športov. Pri prvých pokusoch si treba zvykať, základnou radou pre všetkých hráčov je nasimulovať pohyb ovládačom čo najpresnejšie.

Po mesiaci tróni Wii pod TV a čaká na svoje chvíľky. Prichádzajú zväčša počas daždivých víkendov, počas týždňa nie je vždy na hranie čas. No soboty a nedele si svoju hodinku-dve zaslúžia. Tatko sa snaží dolovať rekordy v tenise, občas si zmeriame sily aj spoločne – a je to vskutku trvanlivá hra, pretože na nejeden večer sme už absolvovali aj 20 zápasov.

Knižnica herných titulov sa postupne rozrastá. Kupujem už aj príbehové či celistvé hry, no tie už taký zásah do centra pozornosti celej rodiny nemajú. Každopádne, Wii predsa len dokáže skombinovať záujem náruživého i príležitostného hráča.

A jeho silnou devízou je aj kompatibilita s konzolou predchádzajúcej generácie GameCube. Nachádza sa na nej pár titulov, o ktoré mám záujem, ale samostatne by som si GameCube nekúpil. Takto ich môžem vyskúšať a doplniť si prehľad.

Zdravý recept na úspech

Keď sa pozrieme na svetovú Wii formulku, slovenská sa jej z veľkej časti podobá. Akurát sa dá ku konzole ľahšie dostať. Ale ďalší priebeh je už rovnaký. Príde konzola, príde ošiaľ, osloví aj nehráčov, potom záujem trošku opadne, no nie úplne. Veľa nových hier si bežný hráč či rodina nekúpi, no s tými niekoľkými si vystačí dostatočne dlho. Ako hovorí môj kolega, sám už na Wii nehrá, no pri oslavách sa zapína vždy.

Možno to nie je pokračovanie generačného cyklu ako u Microsoftu alebo Sony. No takto sa dostáva konzola ako taká aj do domácností, kde by sa inak neobjavila. To je silná zbraň a na trhu zatiaľ stále účinná aj po 18 mesiacoch. A Nintendo si ju hýčka ďalej...

 

  • Tlačiť
  • 0

Diskusia (0 reakcií)

Michal Korec

  • Počet článkov: 19
  • Priemerná čítanosť: 1655
  • Priemerná diskutovanosť: 1
  • RSS blogu

O blogu

V minulosti novinár v IT a telco oblasti, dnes už sedím na opačnej strane - priamo v jednej korporácii. A videohry sú mojím príjemným spoločníkom a zaujímavým dynamickým odvetvím, ktoré sa oplatí sledovať.

Michal Korec

  • Počet článkov: 19
  • Priemerná čítanosť: 1655
  • Priemerná diskutovanosť: 1
  • RSS blogu

O blogu

V minulosti novinár v IT a telco oblasti, dnes už sedím na opačnej strane - priamo v jednej korporácii. A videohry sú mojím príjemným spoločníkom a zaujímavým dynamickým odvetvím, ktoré sa oplatí sledovať.

Kalendár sa načítava...