Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

BLOG Michaela Ochmanová

Stručná história kancelárií: od úradu k palácom

11.07.2018 | Michaela Ochmanova

Hot desking nie je žiadny módny trend. Využívali ho už aj úradníci v starovekom Egypte. Prevedieme vás stručnou históriou kancelárií, pričom nevynecháme ani prvé biznis centrum.

  • Tlačiť
  • 1

Úrad[1] v minulosti prezentoval úlohy, povinnosti, autoritu, ktorej výkon v zásade mohol, ale nemusel byť ohraničený pevným priestorom. Aj staroveké národy mali na výkon úradu miesto, kde zaznamenávali a zbierali informácie, pripravovali záznamy, ktoré utrieďovali a zabezpečovali každodenný chod paláca, chrámu a krajiny. Priestory, samozrejme, vždy odrážali dobové zmýšľanie.

Napríklad prvé náznaky „mobile work“ a „hot desking” môžeme zaznamenať už v starovekom Egypte (3200 - 525 pred n.l.)[2] – úradníci a pisári mali k dispozícii drevené dosky, papyrus a pero, pričom pracovali aj v teréne. Napríklad pisári dochádzali na polia kvôli plateniu daní dvakrát ročne počas vegetačného cyklu.

 V starovekom Grécku a Ríme boli kancelárske priestory, tak ako dnes, situované v strede miest. Pozostávali z uzatvorených kancelárií, ktoré sa nachádzali vedľa miestností na stretávanie.[3]

 Počas stredoveku (300 - 1400 n.l.) boli funkcie úradov čiastočne rozdelené do palácových komplexov, kláštorov a z časti do „home officov“ obchodníkov. S rozmachom súkromného sektora – predovšetkým bankovníctva a medzinárodného obchodu sa rozvinula potreba väčšieho rozsahu kancelárskych priestorov.[4] V 16. storočí môžeme za jedno z prvých biznis centier ideovo považovať Palác Uffizi vo Florencii. Zámerom jeho tvorcov bolo zlúčenie kancelárií do jedného administratívneho celku. V roku 1560 začala stavba pod vedením Giorgia Vasariho, známeho talianskeho architekta. Budova má pôdorys v tvare písmena U. Táto, v súčasnosti svetoznáma galéria, bola pôvodne navrhnutá pre zjednotenie úradov a kancelárií a na uskutočňovanie úradných stretnutí.[5] Ufizi je dokonca bezpochyby jedna z prvých budov, ktorá sa zaoberá systémom vstupu a usporiadania komunikácií vnútri budov. Ide o použitie schodísk a hál, pričom kancelárie zostávajú uzatvorené. Veľkosť kancelárie, ktorá je obmedzená konštrukčnými stenami, však nie je možné prispôsobiť.[6]

Počas renesancie, s rozvojom merkantilizmu, sústreďovali obchodníci svoj obchod v jednej nehnuteľnosti – čo zahŕňalo maloobchodné priestory, skladovacie priestory ako aj kancelárske priestory. Práve v tomto období začíname badať prvotné určenie účelu budovy – klerikálne, vládne, vojenské a budovy pre komerčné účely.[7]

Rozvoj bankovníctva v 17. storočí zaznamenal taktiež iné potreby na priestory – napríklad veľké bankové haly so skriptárňami, dlhé rady stolov zoradené lineárne, rozdelenie spoločnosti na oddelenia, pričom pracovníci prevažne vykonávali opakovanú činnosť.

Za ďalší príklad kancelárskej budovy je možné považovať budovu Britskej východoindickej spoločnosti dokončenú v r. 1729. V Britskej východoindickej spoločnosti sa sústredilo enormné množstvo byrokracie a v centrále – East Indian House sa rozhodovalo o záležitostiach vzdialených tisíce kilometrov. Medzi zamestnancov spoločnosti patril aj Thomas Love Peacock (18 October 1785 – 23 January 1866), britský novelista a básnik.[8]

Jedna z jeho básní ešte v súčasnosti zarezonuje: "A Day at the India Office":

From ten to eleven, have breakfast for seven;
From eleven to noon, think you've come too soon;
From twelve to one, think what's to be done;
From one to two, find nothing to do;
From two to three, think it will be
A very great bore to stay till four.

Ďalším príkladom zjednotenia byrokratického aparátu bol aj anglický Somerset House. Somerset House bol zrekonštruovaný v 18. storočí za účelom zjednotenia úradov Britskej vlády. Uvedené bolo uskutočniteľné aj z dôvodu, že napríklad vtedajšie ministerstvo financií v roku 1793 zamestnávalo 37 ľudí.[9] Somerset House vznikol prestavbou paláca, z čoho vychádza aj pôdorys a čomu sa muselo sčasti prispôsobiť aj vnútorné usporiadanie .

V auguste pozrieme na kancelárske priestory v 19. storočí.

[1]  Planning Office Space, úprava: Francis Duffy,Colin Cave,John Worthington

[2] Hascher et al. 2002

[3] Hascher et al. 2002

[4] S.Th. Rassia, Workplace Environmental Design in Architecture for Public Health, SpringerBriefs in Public Health, DOI 10.1007/978-3-319-53444-2_2

[5] www.uffizi.com/history-uffizi-gallery.asp

[6] Reinhold. Leupen B. 2006. Frame and Generic Space. A Study into the Changeable Dwelling, str. 121, https://books.google.sk/books?id=EmkcvDUAD4kC&pg=PA121&lpg=PA121&dq=palace+uffizi+office+premises&source=bl&ots=fM29OKgEEy&sig=K9OlaHTci298Pin5Dvr60mglew8&hl=sk&sa=X&ved=0ahUKEwicl_WluvbXAhXDIVAKHSx2A6YQ6AEIeTAO#v=onepage&q=uffizi&f=false

[7] Long, Kim (2004). User Effective Buildings. Denver: Aardex Corporation. pp. 14–16. ISBN 0975552406.

[8] www.bbc.com/news/magazine-23372401

[9] Planning Office Space, úprava: Francis Duffy,Colin Cave,John Worthington, str. 20

  • Tlačiť
  • 1

Michaela Ochmanová

Michaela Ochmanová
  • Počet článkov: 2
  • Priemerná čítanosť: 770
  • Priemerná diskutovanosť: 2
  • RSS blogu

O blogu

Blog o mojej vášni - historickom kontexte kancelárskych priestorov a vývoja pracovného prostredia. MRICS, Associate Director, Colliers International

Michaela Ochmanová

Michaela Ochmanová
  • Počet článkov: 2
  • Priemerná čítanosť: 770
  • Priemerná diskutovanosť: 2
  • RSS blogu

O blogu

Blog o mojej vášni - historickom kontexte kancelárskych priestorov a vývoja pracovného prostredia. MRICS, Associate Director, Colliers International

Kalendár sa načítava...