Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

BLOG Matej Šiškovič

(Ne)máme veľa vysokoškolákov

16.12.2011 | Matej Šiškovič

Čo nám hovoria štatistiky o skutočnom počte absolventov VŠ v SR

  • Tlačiť
  • 16

Podľa Inštitútu hospodárskej politiky nemožno očakávať kvalitu vysokých škôl, ak ročne ukončí štúdium 70-tisíc absolventov. Skutočne u nás ukončí štúdium približne 70 tisíc absolventov? Je Slovensko svetovým lídrom v počte vysokoškolských absolventov? Podľa dostupných faktov skutočne patríme medzi krajiny OECD s najvyššou dostupnosťou terciárneho štúdia, ale nevyčnievame výrazne z radu vyspelých krajín. Dôvodom pre skreslenie sú nekonzistentné časové rady z dôvodu zavedenia prvého stupňa vysokoškolského vzdelania, ktoré neposkytujú reálny obraz o situácii na Slovensku.

Začnime s číslom 70 tisíc absolventov. Je pravda, že podľa údajov ministerstva školstva v priebehu roka 2010 riadne skončilo vysokoškolské štúdium na Slovensku viac ako 72 tisíc študentov. V tomto čísle sú však spočítané hrušky s jablkami. Spolu sú zrátaní všetci absolventi prvého aj druhého stupňa, tzn. študenti, ktorí v minulom roku získali bakalársky alebo magisterský titul. Absolventov druhého stupňa s bakalárskym titulom však už ministerstvo rátalo ako absolventov aj dva či tri roky spätne,  keď získali bakalársky titul. Inak povedané, absolventi, ktorí získali bakalársky aj magisterský titul sú v takomto časovom rade započítaní dvakrát.

Ideálny časový rad však v prípade SR neexistuje. Niektorí študenti totiž študovali zvlášť na prvom a druhom vysokoškolskom stupni, iní absolvovali spojené štúdium bez získania bakalárskeho titulu. Z hľadiska konzistentného časového radu je preto lepšie pozrieť sa iba na počet absolventov druhého stupňa (bez ohľadu na to, či získali aj bakalársky titul alebo nie). Absolventov 2. stupňa bolo v roku 2010 približne 30 tisíc, čo už korešponduje aj s vývojom počtu študentov. Takýto časový rad je konzistentný, ale má jednu nevýhodu. Nehovorí o tom, koľko ľudí v SR získalo vysokoškolské vzdelanie.

VS_2

Na takýto účel je vhodný počet absolventov s prvým titulom. Ide o tých, ktorí s titulom získali aj vysokoškolské vzdelanie (t.j. bakalársky alebo magisterský titul, pričom predtým nemali bakalársky titul). Prvý titul, resp. vysokoškolské vzdelanie získalo v roku 2010 viac ako 40 tisíc absolventov. Tieto údaje sa po prepočítaní na veľkosť populácie najčastejšie uvádzajú v medzinárodných porovnaniach. Aj takýto časový rad je však v prípade Slovenska výraznejšie deformovaný. Zavedením bakalárskeho stupňa sa totiž zjednodušilo získanie vysokoškolského vzdelania. Navyše v rokoch 2008 a 2009 sú výsledky pre SR nadhodnotené z dôvodu, že končili štúdium poslední absolventi spojeného štúdia. V dôsledku týchto nezrovnalostí vychádza Slovensko v medzinárodných porovnaniach ako svetová vysokoškolská veľmoc.

VS_1

Keďže nie je jednoduché uvedené časové rady jednoznačne očistiť, pre férové medzinárodné porovnanie môžeme použiť údaje o absolventoch za rok 2010. Podľa nich ukončilo 2. stupeň VŠ bez bakalárskeho vzdelania v roku 2010 už len 1926 absolventov. Preto je údaj o 40 tisíc absolventov s prvým titulom v tomto už relatívne v poriadku (prípadne môžeme od neho odrátať uvedených 2 tisíc absolventov).

Keď v medzinárodnom porovnaní použijeme korektné údaje z roku 2010 prepočítané na veľkosť prislúchajúcej populácie, Slovensko už nevyčnieva výrazne z radu vyspelých krajín. Vidíme to na nasledujúcom grafe, kde je zobrazený počet absolventov prepočítaný na veľkosť prislúchajúcej populácie (tzv. miera graduácie) pre terciárne vzdelanie. Keď zohľadníme len klasické terciárne vzdelanie (typ A), tak Slovensko zostane stále lídrom, ale už nie takým výrazným. V prípade, že zohľadníme aj kratšie programy orientované na prax (typ B), ktoré sú populárne v niektorých vyspelých krajinách, sme len mierne nad priemerom OECD.

V prípade Slovenska však ide z časti aj o dobiehanie minulého vývoja. Podiel terciárne vzdelaných na populácii je u nás výrazne nižší než je priemer OECD. Preto si v minulých rokoch „dorábalo“ vysokú školu relatívne viac ľudí aj vo vyššom veku. V miere graduácie absolventov do veku 30 rokov už preto nie sme lídrom krajín OECD. Stále sme však na špičke a nad priemerom OECD. Iba v prípade, že spočítame terciárne vzdelaných typu A aj B, tak sa Slovenské čísla znížia až na priemer krajín OECD (38 %).

VS_4

Čo nám hovoria všetky tieto čísla? Zjednodušene môžeme povedať, že medzinárodné aj domáce štatistiky nás radia medzi absolútneho lídra v počte vysokoškolských absolventov. Nekonzistentné časové rady z dôvodu zavedenia prvého stupňa vysokoškolského vzdelania však neposkytujú reálny obraz o situácii na Slovensku. V skutočnosti patríme medzi krajiny OECD s najvyššou dostupnosťou terciárneho štúdia, ale nevyčnievame výrazne z radu vyspelých krajín. Aj po zohľadnení dobiehania nízkej vzdelanostnej úrovne z minulosti je náš počet absolventov vyšší ako je priemer OECD. Keď sa však pozrieme na terciárne vzdelanie ako celok a zoberieme do úvahy aj kratšie programy orientované na prax, Slovensko je s počtom absolventov na priemere OECD. Samozrejme v porovnaní s vyspelými krajinami zostáva hlavným problémom nášho vysokého školstva nízka kvalita a slabé uplatnenie niektorých absolventov na trhu práce.

 

  • Tlačiť
  • 16

Matej Šiškovič

Matej Šiškovič
  • Počet článkov: 14
  • Priemerná čítanosť: 4805
  • Priemerná diskutovanosť: 12
  • RSS blogu

O blogu

Ekonomický analytik Inštitútu finančnej politiky.

Matej Šiškovič

Matej Šiškovič
  • Počet článkov: 14
  • Priemerná čítanosť: 4805
  • Priemerná diskutovanosť: 12
  • RSS blogu

O blogu

Ekonomický analytik Inštitútu finančnej politiky.

Kalendár sa načítava...