Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

BLOG Matej Šiškovič

1989: mlieko za dve koruny a istá práca

18.11.2011 | Matej Šiškovič

Porovnanie súčasnej ekonomickej situácie na Slovensku s rokom 1989

  • Tlačiť
  • 81

Včera sme si pripomenuli už 22. výročie nežnej revolúcie. Mnohí ľudia sa v tomto čase s nostalgiou obracajú späť pred rok 1989. Slobodu vítajú, ale chýba im mlieko za dve koruny a istá práca. Majú pravdu, že pred revolúciou sme na tom boli ekonomicky lepšie? Spolu so Štefanom Kiššom a ďalšími kolegami sme sa pred piatimi rokmi pozreli na túto problematiku v analýze podrobnejšie. Čo teda hovoria fakty?

  • Medzinárodná ekonomická pozícia Slovenska je teraz lepšia ako bola v na konci 80. rokov minulého storočia. Navyše za komunizmu sme prešustrovali relatívne dobrú východiskovú úroveň z roku 1948. Po druhej svetovej vojne bolo Československo, Rakúsko a Nemecko v podstate na rovnakej ekonomickej úrovni, keď veľkosťou HDP na obyvateľa Československo dokonca mierne prevyšovalo Rakúsko i Nemecko. A bolo výrazne lepšie ako Španielsko, Portugalsko a Grécko. Po štyridsiatich rokoch centrálne riadenej ekonomiky bola situácia už výrazne odlišná, keď sme klesli takmer až na polovičnú výkonnosť ekonomiky Rakúska a Nemecka. Pre porovnanie, v roku 2010 sme boli takmer na 60 % výkonnosti rakúskej  ekonomiky a približne  63 % v prípade nemeckej.
  • Výrazne sme za Západom zaostávali aj v dostupnosti dlhodobej spotreby. Chladnička, práčka, farebný televízor, či telefón sú v súčasnosti takmer samozrejmosťou, ale v roku 1989 tomu tak nebolo. Farebný televízor malo okolo roku 1989 na Slovensku len necelých 50 % domácností, pričom v západných krajinách (priemer DE, FI, AU, NL, UK) to bolo 90 až 95 % domácností. Podobne to bolo aj s inými tovarmi. Napríklad vo Veľkej Británii bolo 27 % domácností vybavených CD prehrávačom, ale na Slovensku malo podobný počet domácností (32 %) len kazetový magnetofón a CD prehrávač si mohlo pustiť necelé 1 % domácností. Aj keď podľa sčítania obyvateľov z roku 2001 ešte stále zaostávame vo vybavení za uvedenými krajinami, naše zaostávanie sa v porovnaní s rokom 1989 výrazne zmenšilo.

tovary

  • Priemerná reálna mzda sa medzi rokmi 1989 a 2011 zvýšila o takmer 7 %. To znamená, že priemerne zarábajúci občan si môže v súčasnosti zo svojej mzdy kúpiť viac tovarov a služieb ako v roku 1989. Navyše takmer celý prepad reálnej mzdy sme na Slovensku zaznamenali v prvých rokoch po páde komunizmu. V tomto období síce nominálne vyjadrené mzdy narástli, ale ich reálne znehodnotenie zapríčinila prudká inflácia, ktorá najmä v roku 1991 vyskočila mimoriadne vysoko. Zhodnotenie miezd medzi rokmi 1993 a 2011 to jasne naznačuje, v tomto období narástla priemerná reálna mzda o takmer 50 %.
  • Polotučne mlieko stálo v roku 1989 skutočne 2 koruny, kým v súčasnosti stojí 72 centov. Je to teraz približne o 5 % viac ako bol rast inflácie. Kým v roku 1989 na liter mlieka robil priemerný zamestnanec 6,5 minúty, teraz je to 8,7 minúty. Syry a mlieka sú teraz relatívne drahšie. Naopak čerstvé maslo, cestoviny, či mäsové výrobky mierne zlacneli, výraznejšie sú teraz lacnejšie potraviny ako olej, ryža, víno, vajcia i kurča. Výdavky na potraviny a nealkoholické nápoje ako celok tvoria v súčasnosti menej ako 18 % celkových výdavkov obyvateľstva, kým v roku 1989 tvorili 38 %. Navyše sa zásadne zvýšila kvalita mnohých tovarov a služieb.

Na druhej strane sú samozrejme aj negatíva.

  • Po roku 1989 sa na Slovensku objavila nezamestnanosť a počet nezamestnaných začal narastať. Nezamestnanosť výrazne stúpla najmä v roku 1991 v dôsledku konverzie zbrojnej výroby, zdraženia vstupov z dovozu v surovinovo a materiálovo náročných výrobách, rozpadu východných trhov a neschopnosti adaptovať sa na rýchle štrukturálne zmeny. Na druhej strane v socializme bola zamestnanosť často nadbytočná alebo nezmyselná.
  • S tým súvisí aj chudoba, ktorá v oproti roku 1989 v relatívnom vyjadrení narástla. Aj keď absolútna chudoba pravdepodobne nestúpla, mierny nárast príjmových nerovností spôsobil, že ľudia často vnímajú svoju pozíciu horšie vo vzťahu voči ostatným. Nárast relatívnej chudoby do veľkej miery zapríčinila nezamestnanosť, ktorá sa v trhovej ekonomike objavila ako dovtedy nepoznaný fenomén. Mnohí ľudia sa často nedokázali uplatniť v nových podmienkach a ocitli sa na pokraji sociálneho vylúčenia.
  • Netreba zabudnúť ani na pravdepodobne nižšiu dostupnosť bývania, či vyššie ceny energií.

Ako konštatujeme aj v uvedenej štúdii, väčšina aspektov životnej úrovne sa zlepšila pre veľkú časť obyvateľstva. Výrazné zhoršenie mohla v novom systéme pocítiť menšia skupina ľudí. Niektorých zmena zastihla v najnevhodnejšom čase, keď vzdelanie aj niekoľko rokov praxe získali v starom systéme, ale po zmene režimu sa tieto zručnosti ukázali ako nepotrebné. Pre zabezpečenie základných životných istôt je dnes potrebné pravdepodobne vyvinúť väčšie úsilie ako v minulosti. Trhová ekonomika totiž nie je až taká „štedrá“ a negarantuje človeku istoty v podobe zaručenej práce. Tvrdiť však, že sme boli na tom v roku 1989 po ekonomickej stránke lepšie ako teraz, je viac ako pritiahnuté za vlasy.

Navyše, nemali by sme porovnávať súčasnosť s rokom 1989, ale skôr s tým, ako by to tu dnes vyzeralo, keby socializmus nepadol. Myslím, že stav centrálne plánovaných ekonomík ako Severná Kórea či Kuba poskytuje jasnú odpoveď na túto otázku.

<

  • Tlačiť
  • 81

Matej Šiškovič

Matej Šiškovič
  • Počet článkov: 14
  • Priemerná čítanosť: 4805
  • Priemerná diskutovanosť: 12
  • RSS blogu

O blogu

Ekonomický analytik Inštitútu finančnej politiky.

Matej Šiškovič

Matej Šiškovič
  • Počet článkov: 14
  • Priemerná čítanosť: 4805
  • Priemerná diskutovanosť: 12
  • RSS blogu

O blogu

Ekonomický analytik Inštitútu finančnej politiky.

Kalendár sa načítava...