Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

BLOG Matej Sapák

Superministerstvá zatiaľ bez šampanského

22.03.2012 | Sapo

Zlučovanie rezortov - krok SMERom k obnove verejnej správy alebo k jej definitívnemu kolapsu?

  • Tlačiť
  • 4

Ako jednou ranou vyriešiť problém deficitu verejných financií aj nedostatok kvalifikovaných odborníkov, ktorých by SMER dosadil na stoličky ministrov a štátnych tajomníkov? Jednoduché, proste zlúčime čo najviac ministerstiev a vytvoríme obrie nadrezorty. A keď z toho celého vznikne totálny chaos, aspoň na neschopných úradníkov, ktorých sme zdedili od vlády Ivety Radičovej, a ktorí transformáciu ministerstiev nezvládli, hodíme zodpovednosť za akékoľvek problémy, ktoré v krajine v ďalších dvoch rokoch vzniknú. Takto nejako asi môže vnímať znechutený, unavený a cynický volič pravice najnovšie medializované úvahy SMERu o zlučovaní niektorých rezortov.

Odložme však na chvíľu hlboko zakorenenú skepsu a cynickosť, za ktorú vďačíme posledným dvom slovenským vládam.  Zlučovanie rezortov by za istých podmienok skutočne pre Slovensko mohlo byť veľkým prínosom. Dalo by sa usporiť na správe budov či na rôznych podporných službách. Dali by sa odstrániť prekrývajúce sa kompetencie, zefektívniť procesy a zjednotiť a stransparentniť napríklad prístup štátu k rôznym dotáciám. Keď sa však zamyslím nad tým, čo všetko by SMER musel urobiť dobre pre to, aby superministerstvá naplnili svoj potenciál, napĺňa ma opäť skôr skepsa.

Superministerstvá neznížia počet potrebných odborníkov, skôr naopak

Ak sa SMER snaží zlučovaním rezortov „ušetriť“ na potrebných odborníkov, je plán nadrezortov vopred odsúdený na zánik. Agenda mnohých ministerstiev je už dnes príliš široká na to, aby ju reálne zvládal minister s jediným štátnym tajomníkom. Pozrime sa napríklad na ministerstvo školstva, presnejšie na Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR. Toto ministerstvo plánuje podľa HN SMER spojiť s ministerstvom kultúry, čím by sa asi vytvorilo Ministerstvo školstva, vedy, výskumu, kultúry a športu SR, skrátene MŠVVKaŠ SR. Okrem jazyk lámajúcej skratky a príležitosti pre Lukáša Filu na jej kreatívne skomolenie takéto ministerstvo neprinesie nič dobré.

Na Slovensku dlhodobo nefunguje koncept námestníkov ministra alebo napríklad britských takzvaných mladších ministrov (junior minister). Teoreticky by ich úlohu mali u nás plniť štátni tajomníci. Pozície štátnych tajomníkov však takto u nás väčšinou nefungovali – prvá Ficova vláda sa štátnych tajomníkov napríklad pokúsila využiť ako mechanizmus krížovej kontroly medzi koaličnými partnermi. Výsledkom mnohokrát bolo, že štátnym tajomníkom ministri nedôverovali a odstavili ich na vedľajšiu koľaj. Radičovej vláda sa zas rozhodla dokázať, že krížovú kontrolu nepotrebuje a na štátnych tajomníkoch ušetrí ťažko zozbierané dane daňových poplatníkov. Väčšina ministerstiev tak musela fungovať s jediným štátnym tajomníkom, ktorého často pri riadení ministerstva musel dopĺňať vedúci služobného úradu alebo rôzni poradcovia ministra. Výsledkom boli prinajlepšom komplikované a netransparentné organizačné vzťahy, a prinajhoršom chaos a spočívanie práce ministerstva na stoloch preťažených štátnych tajomníkov.

Ak teda má nápad SMERu so zlučovaním ministerstiev fungovať, je nevyhnutné, aby s ním išla aj reforma postavenia a počtu štátnych tajomníkov. Každý štátny tajomník musí aj navonok transparentne zodpovedať za istú časť agendy ministerstva, a odborne zdatných štátnych tajomníkov musí byť dosť na to, aby každý z nich mal jasné a rozumne ohraničené priority. Za plnenie týchto priorít musí každý štátny tajomník aj ministrovi a prípadne podľa britského vzoru aj priamo parlamentu zodpovedať.

Superministerstvá nie je možné tvoriť od stola na základe týždňovej analýzy

Skoro každá slovenská vláda nejakým spôsobom menila kompetenčný zákon, a pokiaľ viem, ani raz tomu nepredchádzala seriózna procesná analýza. Kompetenčný zákon sa väčšinou menil skôr preto, že bolo potrebné naplniť požiadavky, ktoré priniesla politická realita veľkých koaličných vlád. Vďaka tejto politickej realite máme napríklad dnes metodické riadenie všetkých eurofondov na ministerstve dopravy. Vďaka tejto politickej realite sa metodické riadenie eurofondov muselo pol roka pripravovať na organizačné zmeny, a ďalšieho pol roka sa s nimi snažiť vyrovnať. Len preto, aby sa opäť niekam presúvať a reorganizovať po ďalších voľbách, keď už nebude potrebné držať pre niektorého koaličného partnera silné ministerstvo dopravy. A aby náhodou ľudia, čo zodpovedajú za to, ako budú na Slovensku fungovať eurofondy ďalších sedem rokov, nemali chvíľu času aj na serióznu prácu a prípravu na ďalšie programové obdobie.

Ak majú nadrezorty SMERu priniesť skutočné zefektívnenie štátnej správy, musí im predchádzať seriózna procesná analýza na všetkých dotknutých rezortoch, ako aj vážne zamyslenie sa nad tým, aké úlohy má ten ktorý rezort plniť. Keď svojho času Ivan Mikloš reformoval Ministerstvo financií a urobil z neho najlepšie fungujúci rezort v slovenskej štátnej správe, ktorým sa potom štyri roky mohol pýšiť aj Ján Počiatek, tiež zmeny neprebehli za týždeň ani za mesiac.

Práve hlboké reformy ministerstva financií, ktoré vykonal Ivan Mikloš, a kontinuita procesov a pozícií, ktorú dokázal udržať Ján Počiatek , sú kľúčom k vytvoreniu funkčných nadrezortov. SMER teda môže už dnes avizovať potenciálne spájanie ministerstiev a zmeny kompetenčného zákona. Ak ale chce túto prácu urobiť dobre, potom k spájaniu ministerstiev nemôže dôjsť deň po ustanovujúcej schôdzi národnej rady, ale najskôr o šesť až dvanásť mesiacov neskôr. A rezorty, ktoré majú zaniknúť, dovtedy nemôžu viesť len hocijakí stranícki nominanti. Naopak, SMER bude musieť hľadať skúsených manažérov, ktorí dokážu rezorty na neľahké zlučovanie dobre pripraviť.

Superministerstvá nesmú byť skratkou k verejným peniazom

Ak vyššie spomínané problémy s vznikom a riadením superrezortov nie sú dostatočným dôvodom k obavám, pridám ešte jednu drobnosť na záver. Zlučovanie veľkých firiem a organizácií väčšinou prináša potenciál na značné úspory spojené s nákupnou politikou firiem či s verejným obstarávaním. Musíme preto (naivne) dúfať, že namiesto tendrov na upratovacie či právnické služby z minulosti sa dnes SMER rozhodne skutočne prostredníctvom centrálneho obstarávanie šetriť verejné financie, a nie len centralizovať si všetky svoje kšefty na jednom mieste.

V ideálnom svete by sme teda mali avizované rozhodnutie SMERu znižovať počet rezortov a zefektívňovať ich fungovanie privítať a podporovať. S pachuťou v ústach po gorilách, sasankách, Mokysoch, nástenkových tendroch, a upratovačkách za 30 miliónov eur, sa mi však ešte na privítanie reformy verejnej správy šampanské moc otvárať nechce.

 

  • Tlačiť
  • 4

Matej Sapák

Matej Sapák
  • Počet článkov: 1
  • Priemerná čítanosť: 1580
  • Priemerná diskutovanosť: 4
  • RSS blogu

O blogu

Bývalý konzultant v službách nadnárodných korporácií a právnik v službách štátu, ako hobby učiteľ a ekonóm. Momentálne poradca ministra financií a spolupracovník splnomocnenca vlády SR pre vedomostnú ekonomiku.

Matej Sapák

Matej Sapák
  • Počet článkov: 1
  • Priemerná čítanosť: 1580
  • Priemerná diskutovanosť: 4
  • RSS blogu

O blogu

Bývalý konzultant v službách nadnárodných korporácií a právnik v službách štátu, ako hobby učiteľ a ekonóm. Momentálne poradca ministra financií a spolupracovník splnomocnenca vlády SR pre vedomostnú ekonomiku.

Kalendár sa načítava...