Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Dejte mi právo volit – zaplatil jsem si ho

27.03.2009 | Martin Šmajstrla

Diskusia (17 reakcií)

27.03.2009 | Snajper

Súhlasím (aj keď implementácia do reálneho života by nebola bez komplikácií rôzneho druhu). Tí od ktorých daná krajina pýta peniaze na dane majú mať možnosť podielať sa na rozhodovaní. Svoje nemalé dane platím v ČR už takmer 10 rokov, kde aj míňam svoje príjmy a pritom mám 0-ovú možnosť ovplyvniť čo sa s nimi nakoniec stane.

27.03.2009 | Martin Šmajstrla

Doufám, že je pochopitelné, že předmět článku nevztahuji pouze na Slovensko -
cituji závěrečnou pasáž -
"...volební právo neredukujme ale naopak rozšiřujme (a opět - nemluvím pouze o Slovensku)..."

27.03.2009 | AAntol

Žijem a pracujem v Rakúsku, kde platím dosť vysoké dane a odvody, síce tu za ne človek aj dostane relatívne viac ako na SK, ale tiež ma už napadlo, že vlastne nemám možnosť rozhodovať, ako sa moje dane a odvody použijú. A potom tu majú volebné právo aj mnohí naturalizovaní "Rakúšania", najmä z oblasti Balkánu a Malej Ázie, poväčšine menej prispievajúci alebo vôbec nie, na ktorých má štát oveľa väčšie náklady (kriminalita, zdravotníctvo, sociálne dávky a služby). Kde tu je potom spravodlivosť?

27.03.2009 | Ivan Schultz

Ak zvážim, že Vaša osobná nespokojnosť so stavom miestnej správy vecí verejných Vás viedla až k tomuto šteklivému prehláseniu, naozaj Vám nezávidím. Tvorivý a činorodý človek, naviac vysoko odborne vzdelaný, iste zažíva časté znepokojenie až frustráciu, ak veci vidí nedobré a nemá možnosť aspoň pokúsiť sa o ich nápravu. Ale je dobré argumentovať práve a len ekonomickým rozmerom ľudských práv?
Viem, že ste ekonóm, podľa svojich vyjadrení ste zrejme i manžel, možno i otec. Je viac ako isté, že ste niekomu priateľ a niekomu známy, navyše platíte dane, ctíte zákon. Ale žijeme predsa nie iba v ekonomickom rámci a ten skutočný, mnohovrstevný, nepozná len hodnotu "dal", ale i hodnoty "má dať" či "dostal". Naviac, nie je a nemôže byť individualizovaný, šitý na mieru žiadateľa o právo, naopak, je prísne viazaný na potreby, požiadavky a očakávania väčšiny. Štátotvornej väčšiny. Nie v zlom, ale v prísnom očakávaní splnenia kritéria súnaležitosti.
Občianske právo ovplyvňovať svet komunity, v ktorej žijeme, nie je dotknuté, len má iný rozmer, ako len rozmer finančný, leží aj mimo ekonomiky alebo len cash flow. A ten skutočný rozmer nie je ani v jednoducho uchopiteľnej rodovej a národnej, dedenej, spolupatričnosti. Inak by sme už dávno opäť zaviedli kastovné volebné právo.
Vážim si Vašu ochotu i odvahu meniť veci k lepšiemu, ale že Vaše právo nie je nadobudnuteľné ihneď? Mne to neva - „omnia cum tempore“.

27.03.2009 | AAntol

Nikto predsa nechce, aby sa volebné právo, teda váha resp. počet hlasov meral peniazmi, výškou príjmu, majetkom, ale keď si štát vezme 55% Vášej superhrubej mzdy (brutto + odvody) a ani sa Vás neopýta, aký máte názor na to, ako sa tie peniaze použijú, to človeka mierne naserie.

27.03.2009 | Ivan Schultz

...len Vaša mladosť a neskúsenosť Vás ospravedlňuje, že reagujete impulzívne a preferujete demagógiu pred diskusiou. To si naozaj myslíte, že:

1. všeobecné a plnohodnotné volebné právo by mali cudzinci (Česi, Angličania, Francúzi ale aj Afgánci, Somálci, Vietnamci, Číňania, Venezuelci... etc.) nadobudnúť automaticky už len tým, že príjmu zamestnanie v predmetnej krajine?

2. stačí "********", čiže individuálna nespokojnosť jedného cudzinca, aby získal akékoľvek individuálne právo občana?

3. imigrant alebo ekonomicky aktívny rezident len dáva, ale ekonomicky ani inak nič nezískava?

4. vôľa ústavnej väčšiny v parlamente pretavená do ústavného zákona je nelegitímnym zasahovaním do práv jedinca?

5. prijatie zamestnania a platenie daní a odvodov je práve tým jediným a postačujúcim atribútom, ktorý pozdvihne akéhokoľvek príjemcu sociálneho, zdravotného a dôchodkového zabezpečenia na úroveň plnoprávneho občana?

6. viete, aký je rozdiel medzi platičom daní a občanom, viete ten rozdiel pomenovať, viete povedať viac o zákonom stanovených povinnostiach občana a o jeho zákonných právach?

Prosím, neberte to osobne, ale nepríjemných otázok na tému "občan a občianske práva" versus "človek a ľudské práva" sa dá zostaviť oveľa viac. Preto téma opodstatnenosti spojenia daní a volebného práva je nielen mimo rámec dosiahnutého vývoja spoločnosti, ale je i nedôstojná svojou prvoplánovou prízemnosťou.

S úctou

Ivan Schultz

27.03.2009 | Martin Šmajstrla

Pán Schultz,

Vaše odpověď sice nepatřila mně, ale týká se mého textu a tak cítím potřebu reagovat.

bod 1) To co píšete v tomto bodu přece v textu netvrdím - mluvím jen o aktivním volebním právu, co se týká pasivního volebního práva - toto je složitější, to uznávám. A co se týká aktivního volebního práva - moje subjektivní odpověd na Váš bod 1 v kombinaci s tím co jsem už napsal je "proč ne?"

bod 5) Nejsou JEDINÝM atributem, ale JEDNÍM z atributů, tak proč je zcela ignorovat?

A co se týká ostatních bodů - sám jste mluvil o mnohovrstevnosti našeho životního rámce - tak proč aktivní volební právo vymezovat pouze jednou "vrstvou" a to občanskou (resp. rezidentskou - v případě územních samospráv) zcela bez dalších relevantních aspektů?

Uznávám - Vaše argumenty mají platnost - jen podle mne limitují - zeptám se Vás takto - nesouhlasíte s tím co píšu v závěrečném odstavci (zejména o "best and final" statutu)?

S úctou,
Martin Šmajstrla



27.03.2009 | Ivan Schultz

... pán Šmajstrla, klamal by som, ak by som povedal, že v poslednom odstavci nie je rácio.
Ale to rácio vidím práve v konštatovaní už inak povedaného - stav, kedy rôzne veľké a rôzne konštituované spoločnosti s rôznou históriou, nachádzajúce sa v rôznych štádiách svojho vývoja (úpadkové society a štáty vynechajme) prijímajú svoje VLASTNÉ ústavné zákony a vyžadujú svojimi VLASTNÝMI zákonmi a nariadeniami ich dodržiavanie je navýsosť žiadúci a oprávnený.

Doba, kedy budeme najprv v rámci Európy, potom možno v rámci iných geopolitických spoločenstiev musieť, a/alebo chcieť rekodifikovať svoje základné zákony a zjednocovať ich na čo najfundamentálnejšej úrovni korelácie práv jednotlivcov a spoločenstiev (národných, etnických, sociálnych, a inak kultúrno - psychologicky koherentných... sic!), táto doba je ešte veľmi vzdialená. Vtedy, v dobe našich vnukov, ak pritom dosiahnu sociálno-ekonomické vyrovnanie a akceptáciu spoločných noriem naprieč celej populácie, snáď i Vaše námety na spojenie splnenia ekonomických povinností jednotlivca s nadobudnutím občianskych práv budú akceptovateľné ako fundament jednotnej základnej normy spoločnosti.

Uvážte, že my sme vnukovia a pravnukovia starých rodičov, ktorí žili za Ferencz-Józsefa, maršála von Hindenburga či taťku Masaryka.
Dnes, ešte stále v čase xenofóbie, etnických konfliktov, národnostnej neznášanlivosti a, vo vysokej miere aj národného neuvedomenia či právneho nevedomia, ale aj viery v neobmedzený ľudský pokrok konfrontovanej s najnovšími objavmi vedy, nie je možné očakávať, že tak jemná a sofistikovaná substancia ekonomického rozmeru bytia jednotlivca, môže byť celospoločenským konsenzom prijatá do základných zákonov, kodifikujúcich naše spolužitie.

Takže ešte raz a jednoducho - dnes nie je možné túto tému považovať za konštruktívnu, ergo má potenciál deštrukcie dosiahnutého konsenzu a zbližovania kultúr...

Ivan Schultz

27.03.2009 | Martin Šmajstrla

Pán Schultz,
asi jsme se nepochopili - v článku jsem uvedl (jen nevím zda dostatečně srozumitelně), že uznávám občanský aspekt státu a volebního práva a volební právo v žádném případě nevymezuji JEN A POUZE ekonomicky. Tvrdím, že by se vedle občanského a jiných principů mělo vymezovat TAKÉ ekonomicky - právě proto, že daný rámec je mnohovrstevný, jak píšete. Právě o kombinaci všech relevantních aspektů se mi jedná. A snad uznáte, že ekonomická stránka věci má svoji relevanci a důležitost.
Každopádně děkuji za koment.

27.03.2009 | Ivan Schultz

Súhlasil by som len s výrokom, že ekonomická stránka povinností občana má svoju relevanciu len ako nevyhnutná podmienka zachovania plných práv občana v zákonom striktne a jednoznačne vymedzených prípadoch, ale nikdy ekonomická povinnosť alebo právo voči spoločnosti NESMIE primárne určovať alebo obmedzovať rozsah a možnosť nadobudnutia občianskych práv.

Aj keď by mi bolo akokoľvek ľúto jednotlivca, ktorý má pocit nenaplnenosti svojich ambícií, nepodporil by som jeho práva voči celku len na základe jeho argumentácie o jeho ekonomickej prospešnosti.
Občianske práva plnoprávneho občana sú nadradené ekonomickým vzťahom medzi obyvateľmi (jednotlivcami i spoločnosťou, rezidentmi i občanmi) a preto napríklad nemôže dôjsť k redukcii občianskych práv na základe púheho zistenia nedoplatku dane, alebo nemôžeme oklieštiť občianske práva invalida či dlhodobo nezamestnaného. Týmto je povedané snáď už viac ako dosť, v prípade nejasností, prosím, pokúste sa požiadať o stanovisko vládu, parlament a mimovládne organizácie, pôsobiace v oblasti ľudských a občianskych práv.

S úctou

Ivan Schultz

27.03.2009 | Martin Šmajstrla

Nemluvím o plných občanských právech - jako je např. také právo požívat ochrany domovského státu v zahraničí.
Mluvím jen o aktivním volebním právu, které znamená nepřímou participaci na správě státu či regionu. A správa, správce či spravovat jsou podle mne pojmy či funkce s především ekonomickým významem a pozadím - takže znovu, proč tento aspekt zcela ignorovat?
A další k tomu jsem již uvedl v mé reakci na Vaši odpověď AAntolovi (titulek "best and final" status).

Děkuji mockrát za diskusi.
S úctou,

Martin Šmajstrla

14.04.2009 | vlado4

Pan Schultz, snažíte sa rôzne argumentovať, prečo je čiste občiansky princíp lepší ako čiste ekonomický.
Ale ak som to správne pochopil, autor článku má na mysli niečo iné. A to, prečo je občiansky princíp AKO JEDINÝ úplne nadradený všetkému. A v tomto s ním súhlasím. Rozhodne ekonomický princíp, ako ho popisuje vo svojom príspevku, má svoje rácio a viem si predstaviť, že by sa v niektorých obmedzených podobách (napr. v prípade volebného práva) mohol v praxi uplatniť
Rozhodne mi príde dôvod, prečo aspoň svojou minimálnou váhou mám mať možnosť ovplyvniť dianie vecí, ktoré spolufinancujem minimálne tak relevantný ako to, že som sa niekde narodil (a na chode toho, o čom spolurozhodujem, sa nijako inak nepodieľam)...

27.03.2009 | Martin Šmajstrla

Ještě jsem zapomněl - souhlasím, že "vše má svůj čas" ale proč čekat a jen pasivně sledovat a akceptovat dění, které Vás ovlivňuje a nemít ani ten jeden hlas z několika milionů?
Ja bych naopak citoval Tita Flavia "Heu, diem perdidi!"

27.03.2009 | rgu

Predpokladám, že motiváciou autorovho rozhorčenia je, že je mimoriadne nepríjemné nechať sa oberať o peniaze štátom, ktorého vláda ich rozhadzuje na často veľmi divné účely (Tipos, nástenky, Cargo, širokorozchodná... Nehovoriac o kultúre predstaviteľov štátu patriacej tak do lacnej krčmy a nie do reprezentácie štátu.) a nemôcť to ovplyvniť. Ale ak by aj to právo mal, veľmi to nepomôže, lebo medzi obyvateľmi s volebným právom je priveľa ľudí, ktorí sa nechajú obalamutiť sladkými rečami populistov, prípadne nenávistnými rečami nacionalistov. Lebo málo rozmýšľajú...
Ja by som bol skôr za zúženie volebného práva.
Prečo sa má aktívna menšina ťahajúca spoločnosť vpred iba prizerať ako ich leniví, menej duševne vyvinutý, či nenávistne nacionalistický spoluobčania prehlasujú a zvolia vládu za ktorú sa dá v lepšom prípade iba hanbiť, v reálnom ju skôr nenávidieť.
Lenže ako stanoviť, kto má právo voliť? Ten kto zaplatí aspoň 50 Eur na dani z príjmu? Alebo každý volič bude musieť spraviť nejaké skúšky, aby sa mohol stať voličom?
Alebo je to iba neschopnosť tých lepších kandidátov na vedenie štátu presvedčiť dostatok voličov?

14.04.2009 | vlado4

No, to je na dlhšiu debatu, ale faktom zostáva jedno.
Tým, že je volebné právo definované tak, ako je, zo štatisticko-sociálnych zákonitostí vyplýva, že spoločnosť sa vyvíja akosi priemerne. Pritom je paradoxne jasné, že omnoho lepší vývoj by zabezpečila nadpriemernosť (každý si za rovnaké peniaze kúpi radšej výrobok, ktorý je nadpriemerný, ako podpriemerný, pokiaľ nie je reklamou oklamaný).
Ale ako to zariadiť, aby spoločnosť riadili a úspešne jej napredovanie zabezpečovali vysoko nadpriemerní ľudia (ktorí sú v každej spoločnosti v potrebných počtoch bezproblémov k dispozícii) a neriskovať pritom formu spoločnosti, ktorá by mala tendenciu sa akokoľvek zvrhnúť? (boli tu v minulosti príklady čistej rasy a pod.).

03.05.2009 | Ivan Schultz

Od schválenia princípu „zaplatil som si, tak volím“ je len krôčik k požiadavke „platím viac, tak mám právo na viac hlasov“, dôsledky elitárstva nedajú potom na seba dlho čakať... A je tu ešte jeden z mnohých dôležitých dôvodov, prečo volebné právo cudzinca nie je viazané len na pobyt, prijatie práce a platenie daní, ale aj na jeho dostatočne dlho trvajúcu „naturalizáciu“, objasním ho na príklade.

Predstavme si, že by sme boli ešte menšou krajinou, napríklad ako Lichtenštajnsko alebo Monako či Luxembursko. Zavítal by k nám zahraničný investor, zriadil by fabriku, darilo by sa mu a postupne by rozširoval svoje podnikanie, čo by si vynútilo nábor stále nových a nových pracovníkov. Tí prišli v hojnom počte zo susedných krajín, ale možno aj z Ázie, Afriky... Ale platili by dane, usadili by sa a automaticky by ihneď získali volebné právo. Odpovedzme si na pár nepríjemných otázok:
1. Páčilo by sa nám, keby po prvých parlamentných voľbách došlo k zmene dôležitých ekonomických alebo sociálnych zákonov, možno i ústavy v prospech „prišelcov“?
2. Strpeli by domáci zmenu štátneho jazyka, prípadne premenovanie krajiny, zmenu zahraničnej orientácie, zmenu v cirkevnej politike, zmeny vo vzťahu k menšinám?
3. Prijali by domáci inak nastavenú hodnotovú orientáciu prišelcov a ich kultúrny vzorec za svoj?

Takže v skratke – demokracia je síce vláda ľudu a pre ľud, ale má aj svoje nedokonalosti – preto musia platiť aj obmedzenia. Spomeňme si – človek sa rodí slobodný, a predsa prežije celý svoj život v okovách.

06.05.2009 | Martin Šmajstrla

Přiznám se Vám, že "naturalizace" mi zní spíše jako "sterilizace".
Podle mne právě tento požadavek může vést k vytváření "osob nižší kategorie" a rozlišování na naturalizované a nenaturalizované může v extremním případě vést k tomu, co tu před pár desetiletími předváděli Hitler, Heydrich a spol.
Abychom potom ve jmenu “dostatečné naturalizace” nepožadovali např. křest jako podmínku pro udělení občanství.
A jak dlouho vlastně trvá ona “dostatočne dlho trvajúca naturalizácia”? A co je vlatsně jejím vzorem / kriteriem? Toto je velmi,velmi subjektivní, ergo, nikdy nemůže být objektivní. (mimochodem - dnešní kulturní atributy čechů a slováků jsou podle mne spíše intriky, karierismus, rodinkářství, zlatokopectví – opravdu vzor hodný následování)

A to mne přivádí k tomu Vašemu příkladu - nikdo tu nemluvil o automatickém právu volit hned se zaplacením prvního centu daní, to za prvé – uznávám, že určitý čas je nutný, ale současný časový model je podle mne prostě příliš dlouhý.
Za druhé - nebezpečí vidím jinak - pokud by počet pristěhovalců byl tak vysoký, že by měli dostatečnou politickou sílu (byt v zastoupení) změnit ústavu a klíčové zákony, tato politická síla by se nakonec stejně naplno projevila, hned jak by postupne začínali ziskávat občanství - a ještě o to silněji a extremněji (bez jakékoli možnosti rozumného dialogu), jelikož by byla velmi dlouho redukována (živná půda pro extrémistickou politickou agendu). No a pokud by jim občanství bylo upíráno, tak to už by byl sud s prachem.
Nejsem zastáncem politiky 100%-ní tolerance a ústupků vůči kulturním odlišnostem (jako se to začíná objevovat např. v UK), ale obávám se, že požadavek přílišné naturalizace (zejména ve spojitosti se získáním občanství a s tím souvisejícími právy) vede právě k onomu stmelování se v cizineckých skupinách, čtvrtích a ghettech a k vytváření pocitu osob nižší kategorie, a právě toto je brzdou určité “zdravé naturalizace” a katalyzátorem extremismu.

Martin Šmajstrla

  • Počet článkov: 17
  • Priemerná čítanosť: 2853
  • Priemerná diskutovanosť: 11
  • RSS blogu

O blogu

povoláním ekonom - zaměření na ekonomiku průmyslových firem v soukromí nudný mluvka, který rád filosofuje u piva ------- od začátku kariery (v roce 99) působím v oblasti controllingu a podnikohospodářských analýz v současnosti pracuji pro firmu, která vyrábí ocel pro automobilový průmysl ------- oblíbené citáty - "Fixed fortifications are monuments to man´s stupidity" <b>Gen. George S. Patton jr.</b> "No man is goog enough to govern another man without that other´s consent" <b>Abraham Lincoln</b> "A conservative is a man who sits and thinks, mostly sits." <b>Woodrow Wilson</b>