Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

BLOG Martin Rojko

Viete aký je to sociálny podnik?

20.11.2007 | Martin Rojko

Vraj nie ako bežná firma

  • Tlačiť
  • 9

Kvízová otázka: Aký je to sociálny podnik?

Odpoveď A: Je to každá firma poskytujúca ľuďom prácu, vytvárajúca zisk a prispievajúca k rozvoju miestnej komunity.

Odpoveď B: Sociálny podnik neexistuje, pretože všetky firmy len zdierajú svojich zamestnancov.

Odpoveď C: Je to spoločnosť s účasťou štátu alebo samosprávy, ktorá rieši sociálne problémy ľudí, zabezpečuje rozvoj mesta a tým nadobúda sociálny a kvalitatívne vyšší rozmer v porovnaní s „obyčajnými firmami".

Ak je vám najbližšia prvá odpoveď, potom rozmýšľate normálne a nemusíte podstupovať odvykaciu liečbu zo závislosti na Samuelsonovi, Keynesovi, Marxovi alebo Engelsovi. Ak sa stotožňujete s druhou možnosťou, platí opak predchádzajúceho odporúčania. Ak sa vám pozdáva odpoveď C, nie ste ešte úplne stratení, len potrebujete menej počúvať politické debaty, čítať v novinách politické rubriky alebo sa rozohňovať pri nedeľňajších táraninách.

Politici nás často presviedčajú o tom, že práve oni nám zabezpečia lepší život - vybavia to aj tamto, znížia, zvýšia, zrušia, zavedú, schvália. Proste pôsobia dojmom, že sa o nás zaujímajú a naše osudy im naozaj ležia na srdci. Schvaľujú koncepcie, stratégie, analýzy, návrhy, programy. Surfujúc po prameni týchto etatistických zlátanín som nedávno naďabil na dokument pojednávajúci o prioritách rozvoja rimavskosobotského regiónu.

Možno si poviete, že som masochista, keď browsujem po internetovej stránke vlády s pripravovanými alebo schválenými materiálmi, ktoré zosnovali naši ctení (a nami nevolení) predstavitelia pre naše dobro. Priznávam, je to podobné ako prehrabávať sa v odpadkovom koši (to platí pre akékoľvek vládne zoskupenie). No vytiahnutím tohto smetia na svetlo možno pekne ukázať spôsob uvažovania plánovačov krajších zajtrajškov a odhaliť, že nemajú nič oblečené.

Späť k sociálnemu podniku. Jednou z priorít spomenutého dokumentu je totiž aj založenie takéhoto podnikateľského subjektu. Mal by sa starať o rozvoj zamestnanosti, riešenie sociálnych problémov, rozvoj mesta. Tým vraj dostáva, v porovnaní s bežným podnikateľským subjektom, sociálnejší rozmer. Na druhej strane sa ale konštatuje, že takýto podnik je firma ako každá iná. Cieľom je profesionálne, zodpovedne a systematicky predávať určitý produkt či službu.        

Nuž, firma ako každá iná to nebude už len z jedného prostého dôvodu. Jej zakladateľom chce byť VÚC alebo štát. Na dokreslenie dôvodov vzniku si dovolím odcitovať skvelú pasáž: „V kontexte výrazných ekonomických a demografických zmien (najmä globalizácie trhov tovarov a služieb, mobility pracovnej sily, starnutiu populácie a nízkej pôrodnosti) hľadáme našim pilotným projektom optimálnu mieru účasti štátu a VÚC v sociálnej politike. V záujme celospoločenského pokroku chceme vytvoriť pilotný model moderného sociálne orientovaného trhového hospodárstva, ktorý dokáže prostredníctvom voľnej kolektívnej iniciatívy garantovať výkonnosť ekonomiky, zohľadniť sociálne, politické a multikultúrne vplyvy a kombinovať ich s poznatkami medzinárodného vývoja a sociálnej ekonomiky." Za takúto vetu by sa nemusel hanbiť žiadny „štátnicky" mysliaci sociálno-demokratický politik.

Mimochodom, úradníci uvažujú aj so ziskom, ktorý chce sociálny podnik prioritne použiť na riešenie nezamestnanosti, sociálne neštandardnej situácie obyvateľov, charitu a na vlatný rozvoj podniku. Komické je zdôvodňovanie hlavných znakov tohto hybridu. Medzi inými je to aj priamy dosah občana na jeho fungovanie prostredníctvom volených predstaviteľov samosprávy a transparentnosť. Jeho „prioritou nie vytváranie zisku pre zisk (charakteristické pre bežný podnikateľský subjekt), ale za účelom tvorby nového pracovného miesta, realizáciu verejných prác, či  rozvoj mesta."

Čuduj sa svete, úradníci mysleli aj na riziká, ktoré môžu postihnúť podnik. Nezvládnutá rentabilita, ziskovosť, vysoké náklady, neschopnosť predať výrobky a služby, nájsť odberateľov, nekvalitný podnikateľský zámer, nedostatočná analýza trhu, nedôvera ostatných ekonomických aktérov. Paradoxne ich vcelku vystihli. Normálnu súkromnú firmu by položila už len jedna z týchto vecí. Ale našim úradníkom to môže byť v podstate ukradnuté. Veď peniaze prídu zo štrukturálnych fondov, pretože projekt je v súlade Programom hospodárskeho, sociálneho a kultúrneho rozvoja Banskobystrického samosprávneho kraja.

    > Hlasuj na hlasuj na vybrali.sme.sk
  • Tlačiť
  • 9

Martin Rojko

  • Počet článkov: 24
  • Priemerná čítanosť: 3223
  • Priemerná diskutovanosť: 8
  • RSS blogu

O blogu

Redaktor TRENDreality.sk, blogujem aj na stránke <a href="http://vlastnictvo.freedom-blogs.com/">Súkromné vlastníctvo</a>

Martin Rojko

  • Počet článkov: 24
  • Priemerná čítanosť: 3223
  • Priemerná diskutovanosť: 8
  • RSS blogu

O blogu

Redaktor TRENDreality.sk, blogujem aj na stránke <a href="http://vlastnictvo.freedom-blogs.com/">Súkromné vlastníctvo</a>

Kalendár sa načítava...