Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

BLOG Martin Rojko

Centrálna banka – záchranca alebo diabol?

01.10.2007 | Martin Rojko

Alebo o tom, ako sa vytvára ilúzia bohatstva

  • Tlačiť
  • 3

Často sa objavujú argumenty, že európsky hypotekárny sektor nebude nasledovať rozbesnenejšieho amerického brata, pretože tunajší veritelia sú obozretnejší v tom komu požičiavajú. O tom, že tzv. „hypotekárna kríza" môže zasiahnuť a aj zasiahla Európu, nesvedčí len nedostatok cashu nemeckých, či francúzskych bánk, ale i prípad banky Northern Rock. Ústav poskytujúci štvrtinu všetkých hypoték vo Veľkej Británii musela zachraňovať anglická centrálna banka. Následne na túto udalosť a pokračujúci nepokoj na svetovom finančnom trhu najväčší poskytovatelia hypotekárnych úverov (Abbey, Halifax) zvýšili úroky. Navyše spoločnosť Victoria Mortgages, poskytujúca rizikové úvery má problémy s cash-flow a prestala požičiavať už pred niekoľkými týždňami. A to dokonca aj klientom, ktorí už majú hypotéku schválenú.

Kto bude ďalší?

Predchádzajúci šéf amerického FED-u Alan Greenspan si začachroval s úrokmi ako keby sedel na húsenkovej dráhe. Najskôr znížil sadzbu zo 6,5% na 1% a potom zvýšil naspäť na 5,25%. V období supernízkych úrokov sa mnoho nízkopríjmových domácností nechalo zlákať, aby sa o nejaký čas mohli len prizerať kam ich peniaze miznú. Pre lepšie situovaných ľudí boli lacné úvery spolu s rastúcimi cenami ideálnou možnosťou ako premeniť svoje príbytky na bankové automaty. Takéto prudké zahrávanie sa s úrokmi je jednou z príčin, prečo sa kríza začala práve v USA.

Túto príčinu podporujú aj empirické údaje. Ceny domov v USA dosahovali v ostatných 50 rokoch zhruba štvornásobok ročného príjmu domácností. Po druhej svetovej vojne boli zaznamenané štyri vrcholy - roky 1948, 1973, 1988 a 2006, pri ktorých sa ceny vyšplhali na šesťnásobok príjmov. Prvé tri z nich sa ukázali ako neudržateľné a reálna hodnota domov spadla o tretinu v nasledujúcom štvorročnom období. Súčasný vývoj nasvedčuje, že tomu nebude inak ani teraz. 

Natíska sa otázka: Kto bude ďalší? Ceny domov sa v mnohých krajinách zvyšovali v ostatnom období oveľa viac ako v USA.  Nádejná cenová bublina sa rozpína na juhu pologule. Nebyť komoditného boomu, Austrália už mohla spadnúť do recesie pred dvoma rokmi. O nič menej nezaostáva ani Nový Zéland, kde je zadlženosť obyvateľov na úrovni 130% HDP. K nádejným európskym kandidátom patria štáty s predraženými cenami bývania - Veľká Británia, Írsko, Španielsko, Švédsko, Dánsko, či Pobaltie.

Zatĺkať, zatĺkať, zatĺkať

Americká centrálna banka spolu s niektorými „odborníkmi" uisťovala investorov aj splácajúce domácnosti, že spomalenie realitného trhu sa ich nijako nedotkne. Onedlho na to vypukla kríza v sektore rizikových hypoték. Následne na to FED presvedčivo tvrdil, že problémy budú len v oblasti splácania nízkopríjmových pôžičiek. Niekoľko týždňov potom zbankrotovali niektoré banky, hedgové fondy, v problémoch sú aj banky poskytujúce úvery pre klientov s vyššou bonitou, pokles zaznamenali podielové fondy. Centrálna banka ubezpečovala, že nebude potrebné dopĺňať dodatočnú likviditu pre hladné a ostražité komerčné banky. Následne znížila úrokovú sadzbu o pol percenta.      

Väčšina ekonómov a analytikov kritizuje centrálnu banku, ak nezasiahne s pripraveným mešcom peňazí v prípade chýbajúcej likvidity. Ktorú spôsobila samotná banka tým, že prestala prihadzovať na trh také objemy ako predtým (zvýšila úrokovú sadzbu). Kritici tvrdia, že centrálna banka musí konať a znížiť úrokovú mieru. A centrálna banka zvyčajne tak aj spraví, čím si vyslúži chválu. Znížené úroky však zvyšujú infláciu, dlhy narastajú a bublina je tu opäť s nejakým časovým posunom. Za to však už vraj môžu špekulanti - napríklad rýchlokvasené hypotekárne domy poskytujúce rizikové pôžičky. Centrálna banka si uchováva reputáciu záchrancu v poslednom okamihu. Algoritmus na tento recept je jednoduchý:

1. Vytvoriť problém.

2. Vyriešiť problém.

3. Byť velebený za vyriešenie problému.

4. Uistiť sa, že riešenie vedie k ďalšiemu problému. Neustále opakovať.

Čo ide hore, musí aj dolu

Nie veľa ľudí si uvedomuje, že realitné trhy zažívajú svoje cykly vzrastu a poklesu. Presne tak, ako sa striedajú ročné obdobia. Obdobie boomu nasleduje čas krízy so všetkým čo k tomu patrí - neschopnosť splácať úvery, pokles cien, predaj nehnuteľností v dražbe, bankroty bánk. Ukážkovým príkladom môže byť Japonsko. V 80. rokoch prežívala krajina bublinu na akciovom trhu podobnú tej americkej z konca 90. rokoch. Keď sa japonská burza začala prepadávať, realitná bublina sa ďalej zväčšovala. Stavebný boom trval ešte šesť rokov po akciovom krachu. No nebol večný. Bod obratu prišiel a ceny rezidenčných aj komerčných nehnuteľností padali, padali, padali... Ešte pred pár rokmi ledva siahali na úroveň spred vyše dvoch desaťročí.  

Ceny bytov nikdy alebo len zriedka klesajú. To je obvyklý spôsob uvažovania. Nie až tak nesprávny. Investovať do bývania sa vždy oplatí. Je to poistka proti inflácii, investícia na ktorú môžeme siahnuť a ktorú každodenne používame. A vlastný byt či dom je snom takmer každého človeka. Ale aj tu platí porekadlo čo ide hore, musí ísť aj dolu. Je to len otázka času. Realitné bubliny nepraskajú ako balóny ani ako akciové trhy. Vzduch z nich sa vytráca niekedy až bolestivo pomaly. Súčasnú hodnotu naších príbytkov nepoznáme až do momentu pokiaľ ich nepredáme. Neobchodujú sa každý deň ako akcie na burze, ich aktuálnu cenu nemožno zistiť hocikedy kliknutím na internete. Trhová hodnota bytu môže klesnúť v priebehu pár týždňov aj o tretinu a jeho majiteľ to nemusí ani zbadať. 

Ilúzia bohatstva

Je ťažké predpovedať koľko bubliny vydržia a kedy spľasnú. Najlepším indikátorom sú úrokové sadzby. Ak ich centrálna banka stlačí výrazne dole, vytvára bublinu. Pumpovanie umelých peňazí na trh umožňuje mnohým firmám použiť zdroje na účely, ktoré by za normálnych podmienok boli nerealizovateľné. Vytvárajú sa bublinové aktivity, ktorých objem sa postupne zväčšuje. Jedného dňa však centrálna banka priškrtí kohútik a tým zničí nafúknutú bublinu. V systéme nekrytých peňazí,  v ktorom sa peniaze bez problémov množia, je následnosť boomu a prasknutia nevyhnutná. A tomu vlády, či centrálne banky nedokážu zabrániť presne tak ako striedaniu ročných období.

Ako raz povedal ekonóm Mises (áno, rakúska ekonomická škola): „Umelý boom nie je prosperita, ale klamlivé zdanie dobrého biznisu." Skutočná trvajúca prosperita je možná len ak úspory ľudí dosiahli úroveň, ktorá podporuje boom. Mises: „Ak ľudia nemajú prostriedky, tieto nemôžu byť vykúzlené bankovými trikmi."

Zaplavenie trhu peniazmi a úvermi je bankový trik, ktorý vytvára práve túto ilúziu bohatstva.

    > Hlasuj na hlasuj na vybrali.sme.sk
  • Tlačiť
  • 3

Martin Rojko

  • Počet článkov: 24
  • Priemerná čítanosť: 3223
  • Priemerná diskutovanosť: 8
  • RSS blogu

O blogu

Redaktor TRENDreality.sk, blogujem aj na stránke <a href="http://vlastnictvo.freedom-blogs.com/">Súkromné vlastníctvo</a>

Martin Rojko

  • Počet článkov: 24
  • Priemerná čítanosť: 3223
  • Priemerná diskutovanosť: 8
  • RSS blogu

O blogu

Redaktor TRENDreality.sk, blogujem aj na stránke <a href="http://vlastnictvo.freedom-blogs.com/">Súkromné vlastníctvo</a>

Kalendár sa načítava...