Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Sucho a záplavy. Ako ich eliminovať.

29.07.2018 | Martin Pribila

Diskusia (4 reakcie)

29.07.2018 | Roman Kanala

Ešte by bolo dobré spomenúť deforestáciu. Zdravý kompletný les zadrží vodu a vyrovnáva vlhkosť, lebo spadnuté zrážky sa odparujú dlho. Aj pováľané stromy zadržia vodu. Menej, ako stojaci les, lebo chýba priestor v korunách. Vybrakované holiny nezadržia nič. Pôda sa vysuší a môže odísť eróziou. Prirodzená obnova lesa nenastane, lebo stromčeky sa nechytia na vysušenej horúcej pôde. Tam je možné len umelé zalesňovanie, kde sa zasadí už podrastený stromček s koreňovým systémom do človekom vykopanej jamy. Stavbáč Kravčík sa v minulosti vyslovil za odlesňovanie.

Premena tokov na stoky s vybetónovanými korytami je dobrá na povodne nižšie. Urýchli nápor prívalovej vlny, voda odteká okamžite. V Rožňave sa aj potok stal obeťou komunistického besnenia. Kedysi bol koryte s kamennými stenami a prirodeným dnom. Povodeň vymlela nejaké kamene, komunisti to nechali tak, potom voda vymlela veľa kameňov a bol ohrozený múr. Ak urobili z potoka totálne vybetónovanú stoku bez života. Povodne sú na rieke Slanej, kam sa vlieva.

Tzv. malý vodný cyklus v meste je kravčíkovský mýtus. Malý vodný cyklus sa deje na plochách omnoho väčších, ako mesto. Cirkulácia vzduchu je vždy veľkoplošná a atmosféra nepozná človekom vymyslené hranice. Kravčík je stavbáč, ktorý si urobil CSc z numerických metód, aby potom naivne sčítal percentá odvedenej vody a extrapoloval cez 100%. Ten šarlatán chce stavbať. Jeho priehradky zanesie štrk, potom zhnijú a padnú. Alebo padnú ešte predtým pri prvej väčšej povodni a zväčšia prívalovú vlnu. Radičová mu naletela a dostal milióny na drevené priehradky. Potom mu peňazovod vyschol a teraz narieka.

Naši predkovia tiež stavali prekážky potokom, aby vyrovnávali tok, ale tie boli z kameňa a dolu bola diera pre nerušený nominálny prietok. Vyššie boli diery, aby voda prešla i pri vyššej hladine a nebol prílišný tlak na múr. Úplne hore bol priepust. Spomalilo to prívalovú vlnu. Ak bola niekde mokrina, nechali ju tak. Komunisti vysušili Východoslovenskú nížinu a tam potom pôda prestala prepúšťať vodu a zadržiavať ju. A potom sú suchá a záplavy.

30.07.2018 | Andrej_sk

Dnesne deti v meste vyraz dospely strom ani nemozu poznat. Bud sa vysadia nejake kriky do betonovych kvetinacov, ktore kedze sa nepolievaju a neudrziavaju tak vykapu a ostane len betonova opacha plna odpadu. Neviem ci je este stale pohrebislo takychto kvetincov pred Antolskou. Alebo sa vysadzaju rozne metlicky, ktore nemaju sancu vyrast, lebo nemaju vyzivu a hlavne priestor pre korene. A nie su polievane, tak aj tie zakapu. A toto je kolobeh zelene v Bratislave v 21.storoci.

A dalsim nedostatkom je bezmyslienkovite vysadzanie travnikov. V BA a okoli je pomaly viacej rodinnych domov ako bytov a zaklad je travnik na celom pozemku a tuje dokola. Ten travnik sa pouziva minimalne, decka sa hraju doma, samozrejme, ved vonku nemaju ziadne stromy, ziaden tien. Ale travnik sa musi masivne polievat. Je to akoze zelen, ale namiesto zadrziavania a pomaleho odparovania vody, ta len stecie do zeme. Zdalo by sa ze je to dobre, ale bohuzial so sebou vyplavuje aj hnojiva a pesticidy na travniky pouzivane, aby ten travnik "vyzeral" a nebolo treba burinku trhat. Si zoberte kolko je takychto travnikov plosne v Rovinke, Luznej,... kolko zavlahy to potrebuje. A pouzita mestska pitna voda potom steka do tej kontaminovej v zemi, kde sa vlastne znehodnocuje. Chybaju kriky, stromy, lebo na travnik sa uz da kupit automaticka kosacka, ale hrabac listia este nevymysleli. Takisto chybaju male jazierka, kde ani nemusia byt ryby a ani ziadna filtracia.
Ale panelakovi ludia a socializmom odchovani ich rodicia to nemaju odkial vediet, na to treba masivnu eko osvetu.
Blbe je, ze osvetu by potrebovali aj ministri zivotneho prostredia, polnohospodarstva aj dopravy.

30.07.2018 | OliWer1

Ľudia sú stádo, preto keď začnú v časopisoch ukazovať, že nie je IN modrá chemicky upravená voda s technológiou, ktorej sa musíš venovať 2 hodiny týždenne, ale samočistiace jazierko so zelenou bažurinou, ľudia začnú požadovať práve tú bažurinu. Na druhej strane je pravdou, že taká bažurina je pomerne lacná, nevyžaduje žiadnu techniku, takže sa na nej ani nedá tak zarobiť ako na automatických závlahách a kadejakých jazierkach obsypaných štrkom.

30.07.2018 | Andrej_sk

Z ludi sa stalo stado, lebo tak to vacsine vyhovuje. Aj bacom a aj tomu stadu, lebo je to pohodlnejsie. A to sa potom uz zacne ludom pliest, ze co je osveta a co je marketing, a vybrat si z kazdeho to rozumne, lebo zdravy sedliacky rozum uz zdegenreoval. Znova ho zrekonstruovat da namahu. A hlavne cas.
Potom prestanu ludia delit zelen na dobry travnik a zlu bazurinu. Lebo trava je vlastne burina (suchozemska bazurina). Ta najdrahsia, lebo nas stoji najviac casu, energie a penazi. Bazurina je tiez priroda, ak sa rozrasta, je v jazierku nerovnovaha, ktora sa ale nemusi napravat chemicky, AK nechceme mat vysledok za 5 minut.
Zajdite do zahrad v Holandsku. Ziadna geotextilia, ziadna mulcovina alebo kamienky na zahonoch. Zahon je zahusteny roznymi typmi zelene, ci byliniek, takze burina ani nema priestor. Namiesto betonovych chodnikov su vystrkovane drobnou frakciou, cize voda na nich nestoji. Namiesto travnikov sa vysadzaju lucne (tzv preriove) kvety, vhodne pre hmyz, ale hlavne zabranujuce rastu alergenovych a invazivnych trav. Takisto nevyzaduju pravidelnu udrzbu, polievanie a kosenie (hoci pravidelna udrzaba v BA znamena pokosit raz za rok).
Uzasne su tam platany, ktorych koruna je od nasadenia tvarovana na sposob slnecnika naplocho do priestoru a taka alej platanov vlastne vytvori v lete krasne tienene namesticko, kde sa perfektne sedi ci cita knizka aj za sparneho dna. Ak sa k tomu pridaju rozprasovace hmly, tak je tam velmi prijemne aj pri 40 stupnovych teplach. A je to urcite krajsie ako alej slnecnikov Staropramen a pod. v nasich centrach.

Martin Pribila

Martin Pribila
  • Počet článkov: 3
  • Priemerná čítanosť: 2286
  • Priemerná diskutovanosť: 7
  • RSS blogu

O blogu

Blog o stavebníctve, súvisiacej ekológii a zdraví. Som zakladateľom projektu Krtkodom.