Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Bude bývanie po roku 2020 výhodnejšie?

18.11.2018 | Martin Pribila

Diskusia (13 reakcií)

18.11.2018 | Roman Kanala

Fajn článok. Je dobre, že sa témy ujíma stále viac ľudí. Ale je tam aj pár nepresností a povier.

Úspory energie sa premietnu do celkových nákladov. Dodatočné investície vo výške 5 či 10% z celkovej faktúry za domizeň sa premietnu do úspor v prevádzkových nákladoch 30 až 50%. Úspory energie majú tri komponenty: tepelnú izoláciu obálky, účinnosť vykurovacieho systému a termálne správanie sa obyvateľov.

LCA nie je ekologické hľadisko. Je to ekonomicko-ekologické. LCA nie je "od kolísky po hrob". Je to len jedna z foriem LCA, ktorá sa snaží byť čo najúplnejšia, ale je aj najťažšie vyhodnotiteľná, lebo závisí od výrobných postupov a aj ťažby suroviny pred výrobou. Výpočty zjednoduší, ak je známa celá predošlá LCA história výrobku asi ako DPH, kde sa pridávajú sumy podľa pridanej hodnoty.

Existujú dva základné typy LCA:
- Atribučná analýza: systém je zložený z elementárnych procesov prepojených tokmi vzniklých v technosfére študovaného systému, a teda sleduje sa impakt výrobného procesu
- Konsekvenčná analýza: ako pri atribučnej analýze, elementárne procesy sú prepojené tokmi, ale sú doplnené nepriamo ovplyvnenými analyzovaným systémom, teda dôsledkami existencie a prevádzky študovaného systému

Pri LCA treba jasne definovať časové, priestorové a funkčné rozhrania, aby nedošlo k tomu, že ich raz pripočítame a inokedy nie, ako pri diaľnici na Žilinu, kde sa historicky berú do úvahy len faktory, ktoré sú jej priaznivé. Taká analýza nie je vedecká a pretože LCA sa robí na porovnávanie alternatív, je taká LCA nanič.

Pri ekonomickej analýze treba robiť scenáre vývoja cien energetických agentov. Investičné náklady už raz vynaložené sú definitívne a nemenia sa. No ceny energie sa môžu pohnúť a dosť výrazne. Za ostatných pár rokov sme už videli ceny barelu ropy pod 40 USD i nad 140 USD, teda faktor 3.5. Na ropu sú naviazané aj ceny plynu a v menšej miere ceny uhlia. Cena jadrovej elektriny či elektriny z obnoviteľných zdrojov, alebo cena vykurovacieho dreva sú na rope nezávislé.

A teraz si predstavme, že ropné embargo Iránu vyústi do ďalšej regionálnej vojny s výpadkom 20% svetovej produkcie. Cena ropy vylezie na trojnásobok dnešnej, ktorá je okolo 60 USD. Cena vykurovacej nafty sa zvýši podobne. Kto má neizolovaný dom vykurovaný mazutom či plynom, ten horko zaplače, lebo jeho energetická faktúra sa mu poriadne zvýši. Popri fixných nákladoch na hypotéku bude mať variabilné náklady omnoho vyššie.

V článku sa správne uvádza, že izolovať dom nie je len otázkou ekologického svedomia, je to otázkou, či človek vie počítať. Čím skôr sa budova izoluje, tým je kumulatívny efekt vyšší. Izolovať dom pri výstavbe vyjde lacnejšie, ako to robiť dodatočne.

Zelené strechy sa nerobia kvôli pohlcovaniu CO2 trávou, lebo to je zanedbateľné. Významným efektom je zlepšenie tepelnej izolácie a chladenie v lete. Zeleň chladí. Veľká zeleň, ktorá robí tieň, ako stromy a kríky, chladí lepšie, ako trávnatý porast. Takisto voda chladí, lebo sa odparuje dlhšie, ako z plechovej strechy. Zádržná schopnosť zelene zas zníži a sploští odtokovú vlnu v porovnaní so strechou, z ktorej voda odíde okamžite.

19.11.2018 | Martin Pribila

Tak ako všetko, tak aj téma úspory energií má viacero rovín a množstvo premenných.

Jednu vec by som však chcel objasniť. Zelená strecha môže byť nazvaná aj taká, čo má len sukulenty. Intenzívna zelená strecha má však už lúčnu trávu, kríky, či menšie stromy. Intenzívna zelená strecha má význam ako pre dýchanie s menším počtom prachových častíc ppm, tak aj pre redukciu CO2.

Hodnoty sme čerpali od našich klientov.

20.11.2018 | Roman Kanala

No, nechcem sa Vás dotknúť, ale neviem, ako ste čerpali hodnoty redukcie CO2 od Vašich klientov. Oni majú zariadenia na to, aby merali redukciu CO2 na trávnatej streche?

Skôr pôjde o nejaké kravčíkoviny - kvalitatívna úvaha správna, kvantitatívne sa seknúť o dva rády. Pár metrov štvorcových trávy nenahradí jeden jediný dospelý zdravý strom a ten na streche nevyrastie. Všetky trávnaté strechy v krajine nevyvážia Žigove holoruby, ani malý zlomok ich malej časti.

Ale čo sa týka úspor energie, kto si dobre izoluje dom, nemôže sa pomýliť. Hlavne ak sa ceny ropy dvojnásobia.

20.11.2018 | Martin Pribila

Pardon, zle som sa vyjadril. Hodnoty spotreby sme čerpali od klientov.

Hodnoty CO2 sme čerpali z viacerých štúdií a hlavne meraní.

21.11.2018 | Roman Kanala

To CO2 zo zelených striech ma fakt zaujíma. Mohli by ste o tom prosím napísať viac? Buď sem do diskusie, alebo do ďalšieho blogu.

21.11.2018 | Martin Pribila

CO2 zo zelených striech a stien by som rád spísal do zvlášť blogu. Totiž hodnoty sa veľmi líšia podľa druhu zelenej strechy. Od sukulentov 3,77kg C / m2 / rok cez anglický trávnik 11,2kg C / m2 / rok až po 67,4kg C / m2 / rok pri intenzívnej streche, teda s kríkmi. Sú to vedecké články, ku ktorým má kolega prístup vďaka vyučovaniu na univerzite. Ja mám len úrivky a nechcem aby to bolo vytrhnuté z kontextu. Hodnoty pochádzali z výskumov v Číne, Senegale, Nemecku aj v trópoch.

Dôležité je, že nie je zelená strecha ako zelená strecha. Vždy však lepšie nejaká zeleň, ako plechová či keramická krytina. Ak uvažujeme životnosť a LCA počas 50-tich rokov.

21.11.2018 | OliWer1

Ono sa od toho, či je na streche zeleň extenzívna alebo intenzívna odvíja aj cena nehnuteľnosti (strechy), keďže statika nepustí. Extenzívna zelená strecha práve so sukulentmi s hrúbkou substrátu do 5-7 cm sa dá dorobiť aj dodatočne, bez zásahu do nosných častí domu. Takže sukulenty by som úplne neodpisoval.

19.11.2018 | chr

Pekné čítanie ale moc zjednodušuje prax . Hlavne náklady sú evidentne prispôsobené výsledku štatistiky . Na slovensku máme minimálne 3 až 5 kategorii domov , ktoré sa nedajú porovnávať . Aky typ domu zobral autor za vzor , zastavaná plocha , zastavaný objem . Z uvedeného článku je tak zrejme len to , že keď si postavím pasivny dom budem platiť len 30€ na energie , čo je totálne zavádzanie a tým aj výsledky sú zavádzajúce. Ja mám postavený a uz takmer 20 rokov prevádzkujem energeticky úspornný dom ( v tomto článku označovaný ako pasívny ) a dosiahnuť platby 30 € mesačne je čistá fikcia. To môžem povedať slovom znalca. Predpokladám ,že je to len príprava ľudí , ktorý bývaju alebo chcú bývať v samostatne stojacom rodinnom dome na nové dane a poplatky . Je neskutočné kam kam tento svet speje . Klamanie ako súčasť obchodnej stratégie. Podľa autora sa maám pripravať na poplatok za zbúranie domu o 50 rokov a budem ho platiť pri výstavbe . To je konina na entú . V tak dlhom horizonte je nemožné predpovedať zvyšovanie nákladov 5 % . A pri cenotvorbe energii a spotrebných daniach všetkého druhu na zlodejsku je to čistá fikcia. Aká bude cena elektrickej energie keď dosiahneme jej stanovený podiel zo zdrojov obnovitelných energii? Kto mi odpovie na túto otázku? Asi nikto a keby sa o to pokúsil predsa len niekto , tak to bude čité tipovanie a nie odborný odhad. Pokiaľ štát nespraví reálnu podporu , ktorá bude podporená patričnou legistlatívou , majiteľom týchto stavieb na nákup , montáž a prevádzku napr. fotovoltaických zdrojov , tak to bude len a len protekčná zaležitosť pre "našich " jednotlivcov , len aby nejaký premier mohol vyhlásiť , že má splnené.
Záver : Produkcia emisíí je záležitosť všetkých ľudí na Zemi. A tý majú povinosť starať sa o čistejšiu budúcnosť no nesmu byť vylučovaný z legislatívnej podpory , tak ako sa to deje dnes.

19.11.2018 | Kuchcok

Pasivny dom nikdy nebude na SK navratny pocas scojej zivotnosti. Nikdy. 30€ mesacne za naklady na energie je blud. Ten som by potom musel stat minimalne 250 a viac (odhadom) tis. E
Ak si to porovnam s lepsim NED domom , ktory sa da postavit za 150tis. E pri mesacnych nakladoch do 100E ( odhadom 80) tak sa pasiv nikdy ned domu nevyrovna.
Porovnavate utopiu buducnosti s minulostou. Porovnavajte dnesnu vystavbu.

To by musel byt pasic max o 30% drahsi. Realita na Slovensku je uplne niekde inde. Cela tato saskaren okolo pasivov prisla z Nemecka a odtial sa velmi casto preberaju aj statistiky. Dajte si zistit nejaky dvojpodlazny katalog, kolko by stal v pasive a kolko v ned standarde. . A do nakladov pocitajte napriklad aj filtre do rekuperacie, udrzbu vsetkej tej techniky co v some je a jej zivotnost.
Potom by tie clanky vyzerali inak. Ale to uz by nebolo tak super. Zaroven by to automaticky znamenalo ze nasa legislativa stoji tiez za pana henkyho (southpark). A to sa nestane.
Pretoze vyrobcovia tepelnych cerpadiel, rekuperacii, fotovoltaickych systemov atd. by zrazu boli bez roboty.

Im staci ked si ich vyrobky niekto kupi, pretoze ich musi kupit iba preto, aby sa dostal do nejakej energetickej triedy, o ktorej ani nevie co ukazuje.

20.11.2018 | Roman Kanala

Či bude niekedy pasívny dom rentabilný, o tom nerozhodujú dnešné ceny energií, ale budúce. Dokonalú predpoveď budúcnosti nemá nik. Dôležité je, že riziko je asymetrické. Ak ceny ostanú na dnešnej úrovni, tak sa ušetrí trochu, prípade to ostane nákladovo približne neutrálne. Ale ak v budúcnosti ceny narastú 2 či 3-násobne, tak sa ušetrí veľa.

Dnešné nízke ceny ropy sú anomália, lebo Američania ťažia z predtým nedostupných ložísk, čo sú bridlice shale oil, shale gas. Akonáhle sa vyčerpajú, vrátime sa ku klasickému obchodnému modelu OPEC.

Okrem toho dobrá izolácia zvyšuje aj fyzickú bezpečnosť obyvateľov v prípade klimatických extrémov, ako +45 stupňov počas pár dní v lete, alebo -20 v zime. Čo môže veľmi dobre nastať.

20.11.2018 | Martin Pribila

Stačí, ak postavíme vedľa seba dva rovnako vyzerajúce domy v rovnakej energetickej triede a tieto budú mať inú cenu.

Rozdiel medzi realizátormi je 10% z ceny. Rozdiel vo výbave sa pohybuje na úrovni 40% ceny. Rozdiel v dodržiavaní dnes platných noriem a obchádzaní je 20% z ceny. Určenie ceny z dvoch konkrétnych domov by bolo zavádzaním. Dá sa však určiť rozdiel ak mám spotrebu 9kWh/m2/rok a keď mám 50kWh/m2/rok.

21.11.2018 | chr

Určovať návratnosť pasívneho domu je presne to isté ako určovať návratnosť akéhokoľvek domu. Žiadny dom sa nikdy nevráti . Ale niekde bývať musíme . Pripadá mi to presne ako keď dedo mojho známeho povedal , že on do novostavby , kde je záchod vo vnutri domu nikdy nevkročí a býval v starej časti domu a chodil na latrinu v maštali. Toho človeka nič nepresvedčí , že rozmýšľa zle. Preto je nezmysel porovnávať rôzne domy na základe nákladov na izoláciu a pretechnizovanie technologii domu. Je to len a len o ekologickom cítení stavebníka. Energetickú účinnosť posudzujú stavebné úrady podľa projektu a papier znesie všetko . A meranie ? prakticky ukotočniteľné ale pre porovnanie zavádzajúce. Porovnávať domy podľa spotreby energii . znova by sme museli stavby klasifikovať do viacerých tried a druhov a potom by sa možno dalo niečo porovnať. Asi polovicu nákladov tvorí samotná prevádzka domu . A tá je u každého iná . Extrem : ukážem vám dom ,ktorý je energetický najúspornejší. A to len preto , že majiteľ má dlhé roky odpojenú elektriku , plyn aj vodu . Jednoducho je neplatič. A žije tam aj so svojou 5 člennou rodinou . Pre nás nprestavitelné , pre neho normálne . Ale podľa spotrebovaných energii je suverénny víťaz .
Chcel som tým všetkým povedať , aj napriek nevôli vlády ľudoom pomôcť , som ja odhodlaný dospieť do bodu ,keď moje náklady na energie klesnú na hodnotu blížiacej sa k nule . Nákladovú položku voda / kanalizácia nikdy nedosiahnem nulovú , lebo sa to v lokalite kde bývam nedá . Odhadujem , že budúcnosť patrí urbanizovaným energeticky nenáročným centrám , teda mestám .

Počkáme a uvidíme.

24.11.2018 | Roman Kanala

Toto sû skúsenosti s vykurovaním obecných budov na Horehroní po rekonštrukcii. Všetci hovoria o úsporách 50% i viac, až do 70%.

https://hnonline.sk...

Martin Pribila

Martin Pribila
  • Počet článkov: 3
  • Priemerná čítanosť: 2288
  • Priemerná diskutovanosť: 7
  • RSS blogu

O blogu

Blog o stavebníctve, súvisiacej ekológii a zdraví. Som zakladateľom projektu Krtkodom.