Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

BLOG Martin Oravec

PF 2.013.000.000

11.02.2013 | omom

Rok centrálnych bánk sa skončil, začína sa éra vysokej inflácie

  • Tlačiť
  • 111

Ak naše deti niekedy v ďalekej budúcnosti budú študovať dejiny ekonomického myslenia, som presvedčený o tom, že rok 2012 bude mať v učebniciach vlastnú kapitolu. Nebude to kvôli spektakulárnemu prepadu akcií Applu o 25 percent, ani kvôli presedlaniu Nokie na Windows 8 („presedlaniu čoho na čo?!?“ spýtajú sa pravdepodobne naši potomkovia), ani kvôli spackanému IPO Facebooku. Bude to kvôli centrálnym bankám západného sveta, ktoré v roku 2012 po desaťročiach dramaticky zmenili zmysel svojej existencie. To bude mať obrovské – a pre mnohých investorov, sporiteľov a vlastníkov aktív priam nepredstaviteľné – následky na najbližšie roky či desaťročia. Hotový posun paradigmy, ak chcete.

V Európe sa to celé začalo, keď ani operácie na trhu so štátnymi dlhopismi problémových členov (tzv. LTRO) nestačili na zníženie úrokových sadzieb. V júli 2012 preto v pamätnej reči šéf ECB Mario Draghi sľúbil spraviť „čokoľvek potrebné“ na záchranu jednoty eurozóny. Toto riešenie, inak známej tiež ako „pancierová päsť“, znamenalo začiatok prakticky neobmedzeného nakupovania štátnych dlhopisov za novovytlačené papieriky s obrázkami európskej architektúry. Šéf Fedu sa v septembri 2012 nenechal zahanbiť a spolu s kvantitatívnym uvoľňovaním s poradovým číslom 3 ohlásil, že banka bude tlačiť do ekonomiky 40 miliárd dolárov mesačne, až kým sa pracovný trh nespamätá. Japonská národná banka už roky používa „ekonomický stimulus“ (čítaj nákup vládnych dlhopisov novovytvorenými peniazmi) ako všeliek pri každej vhodnej aj nevhodnej príležitosti – vrátane tsunami, Fukushimy, hádky s Čínou o pár skál v mori, či menovania nového predsedu vlády (za posledných päť rokov ich Japonsko malo šesť). Švajčiari pred viac ako rokom zafixovali výmenný kurz franku k euru bez ohľadu na to, aký to bude mať vplyv na hladinu domácich cien. No a novovymenovaný guvernér britskej centrálnej banky sa nechal počuť, že cieľom banky by mala byť nie inflácia, ale nominálny HDP.

Lekcie z dejín: inflácia 13%, úroky 21%

Aby sme pochopili, aké zásadné tieto vyhlásenia sú, treba sa pozrieť trochu do histórie. Po Veľkej depresii v USA v tridsiatych rokoch sa plná zamestnanosť stala najdôležitejším cieľom americkej centrálnej banky až do začiatku osemdesiatych rokov. Vtedy inflácia v USA dosahovala až 13% ročne. Až novovymenovaný šéf Fedu Paul Volcker drastickým uťahovaním menovej politiky pomocou zvýšenia úrokových sadzieb (až na 21%) dokázal dostať infláciu dlhodobo pod kontrolu. Hospdárstvo USA za to zaplatilo recesiou, spoločnosť najväčšími protestmi od Veľkej depresie a vtedajší prezident Jimmy Carter druhým volebným obdobím. Avšak pre USA, a väčšinu Západu (okrem Nemecka, ktorého Bundesbanka si až doteraz veľmi dobre pamätá hyperinfláciu 30. rokov), to znamenalo odklon od keynesiánskeho vnímania ekonomickej politiky – prevrat, ktorý dokončili v 80. rokoch Ronald Reagan a Margaret Thatcherová. Podľa tohto neoklasického vnímania sveta má byť cieľom centrálnej banky cenová stabilita, čiže nízka, ale stabilná a očakávaná inflácia. Tú môžu hlavne pomocou zmeny základnej úrokovej sadzby meniť iba odborníci, ktorým do remesla nekafrú politici s rôznymi postrannými úmyslami. Toľko v skratke história.

Z predchádzajúceho je zjavné, že v roku 2012 centrálne banky vymenili cenovú stabilitu a nízku infláciu v západnom svete za nové a omnoho vzrušujúcejšie (neprajníci vravia pofidérnejšie) ciele. Napríklad nevykopnutie Grécka z eurozóny. Alebo zníženie arbitrárne meranej miery nezamestnanosti pod arbitrárnu hodnotu. Alebo zvýšenie vývozu hodiniek, čokolády a cédéčiek s menami vlastníkov bankových účtov. Viac-menej veľmi ušľachtilé veci. Prečo teda tá nečakaná zmena?

Ako premárniť krízu

V prvom rade, je zjavné, že centrálne banky nevedia, kam z konopí. Už päť rokov sa snažia zvýšiť infláciu, zachrániť ekonomiky pred prepadom a finančný systém pred nedostatkom likvidity. Od začiatku krízy použili všetky zbrane vo svojom arzenáli, od tých tradičných (zníženie základnej úrokovej sadzby) cez menej ortodoxné (požičiavanie komerčným bankám za nekomerčné úroky) až po zúfalé (nakupovanie dlhopisov vlastných vlád). Smutná pravda je taká, že aj 5 rokov od začiatku krízy sa nepodarilo bankám obnoviť dôveru vo finančný systém, zvýšiť spotrebu a naštartovať ekonomický rast. Preto tá pancierová päsť.

Za druhé, aby sa centrálni bankári necítili ukrivdení - je zrejmé, že vlády a politici zlyhali na plnej čiare. Upratať po kríze mali hlavne oni – škrtaním vládnych výdavkov, znížením deficitov, spomaľovaním rastu dlhov, vyčistením súvah komerčných bánk, zvýšením daní a plánmi pre dlhodobo udržateľný a inovatívny rast. Je zrejmé, že nikomu sa do takéhoto nepopulárneho upratovania nechce, a preto všetky pokusy na oboch stranách Atlantiku (a Pacifiku) pripomínali bezcieľné prešľapovanie na mieste kombinované s čakaním na zázrak.

A na veľkú radosť (a často po viac alebo menej explicitnom nátlaku zo strany politikov) sme sa zázraku zo strany centrálnych bánk dočkali. Z krátkodobého hľadiska to určite zafungovalo, veď v Európe dramaticky poklesli úroky na dlhopisových trhoch problémových krajín, a v USA akciové trhy dosiahli historické maximá. Mnohí sa tak domnievajú, že kríza je za nami.

Avšak z dlhodobého hľadiska tlačenie peňazí na prianie politikov bude znamenať nové problémy. Problémy, ktoré si naša generácia, a naša časť sveta, už nepamätá a ani pamätať nemôže. Aké budú dôsledky tohto rozhodnutia? Spolitizovanie rozhodovania centrálnych bánk, vysoká a nepredvídateľná inflácia, a finančná represia (o tom možno niekedy nabudúce). Nazvite ma staromódnym, ale práve ukončená éra stabilne nízkej inflácie a nezávislých centrálnych bánk mi bude chýbať.

 

  • Tlačiť
  • 111

Martin Oravec

Martin Oravec
  • Počet článkov: 1
  • Priemerná čítanosť: 3503
  • Priemerná diskutovanosť: 111
  • RSS blogu

O blogu

Finančný manažér s medzinárodnou certifikáciou Chartered Financial Analyst (CFA) a zahraničnými skúsenosťami v oblasti energetiky, M&A transakcií a projektového financovania. Vo Washingtone som pracoval na M&A stratégiách pre globálne energetické firmy a v Londýne pre private equity v oblasti obnoviteľných zdrojov. V Ženeve som stál pri zrode najväčšieho verejne obchodovaného výrobcu solárnej energie na svete. Od augusta 2011 pôsobím v Bratislave ako nezávislý konzultant, učím na strednej škole a blogujem. V nedávnej minulosti som pôsobil ako hlavný analytik Trendu.

Martin Oravec

Martin Oravec
  • Počet článkov: 1
  • Priemerná čítanosť: 3503
  • Priemerná diskutovanosť: 111
  • RSS blogu

O blogu

Finančný manažér s medzinárodnou certifikáciou Chartered Financial Analyst (CFA) a zahraničnými skúsenosťami v oblasti energetiky, M&A transakcií a projektového financovania. Vo Washingtone som pracoval na M&A stratégiách pre globálne energetické firmy a v Londýne pre private equity v oblasti obnoviteľných zdrojov. V Ženeve som stál pri zrode najväčšieho verejne obchodovaného výrobcu solárnej energie na svete. Od augusta 2011 pôsobím v Bratislave ako nezávislý konzultant, učím na strednej škole a blogujem. V nedávnej minulosti som pôsobil ako hlavný analytik Trendu.

Kalendár sa načítava...