Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

BLOG Martin Mlýnek

Obchodný zákonník ministerky Žitňanskej je cestou späť

04.05.2017 | Martin Mlýnek

Feudálne zmýšľanie ministerky Lucie Žitňanskej alebo prečo Obchodný zákonník nepotrebuje jej novelu

  • Tlačiť
  • Poslať e-mailom
  • Oznámiť chybu
  • 3

Obchodný zákonník potrebuje významnú novelizáciu, priam reformu. Ale nie návrat k „feudálnemu“ právu šestnásteho storočia tak, ako je skonštruovaný návrh predkladaný ministerkou Luciou Žitňanskou.

Obchodné právo má dlhú históriu vývoja. Prvé obchodné spoločnosti boli zakladané často so súhlasom „koruny“ – teda kráľa či kráľovnej. Vzťahy medzi majiteľmi, veriteľmi a štátom často boli upravené arbitrárne v zakladajúcej listine či iných dokumentoch, keďže neexistovalo niečo ako Obchodný zákonník. Toto právo a zákon sa ešte len rodili.

Vývoj počas posledných niekoľko storočí viedol k tomu, že ak si podnikateľ zvolí právnu formu s limitovaným ručením (s. r. o. či inú), tak jeho ekonomické záväzky ako majiteľa sú limitované do výšky nesplateného základného imania spoločnosti. Členovia štatutárnych orgánov majú svoje povinnosti ale nie priamu zodpovednosť garantovať záväzky spoločnosti. Slovenský obchodný zákonník vo svojej dnešnej podobe je už priam archaický a nereflektuje mnohé pozitívne zmeny vývoja obchodného práva za posledných sto rokov v Nemecku, Británii či Spojených štátoch.

Prečo je návrh ministerky Lucie Žitňaskej tak spiatočnícky a vo svojej podstate regresívny?

Natoľko regresívny, že by sa snáď dal prirovnať k uvažovaniu končiaceho stredoveku. Takáto úprava má byť účinným a vhodným spôsobom boja s karuselistami, „našimi ľuďmi“ či konkurznou mafiou?

To najdôležitejšie snáď je, že prijatím novely v tejto podobe zákon transformuje všetky existujúce a budúce spoločnosti s limitovaným ručením na spoločnosti s podmieneným plným ručením majiteľov či štatutárov. Takáto úprava úplne a zásadne redefinuje povahu spoločností a podnikania.

Ak sa niekto rozhodne podnikať a založí si spoločnosť, tak vystaví svoj majetok, ktorý vložil do spoločnosti, rizikám, a v tom najhoršom prípade kompletnej strate vloženého majetku. V prípade, že podnikal cez spoločnosť s limitovaným ručením, straty majitelia tým končia. Podnikateľ si dá veľmi záležať na tom, či spoločnosť odovzdá na riadenie inej osobe, ako je on sám alebo iný spolumajiteľ.

Navrhovaná úprava zákona však pristupuje k podnikateľom ako k ľuďom, ktorých snáď jediný úmysel je podnik priviesť k bankrotu s cieľom olúpiť veriteľov či štát.

Treba jasne povedať, že takáto činnosť nie je podnikanie!

Veritelia, ktorí obchodujú so spoločnosťami s limitovaným ručením, vstupujú do vzťahov s touto spoločnosťou s týmto vedomím. Ak ich expozícia narastie na úroveň, že prípadná likvidácia ich obchodného partnera by viedla k neuspokojeniu pohľadávky, majú znížiť ekonomickú expozíciu voči takémuto subjektu. Problém riešenia podvodníkov sa však má riešiť inak, než šikanovaním všetkých podnikateľov.

Absurdnosť samotného návrhu sa dá ilustrovať na niekoľkých príkladoch:

Napríklad navrhovaný § 13b umožňuje veriteľovi spoločnosti domáhať sa vylúčenia člena štatutárneho orgánu spoločnosti, či jej likvidátora, ak tento nepodal návrh na vyhlásenie konkurzu, hoci tak urobiť mal. V prípade, že skutočne k vylúčeniu dôjde, stane sa takýto člen orgánu spoločnosti povinným uspokojiť nároky veriteľov spoločnosti.

Pozoruhodné však je, že veriteľ podávajúci takýto návrh nie je povinný dokazovať, že k porušeniu povinností člena štatutárneho orgánu skutočne došlo, vzhľadom na to, že novela stanovuje tzv. obrátené dôkazné bremeno (§ 13d ods. 2). Toto sa obvykle používa v prípadoch, kde poškodená strana prakticky nemôže preukázať, že sa jej stala ujma, a tak domnelý škodca musí dokazovať svoju nevinu (typicky v prípadoch diskriminácie v pracovno-právnych sporoch).

Je ale otázka, prečo takáto úprava preniká do sporov obchodných? Veriteľ by snáď mal mať povedomie, z akého dôvodu podáva návrh na vylúčenie člena orgánu spoločnosti, respektíve akého domnelého porušenia svojich povinností sa tento mal dopustiť, a mal by byť schopný aj označiť dôkazy pre svoje tvrdenie. Obzvlášť, ak je o stave spoločnosti informovaný natoľko, že si je vedomý hroziaceho konkurzu. Navrhovaná úprava však nič také nepožaduje, naopak, veriteľ po podaní návrhu prakticky nemusí ďalej robiť nič než sa prizerať, ako sa napadnutý konateľ pokúša dokazovať, že niečo nespáchal.

Nová úprava je v podstate návodom pre nespokojných obchodných partnerov na to, ako s minimálnym úsilím šikanovať svojich dlžníkov.

Ďalšou kuriozitou je samotný inštitút ručenia vylúčeného člena orgánu spoločnosti za jej dlh. Podstatou zaistenia pohľadávky je, že zaistený veriteľ požičiava za nižšiu úrokovú sadzbu, keďže pohľadávka je menej riziková – splatenie si v prípade defaultu dlžníka veriteľ vynahradí napríklad speňažením veci, na ktorú mu bolo zriadené záložné právo. Ručenie vylúčeného štatutára však prináša akési kvázi-zaistenie ad hoc, ktoré motivuje veriteľa správať sa rizikovo – požičať dlžníkovi bez zaistenia, a v prípade defaultu použiť inštitút vylúčenia. Oportunistický veriteľ tak môže, kým dlžník spláca, inkasovať vyšší úrok, než opatrnejší veriteľ, ktorý sa riadne zaistil, a v prípade, že sa dlžník dostane do problémov si zvyšok pohľadávky vymáhať na štatutárovi.

Nejasný je i vzťah ustanovení novelizovaného Obchodného zákonníka k insolvenčnému konaniu.

Je otázkou, čo s veriteľmi, ktorí nepristúpili ku konaniu o vylúčení spoločníka? Zatiaľ čo na jednom mieste novela mení zákon o konkurze a reštrukturalizácii tak, že predpokladá povinnosť nahradiť škodu, ktorá vznikla porušením povinností štatutárov všetkým veriteľom, tá istá novela na inom mieste zriaďuje ručenie štatutárov, ale len v prospech tých veriteľov, ktorí sa pripoja ku konaniu o vylúčení.

Ďalšou záhadou je, za čo majú vlastne dotyční členovia orgánov spoločnosti veriteľom ručiť, keď im už tí istí členovia orgánov zodpovedajú za škodu?

Namiesto toho, aby si veritelia uplatňovali svoje pohľadávky na jednom mieste, sa tak vytvára akýsi paralelný systém, ktorého výsledkom môže byť iba ak to, že menej sofistikovaný veriteľ sa nedomôže vôbec ničoho.

Mimochodom, pokiaľ sa utešujete tým, že vy ste predsa poctivý podnikateľ, tak vás smiech práve prejde, a to z nie úplne jasne formulovaného znenia druhého odseku § 13b, podľa ktorého vyplýva, že návrh na vylúčenie štatutára (a na zriadenie jeho ručenia) je možné podať proti všetkým štatutárom spoločnosti od vzniku pohľadávky. Ak ste teda boli napr. v roku 1998 konateľom prosperujúcej spoločnosti, ktorá si vzala dlhodobý úver so splatnosťou 25 rokov, a následne ste spoločnosť niekomu predali, a ten ju priviedol k bankrotu, môže sa Vám celkom dobre stať, že prvého októbra tohto roku pekne pobežíte na súd vysvetľovať, prečo by ste nemali splácať dlh za spoločnosť, s ktorou skoro dve desaťročia nemáte vôbec nič spoločné.

Všetky tieto vynikajúce novinky obsahuje len jeden jediný bod novely Obchodného zákonníka (z celkových 31). Avšak, v ostatných bodoch je dosť nezmyslov na to, aby si každý z vás vybral, ktorá sa mu páči najviac (rozumej ktorá ho najviac vytočí). Pre nerozhodných možno odporučiť napríklad navrhovaný nový § 66 ods. 2, podľa ktorého nesie spoločnosť zodpovednosť za to, že štátny orgán nezapíše do 45 dní jej nového konateľa do obchodného registra. A to zodpovednosť nanajvýš kurióznu – takáto spoločnosť bez konateľa sa automaticky považuje za úpadcu. Len pre pripomenutie, tým fakticky spoločnosť prechádza z rúk pôvodných vlastníkov na veriteľov. Teda na papieri spoločníci, či akcionári naďalej korporáciu vlastnia, prakticky ale o ničom nerozhodujú a ich nároky sú uspokojené až po tom, čo sú vyplatení veritelia. Ideálne riešenie na boj s konkurznou mafiou!

Vzhľadom na to že väčšina slovenských podnikov má zverejnené účtovné závierky, a dajú sa vyhľadať napr. v registri účtovných závierok, podnikateľ si vie overiť, s kým vstupuje do ekonomického vzťahu a v akej situácii sa nachádza jeho obchodný partner. Ak si potenciálny partner neplní svoje povinnosti, podniká s výrazným zadlžením a prevažne s cudzími zdrojmi, tak je lepšie do transakcie nevstupovať alebo limitovať svoju ekonomickú expozíciu voči takémuto subjektu.

Dnešné podnikateľské prostredie na Slovenku je oveľa transparentnejšie než kdekoľvek vo svete.

Napríklad v USA nemáte šancu zistiť, v akej ekonomickej kondícii je váš obchodný partner pokiaľ ide o privátnu firmu. Žiadne informácie nie sú verejné dostupné a firma vám ich môže poskytnúť, ak chce, na základe uspokojenia vašej požiadavky (ale môžete si byť istý, že tak väčšinou nespraví).

Vyšetrenie ekonomickej kriminality by tak na Slovensku malo byť jednoduché. Podnikateľské prostredie je transparentné a to aj vo vzťahu k štátu. A aj keby nebolo, pre skúseného policajta by nemal byť problém dostať sa k dôkazným materiálom.

Problém je v tom, že vyšetrovanie by nemalo byť zastavované len preto, že ho niekto silou mocou zastaviť chce, problém je v tom, aby vôbec padlo obvinenie, a problém je často v tom, že prokuratúra procesne marí konanie, a nakoniec v tom, že by súd vôbec dospel k rozsudku resp. k rozsudku, ktorým sa dotkne tých, ktorých sa spravodlivosť dotknúť má.

Riešenie nie je v zákonoch, ale v realizácii ich ducha.

Žitňanskej novela okrem toho obsahuje mnoho ďalších zvláštností (napríklad očividné totálne nepochopenie princípov koncernového práva, či štruktúrovania fúzií a akvizícií). Navyše, ako vtipný bonus na záver nám pani ministerka pripravila do trestného zákona novú skutkovú podstatu „nekalej likvidácie“. Zábavnosť tohto ustanovenia spočíva v tom, že je tak zložité a kazuistické, že nehrozí, že by za nekalú likvidáciu bol skutočne nejaký podvodný podnikateľ odsúdený.

V prípade tohto trestného činu sa totiž úmysel nekalého likvidátora musí vzťahovať nielen k vyhľadaniu nastrčeného bieleho koňa, ale zároveň je potrebné dokázať, že nekalý likvidátor vedel o tom, že samotný biely kôň má úmysel mariť likvidáciu a ešte k tomu vedel, že ten nemal záujem skutočne riadiť prevádzanú spoločnosť, a k tomuto všetkému aj smeroval úmysel nekalého likvidátora. V praxi nepreukázateľné. Zároveň je ale toto ustanovenie dosť vágne na to, aby sa dalo použiť na šikanovanie poctivých podnikateľov, ktorí sa venujú predávaniu ready made spoločností, alebo na šikanovanie tých, na ktorých podal trestné oznámenie napríklad nespokojný zamestnanec.

Celá navrhovaná úprava sa dá zhrnúť do jednej vety: zhoršenie podmienok pre poctivých podnikateľov a takmer nulový účinok proti podvodníkom.

Je otázne, či novela je vôbec spôsobilá dosiahnuť sledovaný cieľ, teda či by vôbec prešla prvým krokom tzv. testu proporcionality, ktorý prevzal aj náš ústavný súd. Každopádne, ak bude novela schválená, obyčajný podnikateľ bude v lepšom prípade zaťažený dodatočnou byrokraciou a nepružnosťou už tak dosť rigidného slovenského práva, v horšom prípade bude šikanovaný trestnými oznámeniami a potrebou dokazovať, že sa ničoho nedopustil.

Karuselisti, „naši ľudia“ a konkurzné mafie budú prekvitať naďalej, a ešte sa smiať tým „hlupákom,“ čo si to nevedia zariadiť. Smiať sa budú, ako inak, spolu s ministrom vnútra.

Spoluautorom blogu je Vlado Monček.

  • Tlačiť
  • Poslať e-mailom
  • Oznámiť chybu
  • 3

Martin Mlýnek

Martin Mlýnek
  • Počet článkov: 65
  • Priemerná čítanosť: 3327
  • Priemerná diskutovanosť: 23
  • RSS blogu

O blogu

Budem písať o aktuálnej ekonomickej situácii, o politickom dianí, hlavne ak bude mať ekonomické dopady. Občas o investovaní, ale hlavne o rizíkách spojených s investovaním. Predovšetkým však prinášať konzervatívne pohľady a možno aj riešenia na dôležité ekonomické témy či politické debaty. Povolaním risk manažér, vzdelaním ekonóm, ekonomický expert Občianskej Konzervatívnej Strany (OKS).

Martin Mlýnek

Martin Mlýnek
  • Počet článkov: 65
  • Priemerná čítanosť: 3327
  • Priemerná diskutovanosť: 23
  • RSS blogu

O blogu

Budem písať o aktuálnej ekonomickej situácii, o politickom dianí, hlavne ak bude mať ekonomické dopady. Občas o investovaní, ale hlavne o rizíkách spojených s investovaním. Predovšetkým však prinášať konzervatívne pohľady a možno aj riešenia na dôležité ekonomické témy či politické debaty. Povolaním risk manažér, vzdelaním ekonóm, ekonomický expert Občianskej Konzervatívnej Strany (OKS).

Kalendár sa načítava...