Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

BLOG Martin Mlýnek

Izrael slávi 70 a ČSR si pripomína nedožitú 100 (III.)

14.11.2018 | Martin Mlýnek

Trojdielny seriál o príbehu dvoch krajín, ktoré si v roku 2018 pripomínajú okrúhle výročia. Izrael rástol napriek vojnám, ČSR upadala v mieri. Izrael rozvíjal demokraciu, ČSR sa utápala v totalite.

  • Tlačiť
  • 0

V predchádzajúcich dvoch článkoch seriálu (I.II.) som písal hlavne o ekonomickom ale aj politickom vývoji na území Slovenska a Izraela za posledných 100 resp. 70 rokov. Ak v moderných dejinách existuje inšpiratívny príklad, ako založiť a vybudovať modernú demokratickú krajinu, tak potom je to určite príklad Izraela.

Napriek všetkým očakávaniam, ktoré nedávali Izraelu vysokú nádej, židovský štát zvládol všetky problémy, s akými sa stretol. Pritom vôbec nejde o kultúrne homogénnu krajinu. Izrael absorboval milióny imigrantov, Židov z celého sveta, ktorí si za stáročia života v kresťanských či moslimských krajinách, demokratických či  autokratických krajinách, vytvorili rozdielne pohľady na život a rozdielne rebríčky hodnôt.

Nie všetky problémy Izrael zvládol bez toho aby bol, aj oprávnene, kritizovaný. Ale to podstatné je, že politická moc Izraela, vojenské vedenie a občania tejto krajiny, mali spoločný cieľ založiť krajinu, kde budú šťastne žiť. A toto dosiahli ľudia, ktorých počas druhej svetovej vojny chceli fašisti (ale i komunisti) vyhladiť. Ľudia, vrátane tých, ktorí do Izraela museli utiecť z územia ČSR, ktorí už tri generácie žijú obklopení nepriateľmi, ľudia, ktorí bez ohľadu na to, či je prímerie alebo nie, na Izrael neustále útočia.

Vladimír Mečiar nebude v histórii známy ako zakladateľ Slovenska, ale ako politik, ktorý rozložil ČSFR. Zakladateľom Slovenska nemôže byť, lebo ČSFR, ktorú rozložil, ďalej len rozkladal aj ako Slovenskú republiku. Koncom krátkeho obdobia mečiarizmu, Slovensko malo rozložené všetky inštitúcie.

Verejné financie boli na pokraji krachu.

Súdy boli dysfunkčné a nezabezpečovali spravodlivosť ani vládu zákona.

Polícia bola aktívne zapletená s mafiou a tajné služby s politikou.

Na rozlúčku si preto Mečiar sám sebe a svojim komplicom v rozklade krajiny udelil amnestie „beztrestnosti,“ aby v budúcnosti čo najviac sťažil možnosti nápravy tohto rozkladu.

Ani vlády Mikuláša Dzurindu nemôžeme považovať za tie, ktoré by túto krajinu plnohodnotne založili. Avšak, odviedli veľa dobrej práce. Slovensko pevne ukotvili v priestore demokratických krajín, s trhovou ekonomikou. Krajín, ktoré vyznávajú hodnoty ako vymožiteľnosť práva, osobná sloboda a ľudské práve ako najvyšší civilizačný pokrok. Svoju prácu však tieto vlády nezavŕšili a ako ukázala vláda Ivety Radičovej, ani ich už neboli schopné zavŕšiť. Slovensko sa formálne priklonilo k hodnotám Západu, avšak vláda, poslanci a politici ich nezaviedli do reálneho života krajiny.

Vlády SMER-SD nebudú môcť byť vnímané inak než ako dekáda premárnených príležitostí. Na začiatok reinkarnácia Mečiara so všetkými neduhmi, pokračovanie v samovláde s bezbrehou korupciu a fiškálnymi defraudáciami, ukončené schizofrenickou hrádzou proti extrémizmu ergo bojom so samým sebou.

Summa summarum, Slovensko od rozpadu ČSFR dosiahlo podstatne menej, než sa dalo. Vo všetkých meradlách v porovnaní s Izraelom Slovensko dnes zaostáva. Pripomeňme, že pred 70 rokmi oproti ČSR zaostával Izrael.

Ak krajinu hodnotíme, väčšinou sa berie do úvahy kvalita života obyvateľstva, vymožiteľnosť práva, schopnosť ubrániť sa proti nepriateľom, súdržnosť krajiny, úspechy vedcov, umelcov, podnikateľov či iných obyvateľov danej krajiny. Vo všetkých týchto meradlách je Izrael oproti Slovensku popredu. Preto sa, vzhľadom na to, čo Slovensko (ne)dosiahlo za 25 rokov, núka základná otázka „Čo chce dosiahnuť v nasledovnom štvrť storočí, dvadsiatich piatich rokov?“.

Lukáš Krivošík vo svojich článkoch Ako chcel Baťa posunúť Československo na špičku a Budujme Slovensko pre osemnásť miliónov občanov pripomenul málo známu vizionársku knihu Jana Antonína Baťu Budujme stát pro 40 000 000 lidí. V nasledujúcom článku rozvinul tieto myšlienky s aplikáciou na Slovensko. Oba články stoja za prečítanie.

https://www.youtube.com/watch?v=4CP_6Rhngic

Aké teda majú byť politiky demokratickej opozície, ak by sa dostala k moci? Čo sú najkritickejšie problémy Slovenska?

Prvá úloha – a tá najdôležitejšia, bude reformovať verejné inštitúcie a novelizovať príslušné zákony s jediným cieľom – aby polícia, prokuratúry a súdy nemohli byť zneužívané verejnou mocou. Nie je prípustné aby politik mohol mať priame cesty a cestičky do zasahovania vyšetrovania na polícii, práce prokurátorov alebo sudcov.

Druhá úloha bude nahradiť hranie sa na „Hodnotu za peniaze“ fiškálnou disciplínou. Problémy Slovenska sa nedajú vyriešiť stále vyššími subvenciami. Utrácanie vo verejných inštitúciách je často motivované inými než nutnými zmenami (napr. IT). Mnohé verejné výdavky sú iba kradnutie verejných zdrojov posvätené „vyššími cieľmi“.

Zákon o rozpočtovej zodpovednosti ako aj pravidlá tvorby verejného rozpočtu, obecných rozpočtov, treba výrazne posilniť a zviazať ruky politikom tak, aby cez verejný kredit neboli schopní riešiť svoje osobné ciele a politiky, ktoré nadradia celospoločenským.

Reforma musí zabezpečiť, aby dlhy Slovenska boli splácané, rozpočty boli vyrovnané, alebo prebytkové, dane redukované. Stav verejných financií za vlád SMER-SD pripomína trajektóriu, na ktorej bolo Grécko v 90-tych rokoch. Tak aby sme ako Grécko o 25 rokov aj nedopadli. Aby sme sa nedoviezli vo vlaku „zadarmo“ k bankrotu krajiny.

Motorom ekonomiky sú malé a stredné podniky, preto ďalšie nevyhnutné ciele politík reformnej vlády demokratickej opozície by mali viesť k zrušeniu všetkých bariér pri podnikaní, ktoré často bránia novým subjektom, aby vôbec vznikli. Zníženie daňového a odvodového zaťaženia pre podnikateľov, zamestnancov by mal byť ďalším cieľom.

A snáď to najťažšie bude vytvoriť zo Slovenska krajinu, ktorá bude ochotná a schopná prijať imigrantov. Vzhľadom na demografickú prognózu, bez pozitívnej zmeny v prirodzenom prírastku obyvateľstva, sa bude Slovensko bez imigrácie len viac a viac vyľudňovať. Ak sa tento trend nezmení, nebude sa o 25 rokov písať o niekoľkých vyľudnených údoliach, ale o vyľudnených okresoch či mestách.

Nutných reforiem je veľa. Školstvo, zdravotníctvo, sociálne služby, municipalizácia... Čo tak dať si za cieľ vytvoriť také školstvo a vedecké inštitúcie, ktoré by boli schopné do 25 či 30 rokov pochváliť sa laureátom Nobelovej ceny na Slovensku? Izraelu sa to za polstoročie podarilo.

Dobrý cieľ pre Slovensko by bolo, aby bola naša krajina o 25 rokov aspoň na úrovni Izraela v meradlách kvality života obyvateľstva, vymožiteľnosti práva, schopnosti ubrániť sa proti nepriateľom, súdržnosti krajiny a úspechov vedcov, umelcov či podnikateľov. Netreba si však myslieť, že Izrael bude stagnovať. Naopak, dobehnúť Izrael nebude ľahké. Treba, aby Slovensko nebolo viac krajinou bez sna. Na to treba pripravenú krajinu.

  • Tlačiť
  • 0

Diskusia (0 reakcií)

Martin Mlýnek

Martin Mlýnek
  • Počet článkov: 75
  • Priemerná čítanosť: 3193
  • Priemerná diskutovanosť: 21
  • RSS blogu

O blogu

Budem písať o aktuálnej ekonomickej situácii, o politickom dianí, hlavne ak bude mať ekonomické dopady. Občas o investovaní, ale hlavne o rizíkách spojených s investovaním. Predovšetkým však prinášať konzervatívne pohľady a možno aj riešenia na dôležité ekonomické témy či politické debaty. Povolaním risk manažér, vzdelaním ekonóm, ekonomický expert Občianskej Konzervatívnej Strany (OKS).

Martin Mlýnek

Martin Mlýnek
  • Počet článkov: 75
  • Priemerná čítanosť: 3193
  • Priemerná diskutovanosť: 21
  • RSS blogu

O blogu

Budem písať o aktuálnej ekonomickej situácii, o politickom dianí, hlavne ak bude mať ekonomické dopady. Občas o investovaní, ale hlavne o rizíkách spojených s investovaním. Predovšetkým však prinášať konzervatívne pohľady a možno aj riešenia na dôležité ekonomické témy či politické debaty. Povolaním risk manažér, vzdelaním ekonóm, ekonomický expert Občianskej Konzervatívnej Strany (OKS).

Kalendár sa načítava...