Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

BLOG Martin Mlýnek

Izrael slávi 70 a ČSR si pripomína nedožitú 100 (I.)

23.10.2018 | Martin Mlýnek

Trojdielny seriál o príbehu dvoch krajín, ktoré si v roku 2018 pripomínajú okrúhle výročia. Izrael rástol napriek vojnám, ČSR upadala v mieri. Izrael rozvíjal demokraciu, ČSR (ČSSR) sa utápala v totalite.

  • Tlačiť
  • 4

Československo by tento rok oslávilo storočnicu. Neprežilo však ani sedemdesiat rokov, ktoré tento rok slávi Izrael. Rozpadlo sa pod tlakom Hitlera po krátkych dvadsiatich rokoch pred druhou svetovou vojnou. Obnovená krajina po druhej svetovej vojne už ako slobodná republika neprežila nástup komunistov. Dejiny rokov 1948 až 1989 sú dejinami poníženej krajiny bez slobody. A po roku 1989 trvalo iba krátkych pár tuctov mesiacov, než sa definitívne rozpadol zväzok Čechov, Slovákov a iných národností žijúcich v spoločnom štáte. Bez žiadneho étosu, iba na základne primitívnych pudov vodcov.

Izrael tento rok oslavuje sedemdesiat rokov od vzniku. Prežil ďaleko viac ako ktokoľvek v roku 1948 odhadoval. Prežil Československo, prežil Sovietsky zväz. Prežil a ubránil sa, vyhral mnohé vojny. Prečo Izrael, krajina, ktorá v roku 1948 bola menej ľudnatá a výrazne chudobnejšia ako ČSR, krajina, ktorá od prvého dňa od vzniku bola nenávidená všetkými susednými krajinami, krajina, ktorá nemala spojencov, tu dnes je?

1948 a roky päťdesiate

ČSR v roku 1948 patrilo ku skupine najbohatších krajín sveta. Krajiny ako Nemecko, Fínsko či Rakúsko ekonomicky zaostávali za ČSR. Potom prišiel februárový prevrat a k totalitnej moci sa dostala komunistická strana s podporou totalitného Sovietskeho zväzu. V apríli 1948 sa stáva ministrom financií Jaroslav Kabeš, známy predovšetkým ako autor a realizátor menovej reformy v roku 1953.

Prvé mesiace a roky nová totalitná moc viedla k znárodneniu a okradnutiu všetkých vrstiev obyvateľstva krajiny. Výnosom ministerstva financií o likvidácii burzy bola zrušená burza cenných papierov. Ďalšími výnosmi boli znárodnené podniky, menovou reformou okradnuté všetky vrstvy obyvateľstva. Komunisti nezabudli ani na zahraničných kreditorov. Verejný dlh krajiny, dlhopisy, ktoré predovšetkým vlastnili zahraniční Česi a Slováci, žijúci v Spojených štátoch, prestal štát obsluhovať a na záver ani nesplatil istinu. Napriek tomu všetkému, ekonomicky krajina rástla. Priemerný reálny rast ekonomiky za desaťročie bol okolo 4,5 % p. a.. Bolo to posledné desaťročie, keď ČSR rástla viac ako 4 % p. a.. V porovnaní so slobodnými krajinami však zaostávala. Dokonca aj taký Izrael, ktorý bojoval o svoju samostatnosť, rástol rýchlejšie.

Izrael vznikol 14. mája 1948 a už na druhý deň bol vo vojnovom stave po tom, čo Egypt, Jordánsko a Sýria zaútočili na novovzniknutý štát, neskôr s podporou aj ostatných arabských krajín. Vojna trvala necelých desať mesiacov a Izrael ju vyhral. V nasledujúcej dekáde položil základy modernej krajiny, postavenej na trhovej ekonomike. V päťdesiatych rokoch Izrael absorboval státisíce utečencov, ktorí prežili holokaust, ktorí boli vyhnaní z arabských krajín a ktorí chceli žiť v Izraeli. Napriek dvom vojnám,  v roku 1956 bol Izrael na strane Anglicka a Francúzka počas Suezskej krízy, absorbovaní státisícov utečencov Izrael rástol ekonomicky rýchlejšie ako komunistické Československo.

Pri svojom vzniku priemerný príjem izraelskej domácnosti bol o viac ako tretinu nižší ako príjem priemernej domácnosti v ČSR. Počet obyvateľov Izraela medzi rokmi 1950 a 1959 narástol o viac ako 60 %, hlavne vďaka imigrácii. Priemerný rast izraelskej ekonomiky v päťdesiatych rokoch bol viac ako 5,5 % p. a.. Izrael už v roku 1951 otvára burzu cenných papierov. Každopádne, v porovnaní s inými krajinami sveta, bol Izrael chudobnou rozvojovou krajinou, a to tak na počiatku ako i na konci 50-tych rokov. Takmer o 20 miest zaostával za ČSR.

Roky šesťdesiate


Zmenou ústavy mení názov krajina na Československá socialistická republika (ČSSR). Komunistická strana plánuje ďalšie päťročnice, rast ekonomiky krajiny však klesá. Tretia päťročnica na roky 1961 až 1965 je rovnako nereálna ako prvé dve. Štvrtá päťročnica ani v podstate nebola realizovaná. Ostré spory vo vedení komunistickej strany viedli k Pražskej jari, autoritatívna podstata režimu sa v podstate začala rozkladať. 21. augusta 1968 zaútočili a následne vojensky obsadili ČSSR vojská Varšavskej zmluvy. Približne pol milióna vojakov, šesťtisíc tankov, celkovo 27 divízií obsadzuje ČSSR. ČSSR sa opäť nebráni, ani ČSR sa nebránila po Mníchove. Kapituluje politické vedenie rovnako ako vojenské. Z krajiny utekajú tisíce obyvateľov. Odhad je, že v rokoch 1968-1969 z politických a ekonomických dôvodov opustilo ČSSR 80 000 obyvateľov, do krajín západnej Európy, slobodného sveta. Priemerný reálny rast ekonomiky dosahuje približne 3 % p. a. za desaťročie. Na konci desaťročia sa ČSSR prepadá medzi krajiny s priemerným príjmom obyvateľstva. Už nepatrí to prvej pätnástky najbohatších krajín sveta, merané príjmom na obyvateľa. Ekonomika síce rastie, ale polovičným tempom ako v slobodných krajinách západného sveta.

Izrael vstupuje do šeťdesiatych rokov ako konsolidovaná krajina v medziobdobí krátkeho prímeria s arabským svetom. Krajina sa rozvíja, ekonomika rastie vysokým tempom. Izrael absorbuje ďalších imigrantov, počet obyvateľov v rokoch 1960 až 1970 narastá o takmer 50 %. V roku 1967 Izrael vyhráva Šesťdňovú vojnu proti koalícii piatich arabských krajín, podporovaných priamo, či nepriamo ďalšími 8 krajinami. Napriek tomu, že Izrael bojuje voči dvojnásobnej početnej prevahe a ekonomicky silnejšej koalícii, vojnu vyhráva rozhodujúcim rozdielom. Výsledkom konfliktu je okupácia Sinajského polostrova, ako aj Golanských výšin a západného brehu Izraelom. Každopádne po šesťdňovej vojne žiadna zo strán nie je ochotná konflikt urovnať a tak Izrael vstupuje do opotrebovávacej vojny, predovšetkým s Egyptom. Geopoliticky sa Izrael stále viac približuje k spojenectvu s krajinami Západu a špeciálne s USA. Arabské krajiny začína aktívne podporovať ZSSR, predovšetkým Egypt a Sýriu. Izraelská ekonomika rastie okolo 6 % p. a. v priemere počas rokov 1960-1969. Izrael dobieha a predbieha aj ČSSR. Na konci šesťdesiatych rokov je už Izrael bohatšia krajina ako ČSSR, merané príjmom na obyvateľa. Z agrárnej krajiny sa postupne Izrael stáva priemyselnou krajinou.

Sedemdesiate a osemdesiate roky


V ČSSR nastupuje tvrdá normalizácia, ktorá nedáva žiaden priestor pre pluralitu názorov. Plánujú sa ďalšie päťročnice, hospodárstvo však ďalej zaostáva, ekonomický rast sa spomaľuje až sa úplne zastavuje. V ČSSR v sedemdesiatych rokoch reálny rast ekonomiky dosahuje približne 2 % p. a.. V osemdesiatych dosahuje už iba niečo okolo 1 % p. a..

Totalitný režim je ekonomicky vyčerpaný a na konci osemdesiatich rokov sa rozpadá, rozpadá sa postupne i celý sovietsky blok. ČSSR sa prepadlo medzi krajiny s priemerným príjmom.

Iste, bolo bohatšie ako v roku 1950, ale v porovnaní s krajinami s liberálnou demokraciou a trhovou ekonomikou sa ekonomicky prepadlo.

Komunistické ČSSR spotrebovalo všetok kapitál, ktorý kradlo od päťdesiatych rokov. Ľudský kapitál stratilo. Nielen v podobe státisícov ľudí, ktoré z krajiny utiekli do slobodného sveta, ale ďalšími tisícami a státisícmi ľudí ktorých režim ostrakizoval a vytlačoval na ekonomický kraj spoločnosti.

Krajiny ako Írsko či Rakúsko, ktoré zaostávali za bohatstvom ČSR v roku 1948, v roku 1990 boli výrazne bohatšie ako ČSSR.

Medzitým Izrael bohatol, rozvíjal sa, vyhrával ďalšie vojny. Jomkipurská vojna z roku 1973 bola najhorkejšou vojnou v mladých dejinách moderného Izraela. Izrael za svoju samostatnosť od roku 1948 do konca osemdesiatych rokoch zaplatil tisíckami obetí vo vojenských konfliktoch, ktoré musel vyhrať, inak by zanikol. Napriek vojnám a tomu, že väčšiu časť tohto času v lepšom prípade mal so susednými krajinami prímerie, krajina nesmierne rástla. Za dané dve desaťročia počet obyvateľov narástol o približne 50 %. Ekonomika Izraela rástla v sedemdesiatych rokoch približne 3 % p. a. reálneho rastu a v osemdesiatych približne rovnakým tempom. Koncom osemdesiatych rokoch sa Izrael stal aj technologickou veľmocou. Ekonomika Izraela v roku vzniku, bola predovšetkým agrárna. Väčšinu ľudí zamestnávalo poľnohospodárstvo, priemysel bol málo rozvinutý a finančný sektor takmer neexistoval.  O štyridsať rokov neskôr mal Izrael modernú ekonomiku, postavenú službách a priemysle a pridal sa k štátom s poprednými  vedeckými inštitúciami a vyspelým finančným sektorom.

Porovnanie na záver

Na konci osemdesiatich rokov priemerný príjem v ČSSR je o 25 % nižší ako v Izraeli, krajine ktorá pred 40 rokmi (1950) bola o tretinu chudobnejšia ako ČSR, merané priemerným príjmom na obyvateľa. A to počet obyvateľov Izraela narástol z necelých 1,3 mil. v roku 1950 na približne 4,5 mil. koncom osemdesiatych rokov. Počet obyvateľov narastal aj v ČSR, ČSSR z približne 12,4 mil. na 15,5 mil. v roku 1989. Komunistické ČSR či ČSSR za 40 rokov však vyhnalo zo svojho domova približne 250 tis. obyvateľov, podľa UNHCR, ďalšie tisíce rodín boli režimom prenasledované, stovky obyvateľov zavraždené. Komunistický režim znetvoril našu krajinu. Koncom osemdesiatych rokov väčšina majetku, ktorý režim znárodnil pri svojom vzniku, bola v dezolátnom stave. Budovanie komunizmu viedlo k ekonomickej stagnácii krajiny, rozkladu spoločnosti a jej inštitúcií a zničeniu ľudského kapitálu spoločnosti. Slobodné krajiny ako Izrael, či krajiny Západnej civilizácie, vyhrali nad komunizmom na všetkých merateľných spoločenských indikátoroch.

  • Tlačiť
  • 4

Martin Mlýnek

Martin Mlýnek
  • Počet článkov: 75
  • Priemerná čítanosť: 3194
  • Priemerná diskutovanosť: 21
  • RSS blogu

O blogu

Budem písať o aktuálnej ekonomickej situácii, o politickom dianí, hlavne ak bude mať ekonomické dopady. Občas o investovaní, ale hlavne o rizíkách spojených s investovaním. Predovšetkým však prinášať konzervatívne pohľady a možno aj riešenia na dôležité ekonomické témy či politické debaty. Povolaním risk manažér, vzdelaním ekonóm, ekonomický expert Občianskej Konzervatívnej Strany (OKS).

Martin Mlýnek

Martin Mlýnek
  • Počet článkov: 75
  • Priemerná čítanosť: 3194
  • Priemerná diskutovanosť: 21
  • RSS blogu

O blogu

Budem písať o aktuálnej ekonomickej situácii, o politickom dianí, hlavne ak bude mať ekonomické dopady. Občas o investovaní, ale hlavne o rizíkách spojených s investovaním. Predovšetkým však prinášať konzervatívne pohľady a možno aj riešenia na dôležité ekonomické témy či politické debaty. Povolaním risk manažér, vzdelaním ekonóm, ekonomický expert Občianskej Konzervatívnej Strany (OKS).

Kalendár sa načítava...