Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

BLOG Martin Mlýnek

Ficovo Slovensko = nepripravené Slovensko

16.04.2018 | Martin Mlýnek

Ak má byť Slovensko takou krajinou, v ktorej jej občania budú chcieť žiť, zakladať si rodiny a prosperovať, bude musieť prejsť zásadnými zmenami. Fungovanie štátu, aj v ekonomickej rovine, bude musieť byť zásadne odlišné.

  • Tlačiť
  • 12

V boji s korupciou, klientelizmom a rodinkárstvom výrazne pomôže, ak verejné výdavky pôjdu rapídne „dole“ a vedno s nimi sa musí pobrať „dole“ aj daňovo-odvodové bremeno. To však ale znamená, že skutočne zodpovední politici budú musieť vedieť pred verejnosťou obhájiť a uskutočniť zásadné reformy vo všetkých oblastiach verejného života, nielen v súdnictve, prokuratúre či polícii.

Vlády Roberta Fica všetku ťarchu rastúcich verejných výdavkov presúvajú na občanov, či už zamestnancov alebo podnikateľov. Neustále zvyšovanie daňového a odvodového zaťaženia a verejného dlhu vládami SMERu doviedlo našu krajinu do situácie, keď je fiškálne vyčerpaná.

Dnes vláda Slovenskej republiky rozhoduje nominálne o obdobných zdrojoch ako komunistické Slovensko v čase, keď sa plánovala posledná päťročnica. Vďaka novembru 1989 však dnes nerozhoduje štát a politici o takmer 100% ekonomických zdrojov krajiny (HDP), ale približne o 40-42%. Netreba však zabúdať, že keď vznikla samostatná Slovenská republika, štát a politici rozhodovali približne o 30-32% HDP teda o štvrtinu nižšom pomere prostriedkov k HDP a verejný dlh bol desaťkrát nižší, v nominálnom vyjadrení.

Podľa správy Rady pre rozpočtovú zodpovednosť by Slovenská republika mala hospodáriť s vyrovnaným či prebytkovým rozpočtom od roku 2020 ďalších dvadsaťpäť rokov, aby vláda spĺňala požiadavky zákona o rozpočtovej zodpovednosti a nebola vysoko v sankčných pásmach, či porušovala najvyššie.

Nedeficitné hospodárenie vlády ako základný scenár je však scenárom málo pravdepodobným. Hovoríme tu o krajine, kde sentiment zodpovedného, teda vyrovnaného či prebytkového hospodárenia verejnej správy, je minimálny.

Iste, Rada pre rozpočtovú zodpovednosť poukazuje aj na negatívne scenáre, ja sa však obávam, že pravdepodobnejší je skôr niektorý z nich, a teda má bližšie k základnému scenáru, na základe ktorého by mali politici už dnes robiť svoje rozhodnutia.

Čo sú tie kroky, ktoré by mali robiť budúce vlády? A sú dnes politici ochotní prihlásiť sa k nim a svoj sľub dodržať? Pre dnešnú opozíciu vidím 3 základné otázky, na ktoré treba hľadať odpovede skôr, než sa bude dohadovať neficovská vláda po voľbách.

  1. budú dnes opoziční politici, keď prevezmú zodpovednosť po voľbách, či už budú predčasné alebo riadne, obhajovať poskytovanie verejných služieb prostredníctvom štátom či verejne vlastnených podnikov, alebo budú tlačiť na to, aby boli sprivatizované?

K prvej otázke, teda poskytovaniu verejných služieb prostredníctvom štátom či verejne vlastnených podnikov, sa dá poskytnúť jednoduchý príklad – železnice, a to či už ŽSR, ŽSSK alebo Cargo.

Tieto tri spoločnosti, ale predovšetkým ŽSSK, sú politikmi zneužívané na realizáciu sociálnej politiky. Či už sú to vlaky zadarmo, alebo roky subvencovania osobnej dopravy. Eurofondy idú na rekonštrukciu tratí ŽSR, do nákupu „rušňov“ (HDV), dotácie na prevádzkovanie 60-70% nerentabilných spojov ŽSSK.

Za posledných 25 rokov v súčte tieto podniky sú výrazne stratové. Namiesto toho, aby investovali verejné prostriedky do osvedčených technológií a vozidiel, nakupujú podstatnú časť svojich aktív u slovenských výrobcov, ktorí sú prevažne privatizéri z rôznych období, hlavne 90-tych rokov. Takže výsledok je ten, že spoločnosti prevádzkujú predražené, často poruchové technologicky nedokonalé HDV, zákazníci, teda my, platiaci občania, sme nespokojní a verejné financie zaťažené. Nehovoriac o tom, že do orgánov týchto spoločností sú menovaní neraz pochybní ľudia s politickým krytím. Výsledok je jednoduchý, rozbujnený klientelizmus, korupcia a v neposlednej miere aj rodinkárstvo.

Rozseknúť prepojenia, ktoré sa ťahajú ešte z čias komunizmu a mečiarizmu, bude nesmierne ťažké.

Zďaleka nie všetci členovia dnešnej opozície by súhlasili s privatizáciu či už Carga alebo ŽSSK. Mnohí majú predstavu, že štát v tejto oblasti musí priamo poskytovať verejné služby. No ale ak tie podniky ostanú v štátnych rukách dá sa predpokladať, že sa zbavia toľko kritizovanej stigmy v našej spoločnosti? Iste, privatizácia tiež nie je jediné riešenie a obdobných štátom kontrolovaných podnikov, ako tie železničné, je mnoho.

  1. ako pristúpia dnes opoziční politici k daňovým otázkam, rozbujnenému verejnému dlhu a stále pretrvávajúcemu deficitu verejného rozpočtu?

K druhej otázke by bolo najzodpovednejšie povedať jasný fiškálny rámec či cieľ vlády a krajiny. Napríklad – zabezpečíme, že verejné výdavky k pomeru na HDP klesnú na 30% do roku 2023, teda asi na percentuálnu úroveň, na akej boli pri vzniku SR. Celkom pekná predstava oslavy 30. výročia vzniku samostatnej SR. Toto podporíme vytvorením rámca, novelizáciou zákona o rozpočtovej zodpovednosti, ktorým sa nie zúži (ako to chce dnešná koalícia), ale naopak rozšíri obmedzenie štátu tvoriť dlhy. Keďže tento zákon je ústavný, takéto alebo obdobné úpravy by boli veľmi ťažkou úlohou, bez masovej verejnej a politickej podpory.

Vzhľadom na to, ako je verený sektor zadlžený a pri rastúcich výdavkoch na zdravotníctvo, školstvo a dôchodkové zabezpečenie, je vôbec otázne, aký široký manévrovací priestor ostane budúcim vládam, keďže vlády Roberta Fica absolútne premrhali posledných desať rokov na dôležité reformy. Je vysoko pravdepodobné, či priam zrejmé, že „nová“ vláda Pellegriniho bude dva roky prešľapávať už dnes prechodený chodník.

Je nevyhnutné, aby pomer verejných výdavkov na HDP klesal, a sú oblasti, kde by klesať mali aj nominálne výdavky. Čím menej zdrojov budú mať v rukách politici, tým menej budú mať lákadiel, končiacich korupciou, vrátane uplácania voličov cez „obedy,“ ktoré nikdy nie sú „zadarmo“.

Veľká Británia v časoch svojej najväčšej slávy mala verejné výdavky v priemere nižšie ako 10% odhadovaného HDP. Iste, v 19. storočí nemala ani verejné zdravotné poistenia, ani sociálne či dôchodkové schémy. Ale, čo mnohých prekvapuje, po napoleonských vojnách verejný dlh Británie presahoval 200% HDP, pričom Británia ho nielen bola schopná obsluhovať, ale aj väčšinu postupne aj umoriť.

  1. ako sa v budúcnosti dnešní opoziční politici vysporiadajú s nepriaznivou situáciou vo verejnom zdravotníctve a školstve, ako i so sociálnym systémom, kde implicitné záväzky predstavujú viac ako 100 mld. eur?

Na poslednú otázku sa odpovedá najťažšie. Je však stále viac relevantnou otázkou, či sociálne systémy a zdravotné poistenia nadizajnované pred storočím a postupne dopĺňané a rozrastané, dnes nepredstavujú prežitý dinosaurus, ktorý len čaká na svoj asteroid.

Implicitné záväzky, ktoré prináša dnešný systém verejného zdravotného či sociálneho zabezpečenia sú presne tie výdavky, ktoré ľahko môžu posunúť Slovensko do stavu, kedy si nebude vedieť plniť už žiadne záväzky. Na druhej strane, reforma by nemala viesť ich odvrhnutiu. Taká vláda by nepožívala dlho dôveru občanov. Návrh však musí byť komplexný, musí byť celospoločensky akceptovaný, aby bol politicky udržateľný a dlhodobo realizovateľný. V neposlednom rade, nesmie zabúdať hlavne na tých, pre ktorých má existencia záchranných sietí dôvod a zmysel – teda pre tých zraniteľných, ktorí si nedokážu pomôcť sami. Musí myslieť predovšetkým na zdravotne znevýhodnených a inak handicapovaných, jednoducho ľudí pri ktorých jediných platí, že v ich neľahkej životnej situácii nie sú z vlastnej viny.

Opozícia musí spolupracovať na takom rámci zmien v našej krajine, ktoré dokáže väčšinovo akceptovať. Potrebujeme taký spoločný základ, s ktorým nebude problém, aby sa prevzal a postupne rozvinul do prípadného programu budúcej vlády. Boj o voličov sa dá zvádzať aj ak sa nájde zhoda v základných otázkach. Ak opozícia dnes neponúkne jasnú a zrozumiteľnú a spoločnú koncepciu reforiem, nebude ju schopná ponúknuť ani po najbližších voľbách pri zostavovaní vlády.

Od éry Ficovho Slovenska potrebujeme nutne prejsť k Slovensku, ktoré sa dokáže flexibilne pripraviť na budúcnosť neustálych zmien. Už včera bolo neskoro.

  • Tlačiť
  • 12

Martin Mlýnek

Martin Mlýnek
  • Počet článkov: 75
  • Priemerná čítanosť: 3194
  • Priemerná diskutovanosť: 21
  • RSS blogu

O blogu

Budem písať o aktuálnej ekonomickej situácii, o politickom dianí, hlavne ak bude mať ekonomické dopady. Občas o investovaní, ale hlavne o rizíkách spojených s investovaním. Predovšetkým však prinášať konzervatívne pohľady a možno aj riešenia na dôležité ekonomické témy či politické debaty. Povolaním risk manažér, vzdelaním ekonóm, ekonomický expert Občianskej Konzervatívnej Strany (OKS).

Martin Mlýnek

Martin Mlýnek
  • Počet článkov: 75
  • Priemerná čítanosť: 3194
  • Priemerná diskutovanosť: 21
  • RSS blogu

O blogu

Budem písať o aktuálnej ekonomickej situácii, o politickom dianí, hlavne ak bude mať ekonomické dopady. Občas o investovaní, ale hlavne o rizíkách spojených s investovaním. Predovšetkým však prinášať konzervatívne pohľady a možno aj riešenia na dôležité ekonomické témy či politické debaty. Povolaním risk manažér, vzdelaním ekonóm, ekonomický expert Občianskej Konzervatívnej Strany (OKS).

Kalendár sa načítava...