Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Dlhová brzda chráni Slovensko pred bankrotom

08.03.2017 | Martin Mlýnek

Diskusia (15 reakcií)

08.03.2017 | Roman Kanala

Hlásna trúba fašoboľševického zlepenca, denník Pravda Kali & Bejby, v ostatných dňoch pravidelne zverejňuje útoky na dlhovú brzdu. Jeden z nich som uviedol v diskusii k blogu

Diaľnica Bratislava - Košice bude hotová do roku 2019. Tentokrát naozaj.
6.3.2017
https://blog.etrend...

Zvláštnosťou je, že proti dlhovej brzde brojí Daniel Bytčánek, riaditeľ Agentúry pre riadenie dlhu a likvidity. Takže buď jeho slová súdruh redaktor prekrútil a extrapoloval, alebo ten chlap nemá čo hľadať na svojom mieste.

Dlhová brzda oberá Slovákov o stámilióny
Pravda Kali & Bejby, Branislav Toma, 06.03.2017 00:00,
http://spravy.pravd...

Spotrebnú daň z minerálnych olejov a výťažok z mýta by bolo potrebné zákonom viazať na účely financovania výstavby a údržby ciest, aby tie prostriedky nemohli byť spreneverené. Švajčiarsky cestný fond je financovaný presne takto a dlhodobo dáva dlhodobo zaručený príjem pre tieto účely.

Reforma zdanenia III neprešla, uľahčená naturalizácia schválená, cestný fond jednomyseľne plebiscitovaný
12.02.2017, Roman Kanala
https://blog.etrend...

Vlani bol schválený železničný fond na podobnom princípe. Prostriedky sú použité na rozvoj a údržbu železníc a nie na financovanie vlakov zadarmo, futbalových ihrísk či sociálnych hodiniek vlastnou hlavou.

08.03.2017 | Roman Kanala

Výňatok z blogu o švajčiarskom cestnom fonde https://blog.etrend...

"Cestný fond FORTA

Pripomeňme, že v tejto otázke šlo o schválenie vytvorenia nového cestného fondu so silou asi 3 miliardy ročne, z ktorého by 2.2 miliardy šlo na údržbu existujúcich ciest a približne 800 miliónov ročne na nové investície. Z toho asi polovica, 390 miliónov na aglomeračnú dopravu, a druhá polovica, asi 410 miliónov, na dokončenie posledných chýbajúcich úsekov diaľničnej siete. "

3 miliardy na cesty, z toho 0.8 miliardy ročne na investície. To sú sumy vo Švajčiarsku. Nestačili by aj na Zlodejsku ? Príjem by taký cestný fond mal zaručený. Viac detailov v jednom z predošlých blogov
Tri otázky švajčiarskeho federálneho referenda 12. februára 2017,
21. 1. 2017
https://blog.etrend...

Otázka pre Fico: kam sa podeli miliardy z daní vybratých na minerálnych olejoch? Kam sa podel výťažok z mýta?

08.03.2017 | Niless

No je to ochrana len pr forma, najma v state ked niektore veci sa nestali resp. nie su trestnym cinom.
Ale realne dlhova brzda v sucasnom nastaveni nas pred nicim nechrani.
Ved posudte sami.

Pri zvyseni zadlzenia nad 55% musi vlada predlozit vyrovnany/prebytkovy rozpocet a poziadat o vyslovenie dovery v NR SR.

V realnom zivote moze vlada predlozit vyrovnany rozpocet ak sa neschvali ide sa do rozp. provizoria, pripadne sa aj tak minie viac ako sa naplanuje a hotovo. Moze poziadat o doveru a ked ma 76 poslancov tak doveru ziska. Takze

O com je teda zakon o dlhovej brzde? O nicom.

Keby o zvysovani dlhu rozhodovala ustavna vacsina alebo cez referendum potom by sme mohli hovorit o nejakej brzde.

08.03.2017 | Roman Kanala

Navyše rozpočtové a daňové otázky sú z referenda mečiaro-gašparovičovskou ústavou vyňaté. A referendum je len nezáväzné cvičenie z demokracie, aby sa ukázalo, aké by to bolo, keby jedného dňa jeho výsledky boli pre parlament záväzné.

Fico to môže mečiarovsky presadiť silou, aby ukázal, kto je väčší pes. Ale je lepšie, keď si ľudia myslia, že to je tak, lebo to chcú a necítiť sa obeťami. Antagonistický pomer k ľudu porazil Mečiara. Preto to Fico chce ošetriť zákonom, aby vzbudil dojem demokratickej legitimity. Ľudia si zaslúžia istotu, že sú klamaní a že štát zbankrotuje.

08.03.2017 | salamoon

ste si isty ?... skuste sa vratit do 2008 a pozriet si vtedajsie verejne dlhy krajin v naslednom bankrote resp. na jeho hrane (Island, Irsko, Pobaltie...)... skuste sa vratit do Azie 1997 a pozriet si vtedajsie verejne dlhy krajin nasledne najviac zasiahnutych problemami (J. Korea, Indonezia, Thajsko)... nejako to nesedi s tym, co pisete

08.03.2017 | libertarian

Som moc zvedavý, ako nám dlhová brzda pomôže v dobe, ked štáty južnej europy strhnú dlhovú krízu - reťazovú reakciu .
Gréci budú aspon nažratí z penazí iných štátov, a čosi budú mať v rezerve. A my ich dlhy budeme naveky splácať.


08.03.2017 | libertarian

Toto je - ako keď na Titaniku diskutujú dvaja cestujúci, či je v bezpečí ich batožina pred zlodejmi.

08.03.2017 | Zavacky

Presne o to ide. Je to Minskeho moment.Dal by sa z toho vytĺcť s relatívne neveľkým rizikom relatívne dobrý prospech.

08.03.2017 | libertarian

Minskeho moment ???
Google zlyhal.

08.03.2017 | libertarian

https://zavacky.blog... -nefunguje ????
"Ekonomovia " z tohto ETrend blogu mi robia koprivku.

08.03.2017 | libertarian

Toto som našiel teraz, a toto som mal na mysli aj ja. A to som ekonomiu neštudoval - tu marx-leninskú polit. ekonomiu nepočítam.

"Vyzerá to tak, že krajina, ktorá si dnes požičiava málo, poškodzuje samu seba v porovnaní s krajinami, ktoré si požičiavajú príliš."

08.03.2017 | Zavacky

Vystihol si to dobre. Jeden dlžník sa dá znásilniť, ale celý svet nie. Dlhy sa stali nesplatiteľné a preto to treba včas a prefíkane využiť.

09.03.2017 | IvanPe

Proti Minski momentu v globalnom meritku posobi zavislost ludi na menach v rukach statu v kombinacii s vynutitelnostou dani. Preto je mantra inflacie tak dolezita rovnako ako nevyhnutnost toho aby ludia pochopili, ze akokolvek budu strazit svoj majetok stat vzdy vytlaci dostatok penazi, ktore nebudu mat hodnotu.
S cielom vyhnut sa Minskeho momentu.
A kedze to vyhovuje aj diktaturam ako napr Cina ktora sa stala tiez rezervnou menou, bude este veeelmi dlho trvat kym sa to zanarchuje a zacne sebaregulovat.
Ani svajciari s dlhovou brzdou nedokazu zabranit vplyvu QE na svoju ekonomiku, najma ked to vyhovuje napr nemcom. Toboz nie taka automobilova velmoc ako Slovensko.
...

09.03.2017 | libertarian

"Vystihol si to dobre. "

- heheééé. to iste. Však to bola veta z jedného tvojho článku. Ale - zdá sa mi pravdivá.

09.03.2017 | Zavacky

Mal som na mysli to, že si dobre poukázal na to, že ak krachne južná Európa, krachneme aj my. Preto výška dlhu prestáva mať význam. Dlh sa nesplatí a navyše ani nie je dôvod platiť ho peňazokazom, ktorí by aj pri hypotetickom splatení štátnych dlhopisov skrachovali kvôli derivátom. Ale aj bez krachu bánk nie je možné splatiť dlhy štátov (a celkový dlh), lebo inflácia nedáva inú možnosť ako záverečný úpadok. Či sa krajina dostane do deflácie, alebo hyperinflácie (a po nej nutne do deflácie), v úpadku dlhy prakticky nikto nesplatí. Argentína po cca 15 rokoch nakoniec svoj odmietnutý dlhový záväzok musí splácať, ale keď to príde na celý svet, nikto nedonúti všetkých splácať dlhy. Neexistuje elegantný únik z tejto situácie. Prebieha zvrat, ktorý sa rozsahom nedá s ničím v histórii porovnať.

Martin Mlýnek

Martin Mlýnek
  • Počet článkov: 65
  • Priemerná čítanosť: 3323
  • Priemerná diskutovanosť: 23
  • RSS blogu

O blogu

Budem písať o aktuálnej ekonomickej situácii, o politickom dianí, hlavne ak bude mať ekonomické dopady. Občas o investovaní, ale hlavne o rizíkách spojených s investovaním. Predovšetkým však prinášať konzervatívne pohľady a možno aj riešenia na dôležité ekonomické témy či politické debaty. Povolaním risk manažér, vzdelaním ekonóm, ekonomický expert Občianskej Konzervatívnej Strany (OKS).