Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

BLOG Martin Mlýnek

Dlhová brzda chráni Slovensko pred bankrotom

08.03.2017 | Martin Mlýnek

Fico s Kažimírom klamlivo modulujú verejnú mienku, keď si od daňovníkov druhý raz pýtajú viac zdrojov na diaľnice do roku 2020. Peniaze na svoj prvý pokus rozhajdákali, keď nám sľubovali diaľnice do roku 2010.

  • Tlačiť
  • Poslať e-mailom
  • Oznámiť chybu
  • 15

Dlh Slovenskej republiky vznikal vo viacerých fázach.

Jeden tučný účet za Mečiarovských privatizérov, prosím!

Prvotná bola prevzatie záväzkov po rozdelení ČSFR a obdobie rokov Mečiarovskej privatizácie a následného nesplácania privatizačných úverov vtedy štátnym bankám.

V tomto období, keďže Slovensko stratilo investičný rating, bola Slovenská republika dočasne nútená požičiavať si aj za 20 % či vyššie úrokové sadzby p. a. Takéto správanie vyústilo k reštrukturalizácií štátnych bánk za prvej vlády Mikuláša Dzurindu.

Stabilizácia počas obdobia prvej a druhej Dzurindovej vlády viedla k tomu, že dlh Slovenskej republiky bol refinancovaný za prijateľné úrokové sadzby v danom období rokov 2001-2005 niekde na úrovni 3-7% p. a. v závislosti aj od splatnosti dlhu.

Zdvojnásobíme dlh – môžeme, veď je kríza, nie?

Druhá vlna zadlžovania súvisí predovšetkým s absolútne neopodstatnením plytvaním verejného kreditu za vlády Roberta Fica. Finančná kríza sa na Slovensku nijako neprejavila, práve naopak, bankový sektor bol zdravý a jediný, kto neobmedzil svoje výdavky, bol štát reprezentovaný Robertom Ficom, neskôr dočasne vládou Ivety Radičovej. Počas krátkeho obdobia rokov 2009 až 2011 sa verejný dlh štátu zdvojnásobil.

Dnešný verejný dlh Slovenska je teda tvorený ešte dlhmi z obdobia Mečiarovej vlády z rokov 1994 – 1998, prevzatia bankových dlhov za reštrukturalizácie bánk v rokoch prvej Dzurindovej vlády a predovšetkým neopodstatneným utrácaním za vlád Roberta Fica. A keďže Slovenská republika od svojho vzniku nikdy nemala potrebu ani len splácať úroky zo svojich dlhov, aj tieto tvoria dnes podstatnú časť dlhu, keďže úroky boli kapitalizované postupne do istiny nových dlhov.

Dlhová brzda drží zlodejov ako-tak na uzde

Ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti bol prijatý za vlády Ivety Radičovej so širokou podporou 147 zo 150 poslancov, vrátane Ficovho SMER-SD, ktorý tak prejavil záväzok dodržiavať ho! Zákon ako taký limituje bezbrehé utrácanie na úkor verejného kreditu, a je to jediný efektívny prostriedok ako limitovať zadlžovanie Slovenska. Zmeny tohto zákona by mali byť prípustné iba v podobe sprísňovania a obmedzovania výkonnej moci!

Vlády Smeru a Robert Fico je hlavný zodpovedný za to, že dnes slovenský dlh dosiahol hranice, ktoré správne a adekvátne limitujú vládu. Schopnosti Slovenska refinancovať verejný dlh nie sú ústavným zákonom o rozpočtovej zodpovednosti nijako obmedzené. Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity (ARDAL) každý rok okrem nových emisií verejného dlhu robí aj reverzné aukcie, kde skupuje už vydaný dlh.

Nech si ARDAL robí svoju prácu

Dlhy vydané v čase, keď Európska centrálna banka (ECB) ešte nerobila politiku kvantitatívneho uvoľňovania – teda nestlačila sadzby na financovanie štátov na historické minimá – sa dnes tak či tak už obchodujú so zápornými výnosmi alebo rovnako nízkymi, ako keď ARDAL vydáva nový dlh. Teda aj keby ARDAL urobil zámenu starých emisií dlhopisov za nové s nižšími kupónmi (úrokovými nákladmi), aj tak by dnešné náklady - úroky, ktoré investori očakávali, kapitalizoval do vyššej istiny nového dlhu.

Riadenie likvidity je jednou z úloh ARDAL-u, kde dobre vedia, že rezervami sa dá „predzásobiť“ na prípadné splácanie istín dlhopisov. A rezervy sa dajú dosiahnuť tak, že buď vydá ARDAL viac dlhu, keď to trh umožňuje, ako to urobil v roku 2012, alebo kumulovaním daňových výnosov, z ktorých môže predčasne splatiť existujúci dlh cez aukciu. ARDAL má tiež možnosť vydať dlhopis s opciou (call opciou) na predčasné splatenie dlhu.

Slovenská republika dnes na istine dlží približne 41,75 mld. eur a všetky úrokové náklady na tejto istine do splatnosti všetkých dlhov sú približne 9 mld. eur. Zámenu existujúceho dlhu za nový, s inými úrokovými nákladmi (nižšími), prípadne s predĺžením finálnej splatnosti tohto dlhu, by viedlo k nárastu istiny. Väčšina dnes existujúceho dlhu sa obchoduje s výraznou prémiou k istine, teda nad par. Takáto zámena by viedla k nárastu istiny dlhu a teda k automatickému porušeniu dlhovej brzdy!

A čo tak prispôsobovať výdavky príjmom? Je to tak ťažká úloha že ju SMER ani po desiatich rokoch vládnutia nedokáže zvládnuť?

Tvrdenia, že dnes nie sú peniaze na stavbu diaľnic, financovanie zdravotníctva či školstva kvôli ústavnému zákonu o rozpočtovej zodpovednosti, sú len výhovorky nekompetentných verejných činiteľov.

Ešte za vlády Vladimíra Mečiara sa zaviedla spotrebná daň z uhľovodíkových palív a mazív (316/1993 Z. z.), ktorej výnos mal pomôcť financovať stavbu diaľnic. Neskôr ho nahradil zákon o spotrebnej dani z minerálneho oleja (98/2004 Z. z.), no podstata ostala rovnaká.

Zákon o spotrebnej dani z alkoholických nápojov a zákon o spotrebnej dani z tabakových výrobkov mali priniesť dodatočné zdroje zdravotníctvu.

Školstvo je financované zo štátneho rozpočtu a z výnosov dane z príjmu fyzických osôb resp. vysoké školstvo zo štátneho rozpočtu – teda z dane z pridanej hodnoty či z dane z príjmov právnických osôb.

Od zavedenia spotrebných daní Slovenská republika mala z týchto daní výnos viac ako 34 miliárd eur, v rozpočte na rok 2017 je očakávaný výnos 2,2 mld. Eur. Ak chce dnes nejaký politik tvrdiť, že tieto zdroje neboli, alebo nie sú postačujúce na financovanie výstavby diaľnic, financovanie zdravotníctva či školstva, tak je to klamár, ktorý nemá čo robiť na svojom poste. A rovnako je otázne či správanie sa politikov SMER-u sa nedá vo vzťahu k daňovým výnosom a ich použitiu považovať za spreneveru zverených prostriedkov.

Za zákon o rozpočtovej zodpovednosti v dnešnom znení hlasovali rovnako Robert Fico ako aj Peter Kažímír a ďaľších 61 poslancov SMER-SD. Dnes neexistuje žiaden relevantný argument, prečo by mal byť tento zákon menený.

A nezabúdajme ani na ono masarykovské „Nebát se a nekrást!” Oplatilo by sa tohto kréda začať držať. Už včera bolo neskoro.

  • Tlačiť
  • Poslať e-mailom
  • Oznámiť chybu
  • 15

Martin Mlýnek

Martin Mlýnek
  • Počet článkov: 65
  • Priemerná čítanosť: 3323
  • Priemerná diskutovanosť: 23
  • RSS blogu

O blogu

Budem písať o aktuálnej ekonomickej situácii, o politickom dianí, hlavne ak bude mať ekonomické dopady. Občas o investovaní, ale hlavne o rizíkách spojených s investovaním. Predovšetkým však prinášať konzervatívne pohľady a možno aj riešenia na dôležité ekonomické témy či politické debaty. Povolaním risk manažér, vzdelaním ekonóm, ekonomický expert Občianskej Konzervatívnej Strany (OKS).

Martin Mlýnek

Martin Mlýnek
  • Počet článkov: 65
  • Priemerná čítanosť: 3323
  • Priemerná diskutovanosť: 23
  • RSS blogu

O blogu

Budem písať o aktuálnej ekonomickej situácii, o politickom dianí, hlavne ak bude mať ekonomické dopady. Občas o investovaní, ale hlavne o rizíkách spojených s investovaním. Predovšetkým však prinášať konzervatívne pohľady a možno aj riešenia na dôležité ekonomické témy či politické debaty. Povolaním risk manažér, vzdelaním ekonóm, ekonomický expert Občianskej Konzervatívnej Strany (OKS).

Kalendár sa načítava...