Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

BLOG Martin Jaroš

We The People...

04.03.2010 | Martin Jaroš

Ruska Kuzminová a v zahraničí žijúci hokejisti urobili pre národnú hrdosť viac ako politici

  • Tlačiť
  • 9

Na druhú polovicu vlaňajšieho decembra som sa vybral do USA. Len tak, nasať sviatočnú atmosféru aj mimo domoviny. V rámci toho som mal šťastie si pozrieť výborný hokejový zápas Washington Capitals vs. New Jersey Devils. Hneď na úvod som skoro vypustil pivo z ruky, keď sa 18-tisíc ľudí okolo mňa naraz postavilo a začala hrať hymna. Bola tam skvelá atmosféra a krajina ma všeobecne priateľsky prijala, tak som nemal problém sa tiež postaviť a uctiť si jeden z jej symbolov. A potom si pozrieť dobrý šport.

Spomenul som si na to teraz, keď Ruska Kuzminová a v zahraničí žijúci hokejisti urobili pre národnú hrdosť viac ako celá plejáda politikov. To nezabránilo tomu, aby náš parlament prijal vlastenecký zákon. A začal som pátrať, či aj Amerika so svojim niekedy až ostentatívnym patriotizmom má legislatívu, ktorá by ľuďom diktovala, čo majú cítiť k štátu. Či tie hymny pred zápasmi, vlajky na každom druhom dvore a ruka na srdci sú výsledkom snaženia nejakého miestneho rafaja, čo potrebuje pred voľbami odviesť pozornosť od šéfových zlodejín.

liberty_bellNašiel som Zákon o vlajke, ktorý rieši spôsob jej vyvesenia, salutovania, sľub vernosti. Zákon vznikol v roku 1923 a do jeho tvorby hovorilo 68 rôznych organizácií. Nie dvaja ukričaní páni, ktorí vytĺkajú politický kapitál zo šovinizmu. Šesťdesiatosem organizácií.

Viaceré časti zákona pritom vznikli skôr ako tradícia. Napríklad klauzula o skláňaní vlajky. Keď na londýnskej olympiáde v roku 1908 mali vlajkonosiči skloniť svoje symboly pred Edwardom VII, Američania odmietli so slovami že ich vlajka sa neskloní pred žiadnym kráľom. Z tohto gesta sa o pár rokov neskôr stala oficiálna regulácia.

V roku 1892 zas baptistický kňaz Francis Bellamy napísal Sľub vernosti, ktorý pri príležitosti 400. výročia objavenia Ameriky recitovali deti v celej krajine. Sľub vernosti vlajke sa neskôr stal oficiálnou procedúrou, no v roku 1943 (uprostred vojny, kedy inak bývajú národné city vybičované do krajnosti) vstúpil do hry Najvyšší súd, ktorý zdôraznil, že láska k vlasti musí vychádzať zo srdca, nie zo zákona. A že vynucovať recitáciu sľubu od detí v školách je v rozpore s prvým dodatkom ústavy, ktorý garantuje slobodu prejavu a presvedčenia.

Pravda je, že Zákon o vlajke okrem kodifikácie nakladania s týmto symbolom zavádza symbolické tresty v priestupkovom konaní pri zneuctení vlajky na pôde D.C. No v praxi sa neuplatňujú a to z rovnakého dôvodu: bolo by to v rozpore s prvým dodatkom.

Rovnako s odvolaním sa na prvý dodatok Najvyšší súd niekoľkokrát zhodil zo stola snahu prijať ďalší dodatok, ktorý by zakazoval hanobenie vlajky. Jednoducho symbol je symbol, ale sloboda prejavu a presvedčenia je niečo viac.

To naozaj ľud, ktorý je národom len nejakých dvesto rokov aj s cestou, dokáže byť hrdý na svoju krajinu aj bez toho, aby mu to niekto prikázal? USA síce zažili a zažívajú aj prejavy nacionalizmu a snahu inštitucionalizovať patriotizmus, no doposiaľ vytrvalo narážajú na tých pár papierov, ktoré v roku 1788 ratifikovali štáty únie ako svoju ústavu.

A teraz nazad do reality. Slovenský parlament prijal zákon, ktorý prikazuje hrať hymnu, vystavovať vlajku a otŕčať dvojbodkou sa končiacu časť ústavy. Dokonca hrať hymnu povinne pred športovými podujatiami (Slovenský rybársky zväz, na ktorý by sa to asi tiež malo vzťahovať, musí byť nadšený). Toto má akože vzbudiť v tých deckách hrdosť? Čo komu urobili? Veď sú to len deti!

Kodifikácia vlastenectva je taká kolosálna blbosť, že ju vidno voľným okom aj z Mesiaca. Smutné je, že proti tejto donebavolajúcej hlúposti sa báli otvorene zahlasovať všetci tí akože demokratickí pokrytci z opozície. S výnimkou maďarských poslancov. Dobre vedieť, pomôže to rozhodovať vo voľbách. A ešte uvidím, či sa pri sčítaní ľudu prihlásim k národnosti, za ktorej ochrancov sa pasujú kreatúry typu Slotu a Rafaja.

Foto - Autor

 

  • Tlačiť
  • 9

Martin Jaroš

Martin Jaroš
  • Počet článkov: 46
  • Priemerná čítanosť: 5693
  • Priemerná diskutovanosť: 18
  • RSS blogu

O blogu

Martin Jaroš

Martin Jaroš
  • Počet článkov: 46
  • Priemerná čítanosť: 5693
  • Priemerná diskutovanosť: 18
  • RSS blogu

O blogu

Kalendár sa načítava...