Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

BLOG Martin Jaroš

Múdre hlavy o kríze

29.01.2009 | Martin Jaroš

Čo sa nám nezmestilo do témy týždňa a bolo nám ľúto vyhodiť

  • Tlačiť
  • 0

V aktuálnom čísle TRENDU je téma týždňa o rozpočtových stimuloch na prekonanie krízy, ktorú som písal spolu s Táňou Lichnerovou a Paľom Sibylom. Na šiestich stranách sme pomudrovali o pripravovanom balíčku Baracka Obamu i o chystaných opatreniach v Európe. Pri príprave témy sme oslovili viacero amerických i európskych ekonómov a rozoslali sme im päticu otázok. Časť odpovedí sme využili ako citácie v článkoch, no bolo nám ľúto nepodeliť sa o zvyšok. Preto nižšie prinášam, čo sa nevošlo do TRENDU, vo forme troch mini rozhovorov. Nech sa páči.

 

Politici by mali vážiť slová

Ľuboš Pástor, profesor financií, Booth School of Business, University of Chicago

Pomôžu navrhované balíčky na stimuláciu spotreby zvrátiť recesiu?
- Iste krízu čiastočne utlmia a repríza Veľkej hospodárskej krízy sa konať nebude. No fiškálne stimuly majú aj tienisté stránky a pozitívne dôsledky nebudú také, ako mnohí očakávajú. A negatívnych dôsledkov bude viac, ako sa na prvý pohľad môže zdať.

Čo považujete za optimálny liek na prekonanie súčasnej krízy?
- V prvom rade treba dať do poriadku finančný systém. Potrebujeme opatrenia podporujúce cirkuláciu kapitálu. Čím skôr treba zaviesť kvalitnejšiu reguláciu finančných trhov a inštitúcií, v ktorej bude viac transparentnosti a zodpovednosti, lepšie premyslené bankové poistenie, centrálny clearinghouse pre mimoburzové deriváty, atď.
Dobrý príklad dôležitosti finančných reforiem je Japonsko, ktoré sa po kríze na začiatku 90. rokov pustilo do fiškálnych stimulov bez toho, aby si doriešilo problémy finančného sektora. Výsledkom bola dlhodobá stagnácia.
Ďalej je potrebné zvýšiť dôveru a sebavedomie u výrobcov i spotrebiteľov. Práve toto by mohlo byt jedným z najväčších prínosov fiškálnych stimulov. Keď sa ľudia prestanú báť o prácu, opäť začnú nakupovať domy a autá.
Politici musia byť opatrnejší s prehnane ponurými verejnými vyhláseniami, ktoré odstrašujú spotrebiteľov od nákupov a firmy od investícií. Tieto vyhlásenia nie sú vo verejnom záujme. Často sú však v osobnom záujme politikov, keďže im pomáhajú získať podporu pre väčšie vládne výdavky, nad ktorými práve oni budú mať najväčšiu kontrolu.

Môže sa návrat k ekonomike postavenej na míňaní a zadlžovaní vypomstiť opakovaním podobných kríz?
- Časť stimulov zrejme pôjde na zachraňovanie súkromných subjektov, čo bude mať dlhodobé následky v podobe morálneho hazardu. Vládne zásahy s cieľom hasiť ohne motivujú ľudí k tomu, aby sa v budúcnosti viac hrali so zápalkami. Keď pred desiatimi rokmi americká centrálna banka zachránila LTCM, zvýšila tým ochotu bánk nadmerne riskovať pri vysokej miere zadlženia. Táto ochota prispela k súčasnej kríze.

Americká vláda má sklon ísť viac cestou priamych investícií ako znižovaním daní. Prečo by malo byť zlé, ak si ľudia časť príjmov odložia do úspor?
- Zrejme preto, že usporené daňové škrty nemusia zvýšiť HDP. Problém nie je momentálne nedostatok úspor. Skôr naopak, ľudia nedávno dobrovoľne značne zvýšili svoje úspory a znížili spotrebu. Problém je, že v súčasnom polofungujúcom finančnom systéme sa úspory nepremietajú do súkromných investícií, keďže banky váhajú s požičiavaním peňazí podnikom. Banka si nový vložený dolár radšej uloží do bezpečia vládnych papierov, aby jej účtovná súvaha vyzerala menej hrozivo.
Ak zníženie daní nie je sprevádzané znížením vládnych výdavkov (čo v najbližšej dobe nehrozí), prehlbuje sa diera v štátnom rozpočte. Vláda ju musí zakryť predajom nových cenných papierov, ktoré kúpia daňovníci. Takže daňovníci si len premiestnia peniaze z jedného vrecka do druhého s nulovým reálnym efektom a navýšením vládneho dlhu pre budúce generácie.
Podľa ekonomickej teórie Ricardovej ekvivalencie by mali byť daňové škrty ušetrené. Táto teória síce neplatí úplne dokonale, ale nie je ani na zahodenie.

Aké veľké je riziko, že plošné zachraňovanie celých sektorov hospodárstva vyvolá dotovanie subjektov, ktoré to nepotrebujú?
- Také riziko určite existuje. Keď vláda rýchlo investuje a rozdáva peniaze, je ťažké ustrážiť, kam tie peniaze idú. Zvyšuje sa aj priestor na korupciu.

Priorita sú banky

David Backus, profesor medzinárodnej ekonómie a financií, Stern School of Business, New York University

Pomôžu navrhované balíčky na stimuláciu spotreby zvrátiť recesiu?
- Nie, v recesii sme už tak či tak. Do opatrení sa vkladá nádej, že krízu pomôžu zmierniť, no existujú dôvody domnievať sa, že ich účinok bude skromný. Viac tu.

Čo považujete za optimálny liek na prekonanie súčasnej krízy?
- Priorita číslo jeden: napraviť finančný systém. V USA sme, bohužiaľ, boli k bankám príliš zhovievaví a teraz je z politického hľadiska ťažšie im pomáhať. V Británii to urobili oveľa lepšie: banky sa mohli pomoci vzdať. No ak o ňu požiadali, nastúpili reštrikcie ohľadom bonusov a dividend. Dokonca z jednej banky vykopli vedenie.

Môže sa návrat k ekonomike postavenej na míňaní a zadlžovaní vypomstiť opakovaním podobných kríz?
- Riziko je malé. Ale spotreba nie je všetko. Treba dúfať predovšetkým v to, že sa vrátia investície.

Americká vláda má sklon ísť viac cestou priamych investícií ako znižovaním daní. Prečo by malo byť zlé, ak si ľudia časť príjmov odložia do úspor?
- Logika tohto „dopytového manažmentu" je tá, že ľudia a firmy  minú peniaze na tovary a služby. Ak ich usporia, tak sa to nestane.

Aké veľké je riziko, že plošné zachraňovanie celých sektorov hospodárstva vyvolá dotovanie subjektov, ktoré to nepotrebujú?
- Nieže riziko, je to istota.

Liečba opice vínom

Robert Murphy, člen think-tanku Pacific Research Institute a spolupracovník Ludwig von Mises Institute

Pomôžu navrhované balíčky na stimuláciu spotreby zvrátiť recesiu?
- Podľa mňa takzvané „stimulačné" balíčky nepomôžu ekonomike vôbec. Nemá ani zmysel diskutovať o tom, či budú „dosť veľké" na prekonanie recesie. Svetová ekonomika sa teraz spamätáva z nadspotreby obdobia boomu v rokoch 2002 až 2006. Cesta k skutočnému a udržateľnému ozdraveniu si vyžaduje pokles spotreby, kým sa nanovo nevybuduje kapitál. Keď si vlády požičajú bilióny dolárov a utratia ich na politicky módne programy, tak to len zhorší celkové zadlženie, ktoré sa súkromný sektor snaží prekonať.

Čo považujete za optimálny liek na prekonanie súčasnej krízy?
- Vlády by mali zosekať výdavky a potom v rovnakom rozsahu znížiť dane. Ideálne by bolo, keby sa daňové úľavy implementovali nie cez rôzne „zľavy" ale radšej cez priame zníženie marginálneho zdanenia príjmov. Tým pádom by sa z daňovej úľavy stal nielen transfer od vlády späť k daňovníkovi, ale zároveň by to motivovalo ľudí viac produkovať. Zároveň by centrálne banky mali prestať živiť infláciu. Keďže majú monopolné postavenie, nemôžme povedať, aká by bola „správna" úroková sadzba. Ale som si pomerne istý, že je vyššia ako 0 %.

Môže sa návrat k ekonomike postavenej na míňaní a zadlžovaní vypomstiť opakovaním podobných kríz?
- Presne tak. Sú rôzne názory na príčiny predchádzajúceho rozmachu a súčasného neporiadku, ale všetci sa zhodnú, že počas boomu ľudia spotrebúvali priveľa. Stavalo sa príliš veľa domov, príliš veľa kapitálu tieklo do finančného sektora, ktorý vydával cenné papiere kryté hypotékami a iné deriváty. Pokúšať sa „opraviť" ekonomiku hromadením nových dlhov je ako snažiť sa vyliečiť z opice fľašou vína.

Americká vláda má sklon ísť viac cestou priamych investícií ako znižovaním daní. Prečo by malo byť zlé, ak si ľudia časť príjmov odložia do úspor?
- To je čistý keynesiánsky nezmysel. Stojí na teórii, že „agregátny dopyt" je príliš nízky. Ľudia nemíňajú dosť na produkty firiem a tak firmy prepúšťajú pracovníkov. Lenže problém rokov hojnosti bol, že príliš veľa zdrojov a pracovnej sily smerovalo do rezdenčnej výstavby a finančných služieb. Teraz musia z týchto sektorov zasa odtiecť, aby sa ekonomika mohla vrátiť do dlhodobo udržateľného stavu. Vláda nepotrebuje podporovať „agregátny dopyt". Namiesto toho by mala prestať zasahovať a nechať trh, nech sám vyrieši problémy vytvorené v časoch boomu.

Aké veľké je riziko, že plošné zachraňovanie celých sektorov hospodárstva vyvolá dotovanie subjektov, ktoré to nepotrebujú?
- Nech ekonómovia prídu s akýmikoľvek oficiálnymi kritériami na výber „vhodných" adeptov na poskytnutie finančnej pomoci, politické tlaky vždy zaručia, že niektoré skupiny nič nedostanú, aj keď si to „zaslúžia", a na druhej strane iní pomoc dostanú, hoci nesplnia oficiálne kritériá. Napríklad: prečo nechali Lehman Brothers padnúť, ale AIG zachránili? Mnohí ľudia sa domnievajú, že za to môže vtedajší minister financií Paulson, ktorý mal konexie v Goldman Sachs. A Goldman Sachs mal nakúpené kreditné defaultné swapy AIG za miliardy dolárov.

--------------------------

Takže tak. Odpísal nám aj Tyler Cowen z George Mason University. Jeho odpovede, celostranový komentár profesora Pástora a celkovo výbornú tému týždňa ;) si môžete prečítať v papierovom TRENDE, ktorý je už na stánkoch. Alebo počkať pár dní, kým sa texty objavia na eTrende.

 

 

  • Tlačiť
  • 0

Martin Jaroš

Martin Jaroš
  • Počet článkov: 46
  • Priemerná čítanosť: 5693
  • Priemerná diskutovanosť: 18
  • RSS blogu

O blogu

Martin Jaroš

Martin Jaroš
  • Počet článkov: 46
  • Priemerná čítanosť: 5693
  • Priemerná diskutovanosť: 18
  • RSS blogu

O blogu

Kalendár sa načítava...