Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

BLOG Martin Jaroš

Hovorcovsko-novinársky striptíz

16.05.2012 | Martin Jaroš

... alebo ako sa Irvo do konfliktu záujmov dostal

  • Tlačiť
  • 16

Keď už som mal jasné, že sa po roku a pol v štátnej službe vrátim do novín, pripravoval som sa duševne na to, že to bude čudné. V Trende som síce nastúpil na editorskú pozíciu, ale s vedomím, že v istej miere budem písať aj vlastné veci. Tak, ako som to robil aj do roku 2010. Chcel som si dopriať dlhšiu karanténu ako šesť týždňov, ale aktuálnosť situácie mi nedala a výsledkom je, že už v tohtotýždňovom vydaní vychádza môj prvý článok po návrate. A hneď sa bude týkať rezortu financií, teda môjho bývalého zamestnávateľa.

Konflikt záujmov? Ježišmária, že áno! A musel som sa s tým vysporiadať, ako som najlepšie vedel. Šiel som za šéfredaktorom a povedal som mu, že mám takú a takú tému, je to aktuálne, ide o verejný záujem, nepočká to, malo by to ísť do novín. Súhlasil. Otázka bola, čo s tým. Kľúčovú informáciu potrebnú pre článok som nadobudol ešte v štátnej službe. Mal by som nájsť iného reportéra, nech to napíše? Mal som to napísať sám a podpísať sa iným menom?

Paľo Suďa sa k tomu postavil chlapsky: „Je to tvoja téma. Všetci vedia, kde si pracoval a nemôžeme sa tváriť, že minulosť neexistuje. A je dobre, že tvoj prvý text bude o minfine – práve na takom sa najlepšie ukáže, či sa sám dokážeš vyrovnať s konfliktom a či s tým materiálom dokážeš naložiť poctivo.“ Bez diskusie bolo, že na záver článku doplníme upozornenie, že autor bol hovorca bývalého ministra financií.

Každý novinár, ktorý si tyká s nejakým politikom (a takých je fakt veľa) má istý vnútorný konflikt pri tvorbe. U mňa je to znásobené. S Ivanom Miklošom sme sa rozišli v dobrom. Tykáme si a dalo by sa povedať, že sme veľmi dobrí známi. Istým spôsobom nadštandardný vzťah mám aj s Petrom Kažimírom. Tiež si tykáme, párkrát sme priateľsky pokecali, keď som ho ešte ako Ivanov hovorca stretával v parlamente. A mám pocit, že aj moja dcérka už prehodila nejaké to bla-bla s jeho dcérkou. Keď nastúpil na ministerstvo, mali sme jeden rozhovor, ktorým na mňa urobil veľký dojem a ľudsky si ho za to vážim.

Mám si pre tieto vzťahy navždy zakázať prácu, ktorú som robil 13 rokov, viem ju robiť a baví ma? Túto otázku som si zodpovedal tým, že som prijal Paľovu ponuku na návrat do Trendu. Prijal som ju s vedomím, že istý čas budem počúvať kritiku v zmysle, že nemám morálne právo písať isté témy. Alebo že nemám právo písať, bodka. Že som niektoré informácie získal len vďaka funkcii. Alebo že dokonca kopem za jednu stranu.

To sú veci, s ktorými rátam. A vnútorne som si ich vyriešil takto: Mám informácie, o ktorých môžu iní novinári len snívať. Poznám obsahy dôverných rozhovorov. Skutočné názory niektorých politikov, ktoré sa zásadne líšia od tých, ktoré prednášajú na kamery. A to sú veci, na ktoré nesmiem pri písaní prihliadať, ak sa mám ráno pozrieť do zrkadla. Môžu mi poslúžiť len na vnútorné zorientovanie sa v tom, čo je dôležité a čo menej.

Preto som pri písaní prvého článku nezmieňoval veci, ktoré sa na istej porade na minfine, kde som sedel ako úradník, odohrali mimo záznamu. Mojim zdrojom je len oficiálna zápisnica. Ktorú som síce tiež dostal ešte ako hovorca, ale keby som si ju vyžiadal podľa infozákona, museli by mi ju poskytnúť.

Možno by niekto iný k tomuto konfliktu pristupoval inak. Ja len popisujem, ako som sa s tým vyrovnal sám. Pobyt v štátnej správe bol pre mňa zdrojom mnohých exkluzívnych informácií a kontaktov, no zároveň som si vedomý toho, že moja novinárska práca bude kvôli tomu posudzovaná oveľa prísnejšie. A oveľa prísnejšie budú aj nároky na tých, ktorí budú moje články po mne redigovať.

Tak, tu to máte – full disclosure. Po tomto mojom duševnom striptíze teraz všetci viete, ako na vec nazerám. Keď sa moja novinárska práca stretne s kritikou, ktorá pôjde po mojej integrite a bude spochybňovať moje právo písať, budem to brať len ako signál, že som asi trafil do čierneho. Keď sa dočkám kritiky, ktorá sa bude týkať vecného obsahu a poukáže na nedôslednosť a chybné novinárske postupy, budem to brať veľmi vážne a budem sa snažiť vziať si ponaučenie. Vopred ďakujem všetkým za konštruktívnu spätnú väzbu.

 

  • Tlačiť
  • 16

Martin Jaroš

Martin Jaroš
  • Počet článkov: 46
  • Priemerná čítanosť: 5693
  • Priemerná diskutovanosť: 18
  • RSS blogu

O blogu

Martin Jaroš

Martin Jaroš
  • Počet článkov: 46
  • Priemerná čítanosť: 5693
  • Priemerná diskutovanosť: 18
  • RSS blogu

O blogu

Kalendár sa načítava...