Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

BLOG Martin Filko

Málo zdravia za veľa peňazí. Naozaj.

17.12.2012 | Martin Filko

Prepad efektívnosti slovenského zdravotníctva HPI nevysvetlí zlými dátami ani metodikou

  • Tlačiť
  • 14

Naša minulotýždňová zdravotnícka štúdia vychádza podľa článku Health Policy Institute v dnešnom .týždni  "z pochybných súvislostí a argumentuje na pochybných dátach." Poďme sa pozrieť, prečo stoja ich výhrady na vode, a prečo je prepad efektívnosti slovenského zdravotníctva niekedy medzi rokmi 2003 až 2007 spoľahlivou a robustne preukázanou záležitosťou. Ktorú by mali brať budúce politiky do úvahy.

  • Motivácia našej štúdie bola trojaká. Chceli sme čo najpoctivejšie a technicky najsofistikovanejšie vysvetliť pozorované zaostávanie výsledkov slovenského zdravotníctva za našimi susedmi (táto téma ma máta už druhý rok). Okrem toho sme potrebovali na reálnych dátach a skutočných problémoch verejného sektora overiť niektoré analytické nástroje, ktoré budeme využívať pri analýzach efektívnosti verejných výdavkov. Bude z nich vychádzať znižovanie deficitu verejných financií v budúcich rokoch. A v neposlednom rade sme pri praktickej tvorbe verejnej politiky – prepočítavaní vplyvov reformy prerozdeľovania peňazí medzi poisťovňami v máji tohto roka – zistili niekoľko zaujímavých vecí o fungovaní slovenského verejného zdravotného poistenia. Ktoré sme chceli povedať verejnosti. Od začiatku sme neplánovali mať kategorické vyjadrenia o jednej zdravotnej poisťovni, či formulovať silné odporúčania pre verejnú politiku. Ale urobiť poctivú analytickú robotu, aká na Slovensku zatiaľ vykonaná nebola.

sumtny_graf

  • Aj preto sú akékoľvek tvrdenia o tom, že naša analýza nepotvrdila užitočnosť zámeru mať na Slovensku jednu poisťovňu, scestné. Rovnako sme užitočnosť tohto zámeru nevyvrátili. Podobne sme sa nijakým spôsobom nevyjadrili ani k tomu, či sa vesmír rozpína či ochladzuje. Tejto téme sme venovali jeden odstavec v závere, z ktorého sa vytrháva len úvodná veta:

Nenašli sme silný všeobecný argument pre systém jednej či viacerých poisťovní pre všetky krajiny OECD. Unitárny systém vykazuje medzinárodne v  jednom ukazovateli lepšie výsledky, efekt však nie je robustný.  Pre stratégiu zdravotnej politiky je však dôležitejšia slovenská skúsenosť.  Slovenský poistný systém vytvára priestor pre tvorbu vysokých rent. Najvýznamnejšiu z nich, vyplývajúcu z nedokonalého prerozdeľovacieho mechanizmu, do  istej miery koriguje legislatíva prijatá v polovici tohto roka.  Naďalej zostáva priestor na tvorbu oligopolnej renty, a rent vyplývajúcich z informačných asymetrií a nedokonalej regulácie mimo prerozdelenia poistného. Naopak, neefektívnosť vyplývajúca z viacnásobných fixných nákladov bola a je relatívne menej významná.

  • Nie je pravda, že "počítam[e] efektívnosť ako cenu za predĺženie života". Používame štyri výsledkové ukazovatele - očakávanú dĺžku života, dojčenskú úmrtnosť, úmrtnosť odvrátiteľnú zdravotníctvom, a európsky zdravotnícky spotrebiteľský index. Mimochodom, tieto ukazovatele spolu s výnimkou spotrebiteľského indexu úzko korelujú. Ako vstupy analyzujeme viacero premenných, konkrétne výdavky na zdravotníctvo, spotrebu alkoholu, podiel fajčiarov, nerovnosť príjmov, vzdelanie, jednu či viac poisťovní, bývalé členstvo vo východnom bloku, výšku hotovostných platieb či korupciu.
  • Neviem, ako prišli autori článku k záveru, že zdravotníctvo zodpovedá len za šestinu rozdielov v zdraví. Náš centrálny model, založený len na zdravotníckych výdavkoch, alkohole, nerovnostiach a východnom bloku, dokáže vysvetliť 77 percent rozdielov v dĺžke života medzi krajinami OECD. Najdôležitejším faktorom sú pritom práve výdavky na zdravotníctvo. Možno mysleli na individuálne rozdiely, medzi ľuďmi v rámci krajín. Čo je iná otázka, pre efektívnosť zdravotných systémov menej podstatná. Poukazovať na vplyv genetiky je zaujímavé, ale verím, že jej aktívne ovplyvňovanie zo strany štátu HPI nenavrhuje.
  • Prieskum o spotrebe domácností zmenil medzi rokmi 2003 a 2004 metodiku. Upozornili sme na to už dávnejšie s kolegom z IFP Števom Kiššom, a navrhli spôsob, ako túto zmenu pri analýze korigovať. Naše tohtoročné výsledky sú však natoľko robustné, že by platili aj v hypotetickom prípade, ak by v roku 2004 nedošlo oproti roku 2003 k žiadnemu nárastu hotovostných výdavkov (zvýšenie ich podielu bolo mimochodom deklarovaným cieľom reformy, ktorú vtedy partneri HPI spolu s ministrom Zajacom presadzovali). Presvedčte sa sami na tomto grafe. Pre ilustráciu je na ňom je aj iná korekcia metodiky vykazovania súkromných výdavkov, na ktorú MZ SR spolu s nami slovenských štatistikov nedávno upozornilo.

prepad

  • Robustnosť našich výsledkov sme testovali viacerými spôsobmi. Pomocou testovania lagov sme chceli zistiť, či sa rozdiely vo výdavkoch neprejavia na zdraví neskôr. Prejavia, ale najsilnejší je vplyv v bežnom roku. Difference-in-difference regresia nás presvedčila, že naše výsledky platia aj dynamicky. Zmeny v zdravotníckych výdavkoch sa prejavujú zmenami v zdravotnom stave, nielen statická výška výdavkov v statickej úrovni zdravotného stavu.
  • Meno ani práca japonského ekonóma  Masakazu Furukawa, ktorého spomína HPI v .týždni, mi nie sú známe. Scholar.google.com ho tiež veľmi nepozná. Budeme sa pokúšať zistiť o ňom viac. V každom prípade, ním uvádzané faktory – pitná voda, gramotnosť, kanalizácia, či očkovanie – sú kľúčové v rozvojových krajinách, nie v OECD či u nás. Ako píšeme v našej štúdii:

Na dojčenskú úmrtnosť môžu mať vplyv rôzne faktory, ako vzdelanie rodičov, politika štátu v oblasti plánovaného rodičovstva, príjmy rodiny a výživa. V rozvojových krajinách môže tiež byť efektívne znižovaná napríklad očkovaním  a teda sľubuje relatívne vysokú návratnosť výdavkov na zdravotníctvo (Hanmer a iní, 2003; Filmer a Pritchett, 1999). Dojčenská úmrtnosť sa vo vyspelých krajinách pravdepodobne približuje spodnej biologickej hranici, priestor na jej ovplyvňovanie je teda značne menší.

  • "Analýzou nesprávnych súvislostí na skupine nesprávnych dát" sme "k záveru, že neefektivita slovenského zdravotníctva je 64 percent" nedošli my, ale ekonóm Medzinárodného menového fondu Francesco Grigoli. Jeho štúdia je aj podľa nás metodicky problematická, spomíname ju len stručne v prehľade literatúry. Pripisovať nám akýmkoľvek spôsobom jej výsledky či interpretáciu je intelektuálne nečestné.
  • Krátka poznámka  k nápadu, či za zhoršenie efektívnosti nemôže oddlženie (HPI ho spomínalo na internete, nie v samotnom článku). Veriteľ, a. s., nemôže byť vysvetlením trvalého prepadu, lebo poskytoval oddlženie len dočasne, medzi rokmi 2003 až 2005. Ak by za prepad efektívnosti zodpovedal tento projekt, po jeho ukončení by efektívnosť opäť stúpla. V skutočnosti sa efektívnosť zhoršovala až do 2007, a odvtedy stagnuje.
  • Všetky tieto skutočnosti sú uvedené v našej štúdii, a dajú sa prehliadnuť len pri tendenčnom či veľmi povrchnom čítaní. Ak vás zaujíma, čo sme naozaj zistili, a máte málo času, prečítajte si naše Najdôležitejšie zistenia (s. 4 až 6) a Záver (s. 39).
  • Moje priezvisko je v krátkom texte HPI najfrekventovanejším slovom, vyskytuje sa sedemkrát. Zdá sa mi to nefér voči mojim spoluautorom, Jurovi Machovi a Michalovi Zajíčkovi, ktorí odviedli vynikajúcu analytickú prácu, často vo svojom voľnom čase. Nápadmi či pripomienkami prispeli aj mnohí ďalší, z IFP aj mimo ministerstva financií.

Aktualizované 15:25: Dostali sme tip na Furukawovu štúdiu z roku 2005, o ktorú asi ide. Je v japončine, HPI je teda asi nečítalo, len jej abstrakt. A "analyzovali sme 68 krajín klasifikovaných Svetovou bankou ako krajiny s nízkym a stredným príjmom, pretože pre ne boli dostupné dáta." Sami posúďte, nakoľko relevantná je pre krajiny OECD.

    • Tlačiť
    • 14

    Martin Filko

    Martin Filko
    • Počet článkov: 16
    • Priemerná čítanosť: 8890
    • Priemerná diskutovanosť: 28
    • RSS blogu

    O blogu

    Riaditeľ Inštitútu finančnej politiky Ministerstva financií SR. Hra zostáva rovnaká.<br><a href="http://www.linkedin.com/in/filko">Životopis</a><br><a href="https://www.facebook.com/mfilko">FB stránka</a>

    Martin Filko

    Martin Filko
    • Počet článkov: 16
    • Priemerná čítanosť: 8890
    • Priemerná diskutovanosť: 28
    • RSS blogu

    O blogu

    Riaditeľ Inštitútu finančnej politiky Ministerstva financií SR. Hra zostáva rovnaká.<br><a href="http://www.linkedin.com/in/filko">Životopis</a><br><a href="https://www.facebook.com/mfilko">FB stránka</a>

    Kalendár sa načítava...