Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Ako žije slovenských 99% (akt.)

20.10.2011 | Martin Filko

Diskusia (48 reakcií)

20.10.2011 | Robert Koncek

pre tie velke schodky v prijme celej domacnosti u top 1% (cisla nad cervenou ciarou na grafe) medzi rokmi 2005 a 2006 a nasledne 2006 a 2007? Narast o 50% a nasledne prepad prakticky na rovnaku hodnotu. Vyzera to dost nedoveryhodne. A statisticky sum to asi tiez nebude.

Tema clanku samozrejme viac ako aktualna (uz dost dlho) a zasluzi si dalsiu pozornost, preto vdaka za prispevok.

21.10.2011 | Analýza blog

Ten rok 2006 je veru dost podivny. Nad urovnou slovenskej statistiky by clovek niekedy zaplakal. Na sirokom zavere to ale zasa az tak vela nemeni.

21.10.2011 | Robert Koncek

neviete, ci sa (ne)chysta spracovavanie udajov o prijmovej nerovnosti pomocou dat z danovych priznani? Ako sam nizsie pisete, v USA to tak robia. Nerozumiem, preco sa nieco take nemohlo spravit uz davno, ved su to dost dolezite statistiky. Kedze sme na Slovensku, tak sa spytam takto: kde je problem? Vdaka za odpoved. (Skryte predpokladam, ze ste sa o to uz niekedy zaujimali.)

21.10.2011 | Martin Filko

Riesili to nejaki moji kamosi z CERGE, ale ako som sa tento tyzden dozvedel, islo to kvoli byrokratom do stratena. Urcite sa to budem snazit presadzovat, len som teraz bohuzial trochu mimo systemu.

21.10.2011 | Robert Koncek

Mozno si to predstavujem jednoducho, ale co tak podstrcit tuto temu nejakemu "mediu," aj s konkretnymi menami tych byrokratov. Samozrejme s "dovodovou spravou" vysvetlujucou dolezitost takejto statistiky (a metodiky) a jej rozsirenie v civilizovanom svete. Pravda by sa mozno takej temy chytila. Podla mna je to pre kvazilavicove noviny pomerne zavazna kauza, ked sa to spravne uchopi aj s dosledkami. Good luck.

21.10.2011 | Robert Koncek

Viaceri si tu asi myslime, ze Slovensko je krajina s vysokou (prijmovou aj majetkovou) nerovnostou. Otazka je, ci tu nehra ulohu nejaky psychologicky efekt, ze sme citlivejsi na zmenu (v tomto pripade narast) nerovnosti, a teda nadhodnocujeme jej skutocnu vysku.

Dolezitejsi udaj je vsak pre mna, ludovo povedane, prva derivacia casovej funkcie Giniho koeficientu. A vlastne aj druha.

21.10.2011 | Martin Filko

Suhlasim, bude v tom urcite aj loss aversion suvisiaca s rychlo rastucou nerovnostou, aj ked na nizkych urovniach. Pozrite sa na Cechov v druhom grafe, rastie im to takmer najrychlejsie v bohatom svete. U nas to bude podobne.

21.10.2011 | martin33

Statistiky vychadzaju z LEGALNYCH a PRIZNANYCH prijmov. Skutocne prijmy (a teda aj skutocna prijmova nerovnost) je vsak niekde inde.

20.10.2011 | milanll

Avsak unikla mi ta hlavna otazka, ktoru sa nim Martin snazil polozit.
@Martin, je to tato?
,,Niečo mi uniká? Sú teda slovenské nerovnosti opticky vylepšené nižším zastúpením Rómov v osadách? Majú naši (super)bohatí nejaký systematicky účinnejší spôsob skrývania peňazí, než ich britskí či ruskí priatelia?''

Ak som ju spravne pochopil, sam sa cudujes, preco ma SLovensko taky vysoky GINI index, porovnatelny s vyspelymi krajinami a preco su v nom sucastne tak priepastne socialne rozdiely?

Aj ked to zrejme uslo iba mne, chcem ta mozem poprosit, skus konkretnejsie formulovat otazku, ktoru si tymto blogom polozil.

Vdaka

20.10.2011 | milanll

Ospravedlnujem sa za gramatiku a skladbu viet.

21.10.2011 | Robert Koncek

Slovensko ma (oficialne) pomerne nizky (teda nie vysoky, ako pisete) Gini koeficient. 0 znamena absolutnu rovnost, 1 absolutnu nerovnost. Cize cim vyssi koeficient, tym vyssia nerovnost.

Moj nazor je, ze aj keby sa ukazalo, ze je nas Gini koeficient nizky, tak ako druhe by nas malo zacat zaujimat, ako sa jeho vyska vyvijala za poslednych 20 rokov a ake su prognozy. A vazne by som sa divil, keby sa v buducnosti znizoval.

21.10.2011 | milanll

vdaka za opravu.

21.10.2011 | Analýza blog

Moja hlavna otazka bola, ake su nerovnostiv prijmoch, a aky je podiel prijmov bohatych na vsetkych prijmoch, na Slovensku.

A odpoved bola, mozno prekvapivo, ze nie extremne vysoke, a nie extremne vysoky.

Vacsie rozdiely budu skor, ako pisem, v "statuse, moci a prilezitostiach". V tychto oblastiach je myslienka 99% urcite dolezita aj pre Slovensko.

21.10.2011 | milanll

Vdaka za formulovanie.
Ak mam vyjadrit svoj nazor na matematicke vyjadrenie nerovnosti, myslim si, ze ta nerovnost je znacne vysoka.
Skusim vysvetlit:

- v civilizovanych krajinach je zavedena progresivna dan, ktoru, pokial by sme chceli aplikovat na Slovensko, tak by musela odoberat kazdemu jednotlivcovi, po presiahnuti prijmu zhruba 1 000 euro mesacne, z kazdeho eura, zarobeneho nad tuto hranicu, okolo 50%.

- tato progresivna dan na Zapade je rovnaka pre vsetky skupiny - zamestnancov, fyzicke osoby a zaroven pravnicke, pretoze na Zapade nie je spolocnost rozdelena tymto hierarchickym sposobom, ale pod prijmom jedntlivca sa berie prijem kazdeho jednotlivca, v nezavislosti nad tym, z akej cinnosti pochadza, ci uz je to podnikanie, alebo zamestnanie, alebo vyplata divident, predaj domu, atd...

- Na Zapade preto pravnicke osoby nemozu vytahovat peniaze z ich firiem sposobom, ako je to na Slovensku, ked po zaplateni korporatnej dane, pravnicka osoba moze previest peniaze na svoj osobny ucet

- toto vedie k stavu, ked prijmy aj tych najbohatsich ludi z planety, su lahko dostupne na celom internete, avsak prijmy slovenskych oligarchov, su prakticky nezistitelne, ako si to sam uviedol

- cierna ekonomika na Slovensku je, podla mojho osobneho nazoru, ovela vyssia, ako v priemere na Zapade, s vynimkou Grecka. jej presne odhady vsak neexistuju, iba odhady urcovane na zaklade jej vnimania verejnostou

- GINI index nemusi vyjadrovat matematicky presne hodnoty, su v nom rozlicne vychylky, ktore su dobre popisane aj v tom tvojom linku

- taktiez, GINI index berie do uvahy prijem domacnosti.
Ked potom priemerna slovenska romska rodina berie pridavky a socialne vyhody na svoje vacsie mnozstvo deti, ich celkovy priemerny prijem moze byt velmi podobny, ako je prijem zamestnaneho rodica/ov, priemernej slovenskej rodiny s dvoma, troma detmi.


Ked to zhrniem - tych rozlicnych vysvetleni je niekolko.
Fakt je vsak, ze v spolocnosti na Slovensku su znacne rozdiely a vladne tu nezdrava nerovnovaha. Jej pricinou je vsak, podla mojho nazoru, skor cely spolocensky system a s nim viacere spolocenske a zakonom potvrdene faktory.
Matematicke zdovodnenie je len spickou ladovca, navyse zdeformovanou vypoctami na zakalde dvoch velmi odlisnych systemov, v pripade porovnavania Slovenska s vyspelym svetom.

20.10.2011 | Miro Kucera

Ahoj Martin,

K tym assumptions, mozno by bolo dobre pokusit sa na ne najst nejake data a tym ich validovat, niektore z nich mozu ale nemusia byt pravdive:

- ako vieme ze je u nas segregovanej populacie viac ako napr. vo Francuzsku? Povazujeme za segregovane aj "cierne sidliska" alebo bytovky? Mame nejaku definiciu statistikov pre to, co to znamena segregovana domactnost? Nejake medzinarodne porovnania?

- ad. shadow economy: zdroj, na ktory linkujes, ukazuje, ze na Slovensku je najnizsia relativna velkost tienovej ekonomiky spomedzi transition economies a cca v strede rebricka OECD ekonomik; prosim oprav ma ak to citam zle

- ad. vzorka v SILCe - myslim, ze dane deformacie sa podobnou mierou prejavuju aj pri ziskavani dat v inych krajinach, cize to by porovnanie ovplyvnit nemalo

- ad. socialna stratifikacia (status, mobilita atd.) - detto univerzalny metodologicky problem, nielen na Slovensku; tu by bolo zaujimave korelovat prijmy a indikatory prestize profesii (matne si spominam, ze take vyskumy sa robili) a pozriet sa, ci to nejakym sposobom suvisi s rovnostou; moze byt ze v rovnejsich spolocnostiach je korelacia prijmu a prestize nizsia? A aka je potom kauzalita?

Opytam sa kacirsky takto, je teda vobec slovenska spolocnost v porovnani s inymi nerovna; nie je to len nase vseobecne povedomie, ktore nereflektuje realitu a odraza nedokonalu znalost pomerov inde?

Inak dobry a provokativny input, normalne reagovat nezvyknem. :)

Miro Kucera

20.10.2011 | milanll

Nie, na Slovensku je skutocne priepastna spolocenska nerovnost.

Staci pochopit system progresivnej dane na Zapade a jej rozdiel so sucastnym slovenskym zdanenim.

Tato otazka nerovnosti je vsak ovela hlbsia.
Ta financna nerovnost, je len jej viditelnym symptomom.
Na Slovensku este stale preziva v podvedomi, byvalych tisic rokov nerovneho postavenia Slovakov, v pomere k ostatnym narodom.
Je to balvan na krku, ktoreho sa zatial nemozeme zbavit.

Niekde v diskusii som pocul toto prirovnanie:
,,Slovak je ako ohen.
Je to dobry sluha, ale zly pan."

Je nieco v nas, co sposobuje, ze ked sa priemerny Slovak dostane na nejaku nadradenu funkciu, zacne sa spravat ako hovado.

Sme proste este stale zaostala hierarchicka spolocnost, ked u nas sa ludia na zaodpovednych a nadradenych funkciach, alebo postaveniach, spravaju ako tisicrocni poddani, ktore si taketo spravanie o svojich panoch vytvorili a zafixovali.

Staci sa zamysliet napr. nad nasim oslovenim.
My si, v roku 2011, este stale medzi sebou vykame a oslovujeme sa ponizenym ,,Pan/Pani''.

Na druhej strane, presne taketo spravanie ludi na nadradenych funkciach, vytvara doslova siroka vrstva ludi na tych nizsich poziciach.
Zijem v zahranici, ale ked sa stretnem so Slovakmi, je velmi zvlastne pozorovat zrazu tu ponizenu uctu v ociach a ich ponizene spravanie, ked vidia cloveka vo vyssom spolocenskom postaveni.

Ja osobne pokladam toto za najvacsi problem Slovenska.
Na zaklade tohto nasho spravania sme totiz vytvorili cely spolocensky a hospodarsky system, ktory sme, tomuto nasmu pohladu, podriadili a prisposobili.

Poznam kompletne rozdiel medzi zapadoeuropskym hospodarskym systemom a slovenskym.
Najvacsim problemom vsak zostava jeho predstavenie spolocnosti.
Nikto on totiz nema zaujem.
Ked ho opisujem, alebo jednotlive fragmenty z neho, stratavam sa s takym odporom a nepochopenim, ze to hranici az s nenavistou.

Pritom hospodarske dobehnutie Zapadnej Europy je/bolo, v pripade Slovenska, tak nesmierne jednoduche.
Ludia si vsak pred nim pchaju hlavy do piesku.
Oni si vytvorili o Zapade ich nazor, zalozeny na tomto svojom hierarchickom mysleni.
A cez tento, ani vlak neprejde.

Toto pokladam celkovo, za priciny rozdielnej urovne jednotlivych krajin sveta.
Pokial by vsetci rozmyslali tak, ako rozmysla Zapad, vsetci by boli na jeho urovni.

20.10.2011 | milanll

Ale aby som to ukoncil pozitivne - tymto prechodom sa podarilo prejst urcitym konkretnym zapadoeuropskym krajinam, napr, Skandinavii, ale najma Irsku.

Takze cesta urcite existuje.
Len ju treba najst.

21.10.2011 | salamoon

Milan, prehnane vykanie (aj medzi ludmi kt. sa dlho poznaju), titulovanie (aj na vlastnej postovej schranke WTF??) a pod. su len 1 z viacerych chorych prejavov systemu, kt. namiesto toho aby pozitivne motivoval, tak viacmenej demotivuje..je to smutne konstatovanie, ale system na svk zial mnohym berie chut..stale si myslim ze Slovac je vo vseobecnosti v zaklade, genetike talentovany narod, ucenlivy, zrucny, kreativny..ale chyba mu spravny system, vzory, veduce kapacity, akasi schopnost sirsieho myslenia zaroven a ludia, kt. by ten skryty spiaci zaklad dokazali prebudit a tym nasmerovat aj ostatnych naokolo pozitivnym, produktivnym smerom..schopnost sa navzajom (aspon slovami) podporit, ocenit, pocuvat a respektovat (bez ohladu na socialny status) je v tomto tiez dolezita a inde bezna..vzajomne interakcia a sudrznost je znacne narusena....niekedy mam pocit ze ten slov. system zial funguje opacne- z maxima v cloveku dokaze vytazit minimum, kdezto staci prejst cez Berg a dalej a je to vacsinou naopak, aj z menej geneticky zrucnych/talentovanych ludi sa spravnym pristupom a systemom casto stavaju pozitivne motivovane a uplatneniaschopne individua..v tom sa asi viaceri zhodneme... ale to je dlhy, uz Xkrat rozoberany evergreen..

21.10.2011 | milanll

S tou motivaciou a vytazenim maxima a minima je to velmi dobry priklad.
Inac, suhlasim.

21.10.2011 | Analýza blog

No, toto je trochu problem, lebo chceme statistiku o niecom, co v statistike z nie celkom koser dovodov nie je zahrnute. Podla anekdotickych udajov ich samych nechodia slovenski dotaznikovi pracovnici do romskych osad. To urcite znizuje namerane nerovnosti. A napr. v Cechach je mozno polovica Romov pri dvojnasobnej populacii, takze ak by aj bola miera vyhybania sa rovnaka, magnitude effect sposobi, ze sa budeme proti Cechom javit rovnejsi.
- neformalna ekonomika: ano.
- vzorka SILC: americky graf je myslim z danovych priznani, takze tam je rozdiel systematicky.

Je slovenska spolocnost nerovnejsia nez ine? Co sa tyka prijmov: neverim uplne, ze sme medzi najrovnejsimi v EU/OECD, ale podla mna sme v sirokom europskom priemere. Co sa tyka makkych ukazovatelov: neviem.

21.10.2011 | maros.

Ak sa opytate bezneho cloveka z lubobovolnej postkomunistickej krajiny, tak bude nadavat na prijmove rozdiely. Myslim si, ze je to pocit subjektivny, skusim hypotezu:

Pri porovnani s bohatymi krajinami u nas plati, ze vacsie percento prijmov zhltnu povinne vydavky - strava, hypoteka, cestovanie. Predpokladajme, ze beznemu cloveku toto zhltne 75% prijmov. Ak ma jeho nadriadeny dvak rat taky plat, ale podobne mandatorne vydavky, rozdiel vo "volnych" prijmov je radovo vyssi ako rozdiel v samotnych platoch.

Zatial co plat je dvojnasobny, disponibilne zdroje su patnasobne. Pri tej istej konstalacii, ak mandatorne vydavky zhltnu 33% prijmu, rozdiel je uz len 2,5nasobny.

Hypoteza: pocit vysokych prijmovych nerovnosti odraza prijmovu nerovnost po zohladneni povinnych vydavkov.

21.10.2011 | milanll

Maros, vynikajuca pointa.

Na SLovensku je znacna nerovnovaha medzi mzdovou hladinou a cenovou urovnou.

Slovaci platia europske ceny za komodity, sluzby a tovary, ktore su nastavene na siroku dostupnost, pre co najsirsie prijmove vrstvy na Zapade.

Ich prijmy su vsak niekolkonasobne nizsie a tieto im nedokazu zabezpecit ani tie zakladne prostriedky na prezitie.
V tomto je potom jedna z hlavnych pricin nielen celkoveho stavu spolocnosti, ale aj jeho ekonomickych ukazovatelov - nezamestnanosti a stavu hospodarstva celkovo.
Riesenim by bolo upravenie tejto nerovnovaznej situacie na priemernejsie stredne hodnoty.

21.10.2011 | Martin Filko

No, len ak by to bolo jedine vysvetlenie, tak potom by u nas pocit nerovnosti s hospodarskym rastom a zvysovanim sa absolutnych prijmov klesal, co nemam pocit, ze je pravda.

Skor to vidim na to, co pisal Robert Koncek vyssie, ze kedze nerovnosti u nas uz 20 rokov stupaju, hoci z velmi nizkych hodnot, tak to v ludoch vyvolava pocit extremnejsej nerovnosti.

21.10.2011 | Orc

Podla mna tam hra trochu rolu aj Slovenske malomestiactvo:

Typenko dostane v BA plat 900 cisteho, kupi auto za 800 (nejaku nadupanu karu). Sused vidi, ze chalanisko ma asi lowe, ale ze potom doma chalan spi na madraci na zemi uz nevidi. Takto, podla mna, zije vela ludi (par kuskov som sam poznal). Dal som to trochu do extremu, ale pointa je, verim, jasna.

Bezny clovek ma potom pocit extremnej nerovnosti, ale statistika je zjavne niekde inde.

21.10.2011 | Miro Kucera

Ale vieme o tom, ze by napr. francuzski dotaznikovi pracovnici chodili do banlieues? A aky je vlastne podiel populacie romskych osad na celkovej romskej populacii v SR?

Ad. makke ukazovatele: ak si dobre pamatam, napr. ukazovatele socialnej mobility su na Slovensku ovela priaznivejsie ako v zapadnej Europe; je to dane tym, ze spolocnost presla tranziciou na trhovu ekonomiku len nedavno. Na Slovensku mal pocas transformacneho procesu clovek ovela vyssiu sancu ist v spolocenskom rebricku nahor ako v krajinach zapadnej Europy (mimo Skandinavie), kde spolocnosti funguju na tych istych principoch desatrocia.

21.10.2011 | Martin Filko

- banlieues: nevieme. Vieme len, ze u nas nechodia
- ak si dobre pamatam, asi tretina az polovica celej romskej populacie?
- nemas niekde take studie? Lebo ja som videl len take, kde Slovensko nebolo (ale pamatam si presne to co ty, ze americky sen je paradoxne pravdepodobnejsi v Skandinavii nez v USA ci UK).

21.10.2011 | grgo

Pokiaľ viem, tak to nie je tretina ani polovica. Podľa posledného rozumného prieskumu počet Rómov v osadách nepresahuje 50 000, pričom celkový odhad počtu Rómov je cca 325 000. Zdroj: http://www.euractiv...

21.10.2011 | Martin Filko

Vidite, tak aj ja som obetou rasistickych mytov. Dakujem za upozornenie.

21.10.2011 | grgo

Bohužiaľ údaj je iba z roku 2005, kedy sa tým zaoberalo IVO. Neviem ako sa pohol odvtedy, ak niekto natrafíte na iný rozmný prieskum tak dajte vedieť.

21.10.2011 | Robert Koncek

Tento clanok je mi velmi blizky, tiez som ho pouzil ako argument v "debate" s hejrasistami. Problem je, ze nedokazem zohnat zadarmo fulltext tej studie a tak neviem, ci je metodicky nepriestrelna. A nic lepsie som nenasiel.

Na druhu stranu, vyzera to vierohodne a lepsie ako nic. Na tretiu stranu, je uz dost stara - rok 2005. Viem si predstavit aj cisla okolo 70000 o tomto case (co je ale stale len povedzme jedna patina).

Tu je link na tu studiu (ten v clanku uz je expirovany): http://www.tol.org/... .

21.10.2011 | salamoon

"As of 2007, income inequality in the United States was at an all-time high for the past 95 years, with the top 0.01% -- that's one-hundredth of one percent -- receiving 6% of all U.S. wages, which is double what it was for that tiny slice in 2000; the top 10% received 49.7%, the highest since 1917".....
vid Figure 3 na konci tu
http://elsa.berkele...
.....
Martin, mozno by bolo lepsie byvalo k US tiez prilozit Table 3 v linke nizsie, kt. hovori o "wealth"..neviem ci v tej vasej sa nezaratuvaju nahodou len mzdy alebo tak nejak.. inac vychadza, ze 1% vlastnilo na sklonku velkej depresie (1929) 44,2% of wealth, a teraz je to pravdepodobne tiez do 40%, aj ked ta table nie je uplne up-to-date

http://sociology.uc...

inac v tomto materiali sa oplati poklikat/pozriet aj tie prilozene odkazy na konci "further information" resp. "references", viacere su zaujimave
.....

"In 2007, the top 50 hedge and private equity fund managers
averaged $588 million each, more than 19,000 times as much as typical U.S. workers earned."

"In 2010, Standard & Poor's 500 Index company CEOs received, on average, $11.4 million in total compensation— a 23 percent increase in one year."

21.10.2011 | Miro Kucera

Vykanie a formalne titulovanie je ovela striktnejsie v Nemecku a Francuzsku ako na Slovensku.

21.10.2011 | bolsevyk

Nechce sa mi moc vypisovať. Preto len v krátkosti. Tie priemerné hovedá do funkcií vyberajú ešte väčšie, ktoré sedia vo vašších funkciách. A čo sa týka vyspelých krajín tie majú svoje hovedá tiež a nie menšie ako sú tie naše. Veď vďaka ním sú ekonomicky tam kde sú. Takže keď píšeš nepi a nejedz lysohlávky. Moc Ti ruka predbieha rozum, pán veľkomožný

21.10.2011 | milanll

Vdaka za nazor, toto je ten typicky priklad, ktory som opisoval vyssie.
Ja tu mozem vysvetlovat rozdiely, medzi vyspelymi krajinami a SLovenskom, ale tym rozdielom aj tak nikto neuveri, pretoze im uverit nechce.
Ty mas v hlave svoju predstavu a tou sa riadis.
Cokolvek je v protiklade s nou, ty to odmietas a stavias sa do obrannej pozicie.
Vysvetlit tebe, ze Zapad je ,,iny'', pretoze skutocne je ,,iny'' aj jeho system, struktura a myslenie, je nemozne.
Ty budes stale tvrdit, ze Zapad sice je ,,iny'', ale iba preto, pretoze ludia tam, rozmyslaju presne tak, ako ty, iba ovela radikalnejsie.

Mam na teba, ak dovlis, otazku:
,,Co, alebo aky pristup, prosim ta, dokaze menit tvoje doterajsie zauzivane myslenie?''

Vdaka za pripadnu odpoved.

21.10.2011 | aplo

..vo svojej irskej firme.

21.10.2011 | pavelo

Krasne vidno na diskusii, ako ludia prisposobuju realitu svojmu videniu sveta.

Tak ciste prakticky: co viem bezny chudobny pristahovalec Rakusku povazoval par rokov dozadu plat 1000e za velmi slusny. Napr. osoba dokladajuca tovar do regalov zarobila radovo polovicu. V porovnani s "normalnym" rakuskym platom taky clovek dostane povedzme 1/4.
Na Slovensku nizky plat v porovnani s normalnym bude odhadom 1/3. (cca 333e vs 1000e)

Samozrejme nieco ine je, brat do uvahy hornu tisicinu prijmovej populacie. Ale bezny clovek beruci do uvahy prijmy ludi okolo seba nema dovod si kazit zivot porovnavanim sa s Kmotrikom.
Fakt mi nie je jasne, preco apriori vacsina slovace hlada drobne musky v snahe dokazat, ze na Slovensku je zivot horsi ako vypadne nejakej nie-uplne-nepriestrelnej statistiky.

21.10.2011 | salamoon

cize hypoteticky .. ak mate prijem typickeho clena slov. "strednej" vrstvy vo vyske 500eur netto a po zaplateni pravidelnych zakl. vydavkov vam neostane takmer alebo uplne nic je rovnake/lepsie, ako ked mate 2000eur netto a po zaplateni toho isteho kosa vam ostane 1000 .. tak nejak ste to mysleli v tom prvom odstavci ? ;)

21.10.2011 | grgo

Ako ste správne načrtli, V USA sa meria nerovnosť pomocou daňových štatistík od roku 1913. Tieto sa kombinujú s údajmi zo sčítania obyvateľstva aby sa dosiahli údaje pre celú populáciu. V USA sa robí aj prieskum domácností podobný SILCu, ale napríklad problém tam majú v tom že príjem zbierajú v intervaloch. Príklad - 0-10 000, 10 000-100 000 , 100 000 a viac. Vidíte, kde tu môže nastať problém, práve pri zisťovaní príjmov skutočne bohatých ľudí. Takže prieskum môže byť OK pri určovaní mediánového príjmu, ale môže byť veľmi úplne nepoužiteľný z pohľadu celkovej príjmovej nerovnosti Slovami Thaleba by som povedal, že tu sme v "Extremistane" ak by medzi tých top 55 domácností zaradili Jakaboviča či Širokého zrazu by sme mali úplne iné údaje.

21.10.2011 | grgo

Este pripojim velmi dobry link ohladom metodiky vypoctu prijmovej nerovnosti v USA: http://elsa.berkele...

21.10.2011 | Martin Filko

Fuu, aby nedoslo k nedorozumeniu - by som sa neodvazil, a ani som dufam nenaznacil (praveze som to v jednej z mojich zaverecnych poznamok uviedol ako problem), priamo porovnat ten prvy americky graf s tym slovenskym zo SILCu.

Co je ale mozne porovnat je Gini v ramci OECD, a podiel Top/Bottom 20% v ramci Eurostatu. A tam su zavery asi robustnejsie, a Extremistam je relativne menej podstatny.

Inak, ked sa bavime o Sirokom, Jakabovicovi a spol, to by sme pravdepodobne nezistili ani z danovych priznani, vacsina ich prijmov sa asi tvari ako korporatnych, alebo je dokonca niekde na Cypre, a slovensky danovy urad o nich nic nevie.

21.10.2011 | grgo

Jasne, rozumiem že to nechcete naznačiť, z ničoho vás neobviňujem. Len hovorím, že na vašu otázku - príjmová nerovnosť medzi top 1% vs zvyšok na Slovensku nepoznáme odpoveď. Ak si prečítate ten link (strana 36), tak zistíte že za posledných 20 rokov v USA nastal ohromný posun v príjmovej nerovnosti nielen medzi horným decilom, či horným percentilom - ale dokonca až k horným 0,1% populácie. Tam nastal v USA nárast z 2% v roku 1980 na 6% v roku 2000. Ak je takýto trend aj na Slovensku, tak pri priemernej vzorke 50 domácností z top 1% sa vôbec nemusíme diviť ak tie čísla úplne ustrelia a sú rozličné z roka na rok - v závislosti koľko z tých skutočne bohatých top 0,01% sa dostan[ do prieskumu.

Takže aby som to napravil, súhlasím s vami že na Slovensku sa na túto otázku nedá odpovedať lebo nám chýbajú kozistentné údaje z top 1%. Spodné 1% - teda 50 000 rómov v osadách podľa mňa nemá na štatistiky až taký vplyv, ich príjem má hranicu v nule. V podstate z pohľadu štatistiky nie je rozdiel medzi nimi, a ďalšími 5-8% dlhodobo nezamestnanými Slovákmi, teda ak použijeme tú "americkú metodiku" - teda príjem pred zdanením očistený o štátne transfery.

21.10.2011 | Martin Filko

Tak tak. Musime pozriet aspon tie danove priznania.

21.10.2011 | Martin Filko

Aby mali citatelia predstavu, nakolko dolezity je Extremistan, toto som pridal na koniec clanku:

Aktualizované 21. októbra: Vzhľadom na poznámku grga z diskusie o Extrémistane som urobil malú analýzu senzitivity. Ak by v roku 2009 do vzorky pribudol najlepšie zarábajúci politik Ján Počiatek (príjmy 924 612 eúr v roku 2010), podiel Top 1 aj Top 10 percent by sa zvýšil o jeden percentný bod (teda zanedbateľne). Ak by tam pribudol hypotetický podnikateľ s ročným príjmom napríklad 10 miliónov eúr, podiel bohatých by stúpol o 14 percentných bodov (teda výrazne).

27.10.2011 | ewcub

Jano Oravec a Juraj Karpiš v Lampe vravia racionálne veci, Vy a Rado Baťo trepete hlúposti - dôkazom pre moje tvrdenie je priložený článok, ktorý je síce o situácii USA, ale Európa - v podstate štát po štáte je konfrontovaný s rovnakým problémom - ak pochopíte ten článok, pochopíte zároveň, aké hlúposti ste s Radom Baťom v Lampe povraveli - napriek tomu že Vy ste sa pasovali do tohto tisícročia, a Oravca s Karpišom ste poslali do 30-tych rokov minulého storočia... takže zmienený článok http://market-ticke... - príjemné čítanie, a hlavne pochopenie... :)

28.10.2011 | Robert Koncek

Karl Denninger nepochopil doteraz, o com bola Great Depression, inak by nebol proponentom Rakuskej skoly a ABCT. To ho radi zhruba do tych 30-tych rokov k Hayekovi. Pre tych ludi neexistuju veci ako sticky prices alebo liquidity trap, co su empiricky potvrdene fenomeny. K tomuto sa nikdy nevyjadrujete, cize s tym pochopenim by som na vasom mieste velmi neoperoval. Na cloveka, ktoreho cela argumentacia je zalozena na pastovani jedneho clanku zombie ekonoma-blogera skakajuc do kapusty sikovnemu policy-makerovi a technokratovi (M. Filko) pracujucemu s datami, studiami v realnej ekonomike, ste trochu dost sebaisty.

Mimochodom, k tomu vasmu prevratnemu clanku (resp. jednemu grafu v nom) uz som vam raz napisal, ze pointa je v tom, ze klucovy je primarny deficit. Aspon tolko tvrdi matematika.

Vhodne na sebareflexiu: http://en.wikipedia...–Kruger_effect

28.10.2011 | ewcub

nie celkom chápem, z akého dôvodu cítite potrebu na mňa reagovať pán Konček - v prvom rade, ja so "paste"ol článoček Martinovi Filkovi, ktorý v Lampe povedal aj takú koninu, že by bol rád, keby nemci začali míňať, a na periférií (gréci a spol.) by sa šetrilo - takmer som mal nutkanie poslať mu finančný príspevok na kúpu pištole, aby naozaj mohol vycestovať do Nemecka a s pištoľou pri hlave si vynucoval, aby nemci míňali viacej - zároveň som si ho predstavil aj v úlohe, že raz za čas sa tým nemcom uľaví, lebo nasadne do lietadla, odvezie sa do grécka, a tam bude s pištoľou ziapať po grékoch, aby šetrili... ten prilepený článok je k tomu absolútne trefný, lebo napadá takých huráekonómov ako pán Filko, ktorí tvrdia že "rast všetko zachráni" - nuž, čisto teoreticky by mohol - ale realita uvedená aj v článku jasne ukazuje, že v praxi TO NEMÁ ŠANCU... k tomu článku pre Filka toľko...

teraz späť ku Vám: mňa nebaví reagovať na Vaše hlúposti, keď každého normálne zmýšľajúceho človeka (za akých Denningera a Shedlocka považujem v prvom rade) švacnete do škatuľky "proponent rakúskej školy" (teda ak mu priamo nevynadáte do zombies..). Ja som Vám v minulosti "paste"ol aj článok Shedlocka, kde priamo uvádzal chyby rakúskej školy, a uvádzal že sa potvrdili jeho odhady o deflačných trendoch napriek tlačeniu nekrytých peňazí - ja neviem, čo by som Vám mal dať ešte ako dôkaz - ale priznám sa, mám nulovú motiváciu vyracať Vám vaše škatulkovanie, ktoré ja osobne považujem za somarinu a stratu času... čo sa týka pojmov a dojmov, nejdem tu polemizovať (znova tá nechuť) - ja tvrdím, že Denninger je absolútne konzistentný (pritom nemusím s ním súhlasiť vždy na 100%) - ale píše od roku 2007, vždy vie identifikovať (a správne), či tlačenie peňazí, euroval a podobné veci niečomu pomôžu alebo nie - a to mi dá sa povedať, že bázicky absolútne stačí k tomu, čo jeho čítaním sledujem ja, a čo potrebujem...

sebareflexujte sa prosím Vy ak chcete, ale hlavne nebuďte pritom drzý (reagujte, ak Vás vyzvem - lebo na Vaše škatulkovania že je niekto zombie naozaj nie som zvedavý- aspoň na tom by sme sa mohli zhodnúť...).

28.10.2011 | ewcub

keby som mal chuť a nadšenie (akože nemám, pretože mám iné pohnútky) - tak by som si grafy, aké Denninger robí zväčša pre USA, robil pre Európu, resp. pre jednotlivé štáty - lenže mne úplne stačí fakt, že situácia v Európe je filozoficky veľmi podobná tej v USA (dlhová kríza..) - a tak mi skoro vždy stačí iba urobiť "copy" a "paste" - a vedomie že viem rozpoznať, či sa dajú podobné úvahy ako v prípade USA aplikovať aj na situáciu v Európe - preto tá moja "vrodená lenivosť"... mne Denninger, Shedlock a im podobní (na rozdiel od takého populistu Krugmana) plne postačujú, aby som potom svoju energiu venoval zasa tomu, čo baví mňa - http://files.ewcub.... - a v čom som myslím, celkom dobrý zasa ja... howgh.

28.10.2011 | rstraka

ekonomike na odbornej urovni nerozumiem, ale:
1., ewcub ma pravdu s hodnotenim Lampy, Batov postoj je pochopitelny, stal sa z neho oportunisticky politik, nadseny z vlasntej dolezitosti. To je zrejme normalne, a rozumny clovek nema problem filtrovat vyjadrenia tychto zivocisnych druhov.
2., Ci trepal sprostosti aj pan Filko mi je tazke posudit, lebo si nepamatm formulacie, a ako pisete, on je technokrat, rad sa hra v kancli s datami a cislami a vychadza mu potom z toho obraz sveta, ktoremu pevne veri. Az tak, ze ak mu realit aukazuje inu tvar, sklopi zrak za okuliarmi a dalej si hudie svoje, ze pravdu ma on a nie realita. Len namatkovo - Karpisove tvrdenie ze ak by sa prestalo s hlupostami okolo Grecka pred 2 rokmi, dnes mohli (po extremne bolestnom obdobi) mat situaciu pod kontrolou (Greci) - odpovedal ze mozno ano mozno nie. Hej, to je pravda, ze to mozme spochybnit (zaujimave ze svoje tvrdenia povazuje zrejme za nespochybnitelne). Ale to nic nemeni na veci, ze aj ked nevieme presne, aky by mal nasledok Grecky bankrot, vieme presne ake KATASTROFALNE a vlecuce sa nasledky malo rozhodnutie zakryvat oci pred realitou. Ale to mu nevadi, jemu z grafu vyslo ze realita je ina.
On ani nie je technokrat, on je typicky samoluby laviciarsky socialny inzinier. A je jedno v akej kapuste sa prave pohybuje, ci v liekovej politike ci robi experta na dlhovu krizu.
3., Liquidity trap (ked uz s tym operujete) je IMHO srandovny paradox. On je dokaz toho, ze v podstate AKYKOLVEK pokus byrokratov cikat proti vetru sa moze minut (a casto aj minie) ucinkom. Keynes -keby bol dosledny - by ho mal pouzit proti sebe, a urobit zaver, ze najlepsie co mozu vlady urobit v snahe rychlo a efektivne vyriesit krizu je ist spat. Mojim oblubenym dokazom toho je Warren Harding (jeho uspesny pasivny pristup je tiez empiricky potvrdeny, podla mna jediny dosial dolozeny nadmieru uspesny postup vlady v case krizy).
Sticky price je uplne v poriadku, aj ked sa to socialnym inzinierom nepaci.
Na zaver: klucovy NIE je primarny deficit, klucovy je deficit. Zacnime pouzivat znova sedliacky rozum, aspon ti co ho maju. Zivot na dlh je zly, argument ze sa z dlhu vyrastie evidentne nefunguje (aj ked to istej skupine grafovych ekonomov nevadi), ekonomika statu a rodiny sa nicim nelisi, kazdy kto vam bude tvrdit opak je idiot. A ak sa bude dlh nazyvat inymi slovami, ak sa bude skryvat za cisla o GDP a pod., neurobi to z neho pozitivny fenomen. A ked sa dlh presunie z jedneho subjektu na druhy - tiez to nie je ziadne terno, nech uz si o tom Filko a Bato myslia co chcu.

Martin Filko

Martin Filko
  • Počet článkov: 16
  • Priemerná čítanosť: 8893
  • Priemerná diskutovanosť: 28
  • RSS blogu

O blogu

Riaditeľ Inštitútu finančnej politiky Ministerstva financií SR. Hra zostáva rovnaká.<br><a href="http://www.linkedin.com/in/filko">Životopis</a><br><a href="https://www.facebook.com/mfilko">FB stránka</a>