Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

BLOG Martin Filko

Ak regulátora nezaplatí štát, rada to urobí mafia

18.07.2011 | Martin Filko

Ako by mali vyzerať inštitúcie v liekovej politike

  • Tlačiť
  • 23

O mojom pohľade na liekové zákony, ktoré si razia cestu parlamentom, som už písal. O reforme inštitúcií, ktoré určujú, aké budú ceny liekov a koľko sa za ne zaplatí z verejných peňazí, konkrétne toto:

Regulácia liekového trhu nezávislou profesionálnou agentúrou, ako je zvykom v civilizovaných krajinách, ale aj u nás napríklad v telekome či sieťových odvetviach, sa do zákona v tomto kole nevošla. Deklarované posilnenie hodnotenia nákladov a prínosov liekov môže byť v zatiaľ schválenej forme skôr bezzubé.

Zopár ľuďom to prišlo kryptické. Budem teda jasnejší. Existujúce inštitúcie pripomínajú viac temné 90. rokom, než štandardnú medzinárodnú prax. A navrhovaná reforma ich zmení len mierne.

Silný vplyv na ceny liekov a platby poisťovní má poradný orgán ministra zdravotníctva, tzv. kategorizačná komisia. Z jej jedenástich členov (tu je zoznam) troch nominuje ministerstvo, troch lekárske združenia a piatich zdravotné poisťovne. Menuje a odvoláva ich minister, bez akýchkoľvek obmedzení. Za prácu v komisii ich štát neplatí, a jej stanoviská nie sú pre ministra záväzné. Komisia, spolu so svojím odvolacím orgánom – kategorizačnou radou, a desiatkami pracovných skupín zrkadlí „mätež vzťahov a záujmov medzi farmafirmami, poisťovňami a štátom, v ktorých má veľa hráčov oblečené aspoň dva dresy“.

Čo sa na tom zmení? Najprv dobré správy. Úradu vlády sa napriek komickému, absurdne silnému odporu ministerstva zdravotníctva podarilo do zákona pretlačiť rozumnú úpravu konfliktov záujmov ľudí motajúcich sa okolo liekovej politiky (disclaimer: písal som ju). Aby bolo vidno, kto koho platí, a niečo  z toho bolo aj zakázané. Rovnako dobré je, že samotné ministerstvo už takmer rok z vlastnej vôle zverejňuje množstvo dokumentov vytváraných v regulačnom procese (niektoré machinácie sú potom viditeľnejšie, napríklad táto alebo táto).

Horšie je, že aj v novej legislatíve sa konzervuje filozofia nie-profesionálneho, lobistického poradného orgánu so stavovským zastúpením, a posilneným posledným slovom ministra. Civilizované krajiny zvyknú túto úlohu zveriť profesionálnej, nezávislej agentúre s vlastným rozpočtom, personálom a poslaním. Ako sme s kamarátmi navrhovali pred rokom a pol:

Kompetencie zdravotníckych regulačných agentúr (ÚDZS a ŠÚKL) rozšíriť o hodnotenie medicínskych intervencií a technológií na základe ich nákladov a prínosov (po vzore britského NICE, nemeckého IQWiG a pod.). Posudzoval(i) by napríklad vstup liekov na trh a ich úhradu z verejných zdrojov, investície do finančne náročných medicínskych technológií, či zaraďovanie náročných medicínskych výkonov do rozsahu starostlivosti platenej z verejného zdravotného poistenia.

Tu sú niektoré z dôvodov, prečo to tí západniari robia:

  • Autonómia voči politike. Členovia najvyššieho orgánu agentúry sú menovaní na dlhšie obdobie, takmer bez možnosti odvolania. Jej rozhodnutia zvyknú byť záväzné, alebo ťažko zvrátiteľné. Integrita pri rozhodovaní je vyššia, ako keď visia na šnúrke ministrových gatí.
  • Autonómia voči biznisu. Práca v aparáte, manažmente či najvyššom orgáne agentúry predstavuje zaujímavú kariérnu príležitosť, zvyšuje profesionálnu reputáciu, a je trhovo zaplatená (u nás je možné porovnanie napríklad s prácou v Národnej banke). Čestné, neplatené poradcovské pozície sú z hľadiska zastupovania verejného záujmu omnoho rizikovejšie. Najmä ak sa bavíme o farmaceutickom trhu, väčšom než 2% slovenskej ekonomiky, a o ročných rozhodnutiach vo výške mnohých desiatok miliónov eúr. Ak regulátorov nezaplatí štát, rada to urobí mafia. Farmafiremná, zdravotnopoisťovacia, oligarchická. Nejaká sa vždy nájde.
  • Know-how. Máločo v riadení štátu je jadrová fyzika. Lieková regulácia – v optimálnom prípade založená na odhade, porovnávaní a matematickom modelovaní nákladov a prínosov, v podmienkach neistoty a často na desiatky rokov dopredu – však môže byť jej mladšia sesternica. Nebolo by vlastne ani fér žiadať, aby bežní posúvači papierov na ministerstva vedeli porozumieť dizajnu takéhoto Markovovho modelu (alebo ho nebodaj naprogramovať):
    lieky_inst_1
    Alebo aby štátom neplatení lobisti členovia poradných orgánov dokázali interpretovať jeho výsledky:
    lieky_inst_2(Dizajn a výsledky modelu, ktorý pomáhal pri rozhodovaní o očkovaní proti pneumokokom (Prevenar vs Synflorix) v Holandsku. Prezentácia jeho autorov je tu).
  • Kapacity. Na sofistikovanú reguláciu zrelého liekového trhu (na Slovensku sa predáva asi 5500 liekov) je potrebné preštudovať a analyzovať tisícky strán dokumentov a štúdií ročne. Spracovať stovky podaní. Ohodnotiť desiatky modelov. Písať stanoviská, rozhodnutia, a rozklady. Nie je fyzicky možné to dobre vykonať s tuctom neplatených poradcov. Podobné (najmä ľudské) kapacity niečo stoja, no ich nákladová efektívnosť je nepochybná. Ročné náklady na malú agentúru môžu byť rádovo milión eúr. Ak by sa ročné náklady na lieky znížili len o jedno percento, bolo by to asi 10 miliónov eúr.

---

Návrh na vytvorenie podobnej agentúry (alebo, realistickejšie, zverenie agendy cien a úhrad niektorému z existujúcich regulátorov, spolu s ich reformou) bol súčasťou projektu Mintha. Táto jeho časť sa ani vtedy nestretla s porozumením, a okno príležitosti sa asi na istý čas privrelo.

Je to škoda, lebo súvisí s minimálne dvoma dôležitými témami. Jednou je budovanie inštitúcií (žiadne nové dane, viem). Druhou je robenie významných rozhodnutí vo verejnej správe na základe analýzy ich nákladov a prínosov, pred očami verejnosti.

---

Ak máte záujem o základný prehľad regulácie liekov, tu je. Prehľad rozhodovania podobných inštitúcií vo Veľkej Británii, Austrálii a Kanade nájdete tu. Moju obľúbená prehľadovú štúdia OECD spred troch rokov zasa tu.

<span style="font-style: normal"


 

  • Tlačiť
  • 23

Martin Filko

Martin Filko
  • Počet článkov: 16
  • Priemerná čítanosť: 8892
  • Priemerná diskutovanosť: 28
  • RSS blogu

O blogu

Riaditeľ Inštitútu finančnej politiky Ministerstva financií SR. Hra zostáva rovnaká.<br><a href="http://www.linkedin.com/in/filko">Životopis</a><br><a href="https://www.facebook.com/mfilko">FB stránka</a>

Martin Filko

Martin Filko
  • Počet článkov: 16
  • Priemerná čítanosť: 8892
  • Priemerná diskutovanosť: 28
  • RSS blogu

O blogu

Riaditeľ Inštitútu finančnej politiky Ministerstva financií SR. Hra zostáva rovnaká.<br><a href="http://www.linkedin.com/in/filko">Životopis</a><br><a href="https://www.facebook.com/mfilko">FB stránka</a>

Kalendár sa načítava...