Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

BLOG Marian Kollár

Slovenský lekár medzi dvomi mlynskými kameňmi

03.04.2013 | Kollár SLK

Zdravotný systém núti lekárov k šetreniu, ale keď vzniknú problémy, nech im pomáhajú všetci svätí

  • Tlačiť
  • 31

Nedávne odsúdenie lekárky trenčianskym súdom na dva a pol roka „natvrdo“, síce ešte nenadobudlo právoplatnosť, no v slovenskej verejnosti výrazne zarezonovalo. Aj ku mne prichádzajú rozporuplné pohľady na túto udalosť. Veľká časť slovenskej verejnosti to prijala ako akési zadosťučinenie voči lekárom – no konečne prišlo aj na nich... Ako dlhoročný lekár mám veľa priateľov z fachu, a tak intenzívne vnímam aj reakciu na túto udalosť z druhej, lekárskej strany.

Menej je medzi nami lekármi priamo vypovedaného, viac hovoria pohľady kolegýň a kolegov, keď sa rozhovory otočia týmto smerom. Lekárske povolanie bolo vždy náročné. Čo môže byť zodpovednejšie a zaväzujúcejšie, ako pomôcť chorým vrátiť zdravie alebo zachrániť život? V poslednom čase nadobúdam stále intenzívnejší pocit, že od lekárskeho povolania sa vyžaduje všetko iné, len nie pomoc chorým.

Problém je oveľa zložitejší, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať. Podľa slovenskej legislatívy, konkrétne Zákona o zdravotnej starostlivosti: „Zdravotná starostlivosť je poskytnutá správne, ak sa vykonajú všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy.“ Zdanlivo je teda všetko jasné. Lekár pochybí vtedy ak "nevykoná všetky zdravotné výkony". Problémom však je, že vláda SR Zoznam zdravotných výkonov do dnešného dňa nevydala a teda vlastne neexistuje právny predpis, ktorý by určoval, minimálne ktoré výkony je lekár povinný vykonať.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že lekár nevie presne aké minimum musí pri tej ktorej diagnóze vykonať.. Ak Zoznam zdravotných výkonov neexistuje, kto potom určí, či liečba bola nastavená správne alebo nie? Tu sa dostávame, k druhému problému Dozvie sa to až z vyjadrenia odborníka v konaní pred Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS) alebo znalca v konaní pred súdom. Znalecké posudky, keďže Zoznam zdravotných výkonov neexistuje, sa opiera o vedomosti a skúsenosti znalca a o ním preferovanú odbornú literatúru. Tak ako v každom inom povolaní, v medicíne platí obzvlášť, že sú aj rôzne odborné názory na najvhodnejšie liečebné postupy pri liečení tej ktorej choroby. Znalecké posudky v konaniach toto tvrdenie plne preukazujú, keď v jednom konaní sú dva, tri aj viac znaleckých posudkov, každý s rozdielnymi závermi. V takomto prípade by o správnosti postupu lekára mali rozhodovať znalecké ústavy - odborné inštitúcie, ktoré sa zaoberajú vedeckou činnosťou a sú špecializovanými pracoviskami. Realita je však taká, že do zoznamu znalcov sú zapisované znalecké organizácie, ktoré v predmete činnosti nemajú poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Lepšie povedané, predstavujú skupinu individuálnych znalcov a od špecializovaného pracoviska majú na míle ďaleko. K dnešnému dňu nie je v zozname znalcov zapísaný ani jeden znalecký ústav pre odvetvie zdravotníctvo a farmácia! V praxi to znamená, že lekár nemá možnosť, nechať si posúdiť svoj prípad nezávislým znaleckým ústavom. Prax je žiaľ taká, že orgány ktoré vo veci rozhodujú, sa v prevažnej miere uspokoja s akýmkoľvek posudkom, ktorým môžu odôvodniť postih lekára.

Dostávame sa k tretiemu problému. Médiá pravidelne informujú, že ÚDZS udelilo vo veci správnosti poskytnutia zdravotnej starostlivosti pokutu zdravotnému zariadeniu. Ako takéto hodnotenie v praxi vyzerá? Keďže Úrad nemá vlastné kapacity, je odkázaný na externých odborníkov a z nich tvorených kontrolných komisií, ktoré posudzujú správnosť poskytnutej zdravotnej starostlivosti. Problém s odbornou spôsobilosťou členov komisií bol riešený počas dlhých rokov vskutku zvláštne. Nedostatku odborníkov sa prispôsobovala legislatíva, keď sa od novelizácie k novelizácii oslabovala náročnosť na odbornosť členov týchto komisií. V súčasnosti postačuje ak jeden člen komisie má špecializáciu a iný člen komisie má prax 5 rokov v zdravotníctve, nie v špecializácii. Preto môže prísť k situácii, že postup lekára s dlhoročnou praxou posudzuje komisia, kde najvyššou odbornou autoritou predstavuje neskúsený lekár práve atestovaný v danej špecializácii. Preto som presvedčený, že posudzovanie správnosti poskytnutia zdravotnej starostlivosti zo strany ÚDZS nemá reálny prínos pre zvyšovanie kvality poskytovania zdravotnej starostlivosti a má predovšetkým sankčný charakter.

Prísnejšie tresty pre lekárov môžu na prvý pohľad pre verejnosť vyzerať ako správny krok. Takýto trend bude ale v blízkej budúcnosti viesť k tomu, že lekári budú odmietať vykonávať zdravotné výkony v podmienkach, ktoré nebudú v súlade so Zákonníkom práce, nebudú vykonávať tzv. rizikové výkony pri ktorých je výsledok nejasný, no veľakrát sú poslednou šancou pre pacienta, nebudú akceptovať ekonomické obmedzenia poskytovania zdravotnej starostlivosti. Hrozí zároveň, že v niektorých lekárskych špecializáciách (napr. anesteziológia) nebudeme mať dostatok lekárov, pretože sa lekári budú obávať vykonávať tieto povolania. Zníži sa tak dostupnosť adekvátnej zdravotnej starostlivosť pre pacientov a je začiatkom strmej cesty k znefunkčneniu celého zdravotného systému.

Vrátim sa ale k problému zo začiatku článku. Ako sa má cítiť lekár, ktorý je medzi dvomi mlynskými kameňmi? Na jednej strane je tlačený zdravotnými poisťovňami k šetreniu, k dôslednému zváženiu každého ďalšieho zdravotného úkonu, vyšetrenia, či liečebného postupu. Na strane druhej mu na krk dýchajú súdy a ÚDZS-ka, ktoré sú v prípade podnetu pripravené nemilosrdne sankcionovať za nevykonanie všetkých zdravotných úkonov. Inak povedané, slovenský zdravotný systém núti lekárov pri diagnostike a liečbe k šetreniu, ale keď vzniknú problémy, nech im pomáhajú všetci svätí. S takýmto pocitom nastupuje väčšina slovenských lekárov do práce. Vy, ktorí ste na opačnej strane a ste odkázaní na cudziu pomoc pri ochorení, teda na lekárov, chceli by ste si to s nimi vymeniť?

 

  • Tlačiť
  • 31

Marian Kollár

Marian Kollár
  • Počet článkov: 7
  • Priemerná čítanosť: 2698
  • Priemerná diskutovanosť: 16
  • RSS blogu

O blogu

Lekár, prezident Slovenskej lekárskej komory. V roku 1984 ukončil štúdium na Lekárskej fakulte UK v Bratislave. Ako lekár v odbore gynekológia pôsobí 28 rokov. Do roku 2007 na I. Gynekologicko-pôrodnickej klinike FN v Bratislave, od roku 2008 v neštátnej gynekologickej ambulancii.

Marian Kollár

Marian Kollár
  • Počet článkov: 7
  • Priemerná čítanosť: 2698
  • Priemerná diskutovanosť: 16
  • RSS blogu

O blogu

Lekár, prezident Slovenskej lekárskej komory. V roku 1984 ukončil štúdium na Lekárskej fakulte UK v Bratislave. Ako lekár v odbore gynekológia pôsobí 28 rokov. Do roku 2007 na I. Gynekologicko-pôrodnickej klinike FN v Bratislave, od roku 2008 v neštátnej gynekologickej ambulancii.

Kalendár sa načítava...