Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Zložitosť - nepriateľ demokracie!

29.11.2015 | Marek Schmögner

Diskusia (65 reakcií)

29.11.2015 | Roman Kanala

Veru, veru, komplexita. Ale v prípade reštrukturalizácie ukrajinského dlhu to nie je nijak komplexné. Je to primitívne, jednoduché.

Rusi chcú pád Ukrajiny. Všetkými prostriedkami. Preto Krym, preto Donbas, preto platby vopred za plyn a uhlie. Čo najviac ich finančne vykrvácať. Tak im predsa nebudú uľahčovať splácanie dlhov. Aj keď to nie je bežný dlh, ale sociálistický Janukovyčov.

29.11.2015 | LPB

Jasné, keď mi niekto nezaplatí, znížim mu cen. Alebo mu aspoň požičiam. Ak nebude splácať, znížim mu úroky. Ak to aj tak nebude zvládať, odpustím mu časť dlho. Voď on za to vôbec nemôže. To všetko tí zlí, zlí, zlí veritelia. Geniálne.

Treba sa pozrieť na to, kto rozkráda Ukrajinu. Mám dojem, že Rusi to nie sú...

Aha, takže na Ukrajine bol socializms. A teraz je tam asi kapitalizmus. Mm.

29.11.2015 | IvanPe

Zda sa ze autor v tom ma jasno, pokial bude existovat bankovy system dovtedy nebude fungovat demokracia. (Podnadpis) Spolocnym menovatelom je komplexita a taka zlozitost systemov az tomu uz nikto nerozumie. (QE je take nepochopitelne, lebo podporuje tie zle banky a pritom stavia stat nad slobodu) Island s kontrolovanym statnym bankovnictvom je moznym vzorom a preco by sme mali podporovat svojich zakaznikov, ked vieme ze uz nechcu mat rovnake nazory ako my. (RU vs UA)
Mozno ale iba mozno, keby stat zrusil banky (centralne) tak by stratil velku cast moci, taku tu soft verziu policie, nad tym co si myslia ludia. Kto je pripraveny viest taky zivot, plny sebakontroly a odvahy, aby ste si vystacil s tym co nema (ale mohol by mat)?
V tej nekonecnej komplexite ludskych pocitkov, ritov, mytov, a zvykov a fyziologickych predpokladoch v roznych teplotnych uzemiach s odlisnym slnecnym svitom a mnozstvom vody?

30.11.2015 | Roman Kanala

Zajtra sa majú odovzdať podpisy pod iniciatívu "Plné peniaze". Lehota je síce 3. decembra a limit 100 tisíc podpisov, ale organizátori nechcú riskovať. Podpisy odovzdajú 1. decembra a vraj ich majú vyše 110 tisíc.

V iniciatíve ide o to, aby sa skripturálne peniaze, ktoré neexistujú v papierovej forme, len v elektronickej, tiež mohli vydávať len centrálnou bankou. To znamená, že by si ich komerčné banky už nemohli vytvárať cez úvery a frakčné bankovníctvo. Všety úvery by museli byť kryté ozajstnými peniazmi a len centrálna banka by rozhodovala, koľko ich bude. V 1848 sa rozhodlo, že sa vo Švajčiarsku zrušia všetky alternatívne peniaze a že bude len jeden federálny frank. Na začiatku 20. storočia sa rozhodlo, že švajčiarsky frank bude vydávať len Národná banka. Začiatkom 21. storočia sa možno rozhodne, že aj skripturálne peniaze bude vydávať len Národná banka. Švajčiarsko by bolo prvou krajinou na svete so 100% krytím všetkých vkladov. Žiadne bubliny, žiadne systémové banky "too big to fail". Všetky banky by boli kryté proti "bank run" a "bankrupcy".

Dobre to je vysvetlené v 4 jazykoch:

http://www.vollgeld...
http://www.initiati...
http://www.iniziati...
http://www.initiati...

30.11.2015 | Motylx

Monopol je vždy to najlepšie riešenie.
Mali by ste si odhlasovať aj centrálnu palacinkaren a centrálnu vyvarovnu a centrálnu výrobu odevov a centrálnu výrobu obuvi a centrálnu práčovňu a centrálnu kúpeľňu a obozente to ostnatym drôtom, aby tam, do toho vášho raja, nikto nesmel.
☺ ☺ ☺

30.11.2015 | libertarian

Pekne popísané. Už chýba iba pár doplnkov a zhrnutie :

1. Ľudia sú TOTÁLNE ľahostajní. Ich "nevedomosť" je spôsobená ich NEZÁUJMOM o tieto veci.

2. Fin. systém NIE JE ZLÝ. Je DOBRÝ - pretože spôsobuje a umožnuje politikom presne to fin. konanie, ktoré sa deje. Fin. systém je dobrý pre politikov a bankárov. Fin. systém je dobrý pre tých, ktorí ho riadia.

3. 99% ľudí exaktne nie je schopných pochopiť fungovanie fin. systému a jeho negatívne dôsledky pre bežných ľudí. Preto politici nikdy nemusia nič zmeniť v systéme - odvolaju sa na tých 99% spokojných - nevedomých ľudí. Práve demokracia - vláda tých 99% - umožnuje nič nezmeniť.

4. Juraj Karpis z INESSu napísal nedávno knihu o týchto otázkach. Veľmi dobrú. Ale - kto už by čítal takéto knihy ?!?! všakáno.... Na webe je dostupných niekoľko jeho prednášok a diskusií o finančníctve. Ale kto už by veril tomu, kto hovorí smutnú a nepríjemnú pravdu ?!?! Lži sú sladšie a chutnejšie.



30.11.2015 | Motylx

No a?
Čo sa stane, ak nebude fungovať demokracia?
Bude odhalené, kto je náš skutočný nepriateľ.
Demokracia nerovná sa sloboda, prosperita....
Demokracia je len forma, akou sa k moci dostanú tí najhorší z najhorších, aby vládli poddanym.
Demokracia je ilúzia, vyvolavana v poddaných, že o niečom rozhodujú.
Demokracia dáva skupinám ovladajucim štát legitimitu na tie najväčšie svinstva.
Ak by demokracia prestala existovať, boli by zmrdi demaskovani, bez legitimity, všetkým by sa rozlepili oči a videli by len zlocincov v bielych golieroch.
A možno nie...
Stádo tupovolicov.

30.11.2015 | Martin_52

Podľa môjho pozorovania ľudia chápu princíp bankových účtov správne a nie sú až taký neinformovaní, ako sa píše v článku. Za svoje vložené peniaze očakávajú úrok, poplatok za vklad na účet vyhral v ankete najabsurdnejších poplatkov a všeobecne sa uvažovanie pohybuje niekde v zmysle - ja dávam svoje peniaze banke, ona ich používa na dosiahnutie zisku, tak chcem svoj podiel, alebo aspoň zľavu za ostatné bankové služby. Proste si uvedomujú to, že sú veriteľmi / investormi so štátnou garanciou. Horšie je to s druhou stránkou veci, t.j. kde sa berú požičané peniaze. Tam väčšina predpokladá, že to su práve tie "ich" a nejaké podrobnosti ich príliš nezaujímajú. Podobne ako ich nezaujíma, kde štát zoberie peniaze na sociálne dávky, hlavne nech dostanú tie čo im patria.

Akurat nevidim problém v tom, že banky fungujú tak ako fungujú (v základnom princípe). Frakčné bankovníctvo sa v minulosti vyvinulo a v rôznych formách prežívalo bez ohľadu na podkladové aktívum, licencie od vlády/panovníka a podobne. Kreditné schémy, kde sa vytvorí dlh na základe podpisu zmluvy a zanikne jeho splatením v reálnych peniazoch sa bežne používajú napríklad vo veľkoobchode. Je pravdepodobné, že aj keby sa ako peniaze používalo hoci zlato a banky mali zakázané fungovať na frakčnom systéme, okamžite by vznikli adekvátne nebankovky, ktoré by tento rokmi overený a využívaný systém prebrali a situácia by sa priliš nezmenila.

30.11.2015 | libertarian

Milý Martinko :
" ja dávam svoje peniaze banke, ona ich používa na dosiahnutie zisku, tak chcem svoj podiel"

- Prebud sa. Je rok 2015. Banky tvoje peniaze nepotrebuju. Keby si trošku pozorne čital článok, pochopil by si prečo.

Banky si dnes odkladaju svoje peniažky cez noc do ECB, a táto im namiesto uroku s tých penazí čosi strháva. Záporný urok. Zobud sa.

30.11.2015 | libertarian

aha, a ešte :
A už sa blíži čas, ked bude hotovosť zrušená. Peniažky budu vždy a stále iba v bankách, a budú sa iba presuvať medzi učtami. A potom už budú uroky štandartne iba záporné.

01.12.2015 | Martin_52

Praveze ty si nepochopil co som pisal. V tej casti, ktoru citujes, som rozporoval to co bolo uvedene v clanku, t.j., ze podla predpokladu autora si ludia neuvedomuju, ze su voci banke v pozici veritelov.

Mimochodom, vo svojej uvahe mas nepresnost, ktora ale meni jej vyznam. Banky totiz neodkladaju vsetky peniaze do ECB, iba nejaku cast z nich, ktoru sa im nepodari investovat za lepsi urok. Keby mohli, tak by samozrejme za zaporny urok ziadne peniaze neukladali. Akurat nemaju moc na vyber - jednak musia drzat cast penazi v ECB kvoli regulaciam a tiez v sucasnosti nemaju dostatok vhodnych (solventnych, nizkorizikovych,...) kandidatov, ktorym by pozicali. V kazdom pripade, vychadza im z toho nejaky priemerny urok, ktory sa pohybuje niekde nad urocenim terminovanych uctov, ktore je s sucasti okolo 1% p.a. Cize na dostupnych peniazoch, vratane penazi vkladatelov zarabaju.

02.12.2015 | libertarian


Ty si napísal :
" ja dávam svoje peniaze banke, ona ich používa na dosiahnutie zisku, tak chcem svoj podiel"
A to nie je pravda. Teda skoro nie. Trošíčku ano.

"Cize na dostupnych peniazoch, vratane penazi vkladatelov zarabaju."
pchá......
Oni zarábaju na peniazoch, ktoré si sami vyrobia naklepaním do svojho PC-čka. Tvoj blud platil pred tisíc rokmi.

To ostatné su irelevantné kecy, ktoré nemaju váhu. Kecy vhodné do diplomových prác.
Ale zadamo ťa školiť nebudem. Ver tým žvástom.

02.12.2015 | Martin_52

1) text ktory citujes som napisal ako sucast vety, z ktorej vyplyva, ze tu neslo o moj nazor na vec, ale o bezne vnimanie v spolocnosti. Kedze ti to vysvetlujem uz druhy krat, asi by si sa mal zamysliet nad svojou schopnostou pochopit pisane slovo.

2) ze peniaze ktore poziciavaju nie su tie iste ako co tam dava vkladatel, chapem a som rad ze nie som sam:) Ale ked banky peniaze od vkladatelov beru, znamena to ze ich na nieco potrebuju, cize tieto peniaze sa podielaju na dosahovani zisku. Takze vkladatelova logika je v zasade platna.

Pisat ze su nieco bludy a kecy je lahke, skus este nejake argumenty.

30.11.2015 | libertarian

"„Rusko sa odmietlo podieľať na reštrukturalizácii dlhu Ukrajiny“.

Tí priatelia musia byť riadni ignoranti, ak nepoznaju pojem REŠTRUKTURALIZACIA dlhu.

Po skusenostiach s Greckom je to jasné :
Po reštr. dlhu sa splatenie dlhu odsunie na dobu tisíc rokov s nulovým urokom
Alebo, alternatívne :
Na zaplatenie každej dalšej splátky dlhu poskytne veriteľ dlžníkovi ďalší úver. Úroky, samozrejme, 0,00000nič %

Na pochopenie tohto cirkusu netreba žiadny veľký rozum. Už pomocou miechy sa to dá pochopiť.

Problém nie je, že politici robia z občanov hlupákov. Problém je, že občania sami sa chovaju ako hlupáci.
Hlavné, že máme tu dementokraciu.

01.12.2015 | HlasNaHlas

Marek, mňa ako neekon=ma by toto všetko zaujímalo, ale fakt je že nemáme čas na systematické štúdiium ekonómie. Čo by som na Vašom blogu privítal, by bolo práve vysvetľovanie niektorých pojmov, ktoré médiá, vrátane tohoto omieľajú tak ako by im rozumeli. (myslím si však, že ani redaktori, čo píšu, sa uspokoja s tým, že opakujú ara, ara, ako papagáje to, čo ponúlnu tlačové agentúry.

Teraz akým spôsobom by ste tieto pojmy mali vysvetľovať? V nijakom prípade nie encyklopedickým, také vysvetelnie použite len ako barličku ku skutočnému vysvetleniu pojmu použitého v konkrétnej vete, napríklad „Rusko sa odmietlo podieľať na reštrukturalizácii dlhu Ukrajiny“. Alebo rekštrukturalizácia firmy, napr. Váhostavu, čo sa tým myslí. A pri vysvetľovaní jedného zložitejšieho pojmu si vysvetlíme aj ďalšie pojmy, ktoré budete pri výklade používať. teda pôjdeme od vrcholu pyramídy nadol a nie ako vo vysokoškolských skriptách, ktoré si musíte prečítať celé, aby ste sa dozvedeli odpoveď na jednu otázku, ak sa ju vôbec dozviete.

Teda odpovedzte konečne:
Čo je to reštrukturalizácia dlhu Ukrajiny? A vôbec dlhu? Čo je to reštrukturalizácia firmy? Čo je to inflácia a aký je rozdiel medzi zdražovaním a infláciou? Prečo sa štáty boja deflácie? A čo je to vôbec?
Ďalšie otázky Vám položím podľa toho, ako odpoviete na tieto.

01.12.2015 | IvanPe

Samuelson - Nordhaus aj v slovencine nikolko vydani

01.12.2015 | libertarian

Nahlas:
Ono je to ťažké vysvetliť.
Ak ti sem prekopíruje tie žvásty z moderných učebníc ekonomie, tak ťa iba pomýli a oklame.
Ale ak sem napíše pravdu - ako tie pojmy v reálnom živote sa realizujú, tak ho obvinia z protištátneho ohovárania.
V dnešnej ekonomii iba málo používaných pojmov skutočne znamená ich pôvodný význam.

Reštrukturalizácia - v prípade Grecka je to taká zmena splácania dlhu, pri ktorej sa dlh neustále ešte zvyšuje, ale politici sa tvária, že ho Greci splácajú.
V prípade Ukrajiny - si ukrajinskí politici želajú to isté, ako grécky.
Politici nemôžu povedať, že inému štátu ODPÚŠŤAJÚ jeho dlh, pretože by nas*ali vlastných občanov, voličov.

"Čo je to inflácia a aký je rozdiel medzi zdražovaním a infláciou?"
- Inflácia - nadmerná emisia, tlačenie penazí. Zdražovanie je dôsledok toho. Ekonomovia to radi zamieňajú, aby zamaskovali príčinu zdražovania.

02.12.2015 | Motylx

Zabudol si, prečo sa štáty boja deflacie.
Pretože vyberú menej na vypalnom.
Dlhy zostávajú, menej z vypalneho to nepokryje, musia zvýšiť vypalne, ľudia majú opäť menej, prichádzajú o hlasy, teda o koryta.
Jednoduché.

02.12.2015 | Martin_52

Vy sa tu na to niektori kukate pre zmenu moc jednoducho, ale ono to nie je celkom tak.

Inflacia (monetarna) moze mat vplyv na zmenu struktury ekonomiky, ale neexistuje priame prepojenie (inflacia->zdrazovanie).

Podobne, hodnota dlhu sa realne znizuje iba ak dochadza k inflacii cenovej, nie monetarnej. Ale dlznikovi to nemusi pomoct, pretoze prenho je dolezite aby sa dlh znizoval v pomere k jeho prijmu. Ak by mu zostal rovnaky prijem pricom by vzrastli ceny, bude naopak na tom horsie, pretoze minie viac na ostatne tovary a zostane mu menej na splatku dlhu.

Stat vyberie viac na vypalnom (bez zvysenia dani) vtedy ak sa zvysi nominalne HDP (NHDP). A to sa moze zvysit tak, ze sa dvihne cenova hladina (cenova inflacia), ale ak statne pokusy o dvihnutie cenovej hladiny (tlacenie, nove dlhy, minimalna mzda,...) sucasne sposobia znizenie vykonu ekonomiky, tak poklesne realne HDP a vypalneho bude zas menej.

02.12.2015 | libertarian

Martin_52 :
Nuž, veď preto som už na začiatku napísal :
"Ak ti sem prekopíruje tie žvásty z moderných učebníc ekonomie, tak ťa iba pomýli a oklame."

Presne k vôli takým žvástom, ktoré tu doplňaš. Uťebnice ekonomie su toho plné - a tak potom vypadá tá reálna ekonomika.
Ale fakt tu nebudem vysvetľovať, v čom su tie hluposti. Rád prenechám hlupákom ich vieru .

Ale aspon otázku :
Ak neexistuje priame prepojenie (inflacia->zdrazovanie) -
Tak prečo tí hnupovia v ECB a FEDe nenaklepú do počítača tisíc bilionov penazí, a všetky dlhy by splatili ihned, a všetci by sme tu mali raj na zemi.
Asi ani tí hnupovia nie su až takí hnupovia, aby verili svojim vlastným klamstvám. Tie lži sú určené iba pre verejnosť.

02.12.2015 | Martin_52

Komentare o hlupostiach preskocim, vidno ze viera na ktoru sa odvolavas, u teba funguje na jednotku. S confirmation bias mame proste problem vsetci, nech uz si citame Krugmana alebo Zerohedge ;)

K tvojej otazke:
Jednak ti hnupovia v ECB a FED zopar bilionov natlacili a cast dlhov splatili. Ale zas asi to nechcu prehnat, pretoze vedia ze to moze mat negativny dopad na ekonomiku (vacsina z nich podobne ako ty predpoklada inflaciu). Je vysoka sanca, ze zas netrafia a pojde to do problemov jednym alebo druhym smerom.

Monetarna inflacia moze mat na ceny nasledovne vplyvy: zdrazovanie, bezo zmeny, zlacnovanie. Podobne pri absencii monetarnej inflacie sa ceny mozu hybat: zdrazovanie, bezo zmeny, zlacnovanie.

Preto pisem ze neexistuje priame prepojenie. Proste ked sa zacnu tlacit peniaze, nie je jasne, aky to bude mat vysledok, zalezi to od kopy externych faktorov. Mozem uviest par konkretnych prikladov ak je zaujem.

02.12.2015 | Motylx

Inflácia je zvýšenie množstva peňazí.
Takže natlacenim k inflácii dôjde.
Nemusí prísť k zdražovaniu určitých tovarov, produktov, služieb, ktoré nakupuje plebs, pretože peniaze sa medzi ľudí, do obehu dostávajú najmä formou úverov.
Lenže banky nenachádzajú dostatok bonitnych klientov, alebo bonitni klienti už nie sú ochotní sa viac zadlzovat.
A tak sa zdražovanie neprejaví napríklad na spotrebnom koši, ale prejaví sa napríklad na luxusnom tovare, akciách, nehnuteľnostiach, umeleckých dielach, diamantoch, veteranoch a iných drahých hrackach.
Doplň ma...

02.12.2015 | Motylx

Dovysvetlim, prečo stúpajú ceny spomínaných produktov...
Ecb tlačí 60 miliárd mesačne, banky nakupujú štátne dlhopisy.
Ich výnos klesá, takže stúpa záujem o spomínané produkty s vyšším výnosom.
Plebs to schyta až neskôr.
Teraz daj...

02.12.2015 | Martin_52

S dlhopismi je to ale aj opacne - ked klesa ich vynos stupa ich cena. Ak investori ocakavaju, ze banka bude v stlacani vynosov pokracovat, oplati sa im dlhopisy kupit, pretoze vedia, ze to pojde nahor. Mimochodom, to ze ECB tlaci neznamena ze dlhopisy nakupuju banky - naopak mozu ich prave predavat - ved konecne maju komu :) Ked uz sme pri tom, tak priklad na variantu tlacenie peniazi sposobi nic:

Banka drzi ako cast svojich rezerv statne dlhopisy. CB v ramci QE natlaci peniaze a tieto dlhopisy od nej kupi. Vysledok - banka miesto papierikov od statnej institucie s napisom dlhopis vlastni papieriky od statnej institucie s napisom peniaze. Kedze tieto papieriky su v rezervach a v rovnakej hodnote, pre banku sa prakticky nic nezmeni a tak nema dovod upravovat svoju uverovu politiku. Nove peniaze sa nedostanu do realnej ekonomiky. CB zas vlastni dlhopisy, cize stat dlzi sam sebe a nula od nuly pojde. V praxi je toto jeden z dovodov, preco nema QE taky dopad ako si zelaju politici a ocakavaju inflacionisti.

02.12.2015 | Motylx

Lenže... dlhopisy - výnosy z úrokov, kapitálové výnosy... ak začnú stúpať úroky, budú klesať aj kapitálové výnosy zo starých dlhopisov... takže lepšie je investovať do bezpecnejsich a vynosnejsich produktov.
Banky držia tretinu štátnych dlhopisov až do splatnosti.
Neobchoduju s nimi.
Štátne dlhopisy sú dnes príliš rizikové a málo vynosne, aby s nimi niekto pri zmysloch kseftoval.
Aj keď.... risk je zisk... kseftuj.

02.12.2015 | IvanPe

Mylis sa, vedlajsi efekt povazujes za primarnu suvislost. O dlhopisy je o to vacsi zaujem o co vacsi vynos garantuju. Vtip je v slove garantuju. Takze ak grecke dlhopisy negaranovali nic mali vysoky urok ale ak ECB zagarntovala ze vykupi hocico co sa da neskor vybrat na daniach tak klesol urok a bol vacsi zaujem. A tebe z toho vysla priama umera. Co spravis s tou umerou vo chvili ako staty nebudu mat od koho vyberat dane a garancie na tie iste dlhopisy budu len teoreticke? Napr vtedy ked zaplatime ochranu Grecka, Talianska, a Balkanu?
Vymyslis novu zavislost?

03.12.2015 | Motylx

Znehodnktenie inflaciou, štáty nedodrzujuce záväzky, nízky, ak vôbec nejaký výnos.
Investor, ktorý investuje v tomto svete do štátnych dlhopisov, ak nemusí je idiot.
Podľa martina sa to však oplatí a investormi sa to tu len hemží.
???

03.12.2015 | Martin_52

Aj tu si vycital nieco co som nenapisal. Mozes citovat, kde tvrdim, ze sa to investormi teraz hemzi, alebo ze sa to " v tomto svete" oplati ?

02.12.2015 | Martin_52

Este nejake priklady na, z prveho pohladu paradox, ako moze inflacia sposobit zlacnovanie.

1) QE aj nove peniaze sposobuju znizenie urokov. Toto umozni a sucasne motivuje podnikatelov investovat do novych technologii na uver viac ako predtym. Kombinacia nizsie splatky urokov+vyssia automatiza im znizuju naklady, cize maju priestor na znizenie cien. Sucasne vyssia automatizacia znizuje potrebne mnozstvo zamestnancov, ci zas tlaci na znizovanie miezd ci prepustanie s nasledkom nizsieho dopytu a opat nizsich cien.

2) informacia o tlaceni penazi vo velkom aj retorika CB, ktora si to tlacenie obhajuje, sposobuje nervozitu a neistotu. Ludia rusia svoje nakupne plany, radsej splacaju dlhy a setria, lebo ved ktovie co bude. Firmy sa takisto skrtia v rozlete, neberu si nove dlhy na rozsirovanie podnikania, znizuju naklady, drzia hotovost. Nove peniaze teda v ekonomike trcia pod vankusmi a na uctoch, dopyt klesa, ceny klesaju.

02.12.2015 | Motylx

V bodoch jeden a dva si odporujes.
A zjavne ti to neprekáža.

1/ Firmy si berú viac uverov
2/ Firmy sa skrtia v rozlete, neberu si nové dlhy
.
Tak ako?
Nemôže platiť jedno aj druhé zároveň.

Obyčajní ľudia nerušia nič, pretože väčšina Slovákov žije z ruky do huby.
Neodlozia nákup potravín, ani platby za účty elektrina, plyn, vodne stočné mobil, tv, internet, neodlozia auto do garaze, viď každodenné zápchy, neprestanú fajčiť, piť alkohol atď atď, kozmetika sa tiež predáva, zeny sa chcú páčiť, aj handry sa predávajú, bežní ľudia kašlú na centrálnu banku, jej vyjadrenia, jej zlodejiny, nemajú ani čas, ani chuť sa niečím takym zaoberať a naviac, väčšina tomu aj tak nerozumie.
Nič, co si napísal nesedí, alebo pláva na vode.
Sry.

03.12.2015 | Motylx

Ešte pre teba na zamyslenie.....
Ak platí, že ľudia vždy odkladajú nákupy kvôli lacnejsiemu nákupu v budúcnosti, tak rovnako musí platiť, že výrobcovia, predajcovia odkladajú výrobu, predaj pri inflácii kvôli vyhliadke na vyššie zisky v buducnosti.
Čo je blbosť, že?
Ak je blbosť jedno, takisto aj druhé.
Ďalej.... ak platí, že ľudia vždy odkladajú nákupy kvôli lacnejsiemu nákupu v budúcnosti, ako je možné, že existujú úvery, ktoré okamžitý nákup predrazia aj o viac ako o sto percent?
Úvery by podľa teba asi nemali existovať.
Existujú však, ľudia ich využívajú a nákupy neodkladaju.
Ďalšia vec.... deflacia je znizenie množstva peňazí.
Prešli sme z koruny na euro.
Znížilo sa množstvo peňazí.
Čo také hrozné sa stalo?

03.12.2015 | Motylx

Obyčajní ľudia ignorujú centrálnu banku.
Pretože je im prd platné, keby sledovali každý výrok centrálneho bankára, keďže majú tak málo peňazí, že sú len vo vleku udalostí.
Centrálna banka je penazokazecka zlocinecka inštitúcia, ktorá je v jednej posteli s vládou, teda ďalšou organizovanou zlocineckou skupinou a spoločne len okrádajú ľudí o peniaze.
Bodaj by boli pravdivé chýry, že ich moc sa pomaly blíži ku koncu:
.
http://m.openiazoch.zoznam.sk/cl/160418/Sila-centralnych-­bank-pominula-ich-politika-je-pri-konci

03.12.2015 | Martin_52

Hadas sa sam so sebou. Ja som nepisal ze ludia ocakavaju lacnejsie nakupy, dokonca prave naopak.

Presli sme z koruny na euro. Nic hozne sa nestalo. Aj ked niektori ludia by sa asi hadali, ze ta deflacia sposobila inflaciu :)
A ked prejdeme z eura nazad na korunu, budeme tu mat zas inflaciu, pricom sa tiez nic hrozne nestane? Znamena to, ze inflacia a deflacia maju zanedbatelny dopad ? Alebo zeby menova konverzia nebola to iste ako inflacia a deflacia ?

03.12.2015 | Motylx

Takže pri inflácii ľudia nenakupuju a šetria, pri deflacii ľudia nenakupuju, kedy teda nakupujú?
Asi by sme si mali zadefinovať, čo vlastne rozumieme, ak sa povie inflácia.
1/ akýkoľvek nárast peňažnej zásoby
2/ nárast peňažnej zásoby, ktorá nie je krytá komoditou
3/ nárast peňažnej zásoby spôsobený násilným zásahom štátu
4/ rast cien
.
Je menová konverzia aj pripisanie niekoľkých núl na bankovku ako napríklad v prípade zimbabwe, či iných? Alebo je to hyperinflacia?

03.12.2015 | Martin_52

Ludia su slobodne jednajuce subjekty, inflacia moze byt jedna z informaci na zaklade ktorej sa rozhoduju. Na takto polozenu otazku ti neviem odpovedat.
V tejto diskusii sa prevazne pouzivala inflacia v zmysle definicie 1.

Inflacia v zimbabwe bolo v zmysle definicie 1 postupne pridavanie penazi do obehu. Nasledne stiahnutie starych bankoviek a vymena za nove v nejakom pomere bola konverzia.

03.12.2015 | Motylx

Spolu hyperinflacia.
Narástlo množstvo peňažných jednotiek, čo je vyjadrené číslom vytlacenym na bankovke.
Takže ak chápeme infláciu ako bod 1, tak pri opačnom postupe, keďže klesla peňažná zásoba, vyjadrená číslom na bankovke, môžeme namiesto konverzia hovoriť aj deflacia, pretože kleslo množstvo jednotiek.
Nie je dôležité, aké je množstvo týchto jednktiek.
Ak funguje slobodný trh.
Je to dôležité len pri monopole.
V tom je ten zásadný rozdiel.
Ak by fungoval slobodný trh, tak ludia by si mohli slobodne vybrať menu, ktorú považujú za kvalitnú a sporiť si v nej.
Tak ako si ľudia kupujú čokoľvek cena/kvalita, rovnako by to bolo aj pri peniazoch.
Lenže dnes, keď je monopol, môžu centrálni bankári manipulovat, znehodnocovat, okrádať s posvatenim od vlády.
Preto riešime nezmysly ako je inflacia, deflacia. Či konverzia.
Pri slobodnom trhu by tiež existovala inflacia, deflacia, ale vyjadrovala by potreby trhu. Teda ľudí.
Dnes inflacia, deflacia vyjadruje potreby vyvolených, privilegovanych záujmových skupín a bežní ľudia nemajú reálnu šancu na takú reakciu, ktorou by sa pred týmito zlodejmi ochránili.
Vyjadrenia centrálnych bankarov sú častokrát zahmlené, nejasné, manipulativne, častokrát aj vyslovene lzive.
Väčšina bežných ľudí určite nemá na to, aby tie ich dristy správne vyhodnotila.
A väčšinou tym dristom aj tak nerozumejú, nemajú ani čas, ani chuť dennodenne sledovať tých darmoslapov, pretože sa musia venovať každodenným povinnostiam.
.
Čo si TY myslíš o centrálnych bankách?

04.12.2015 | Martin_52

Konverzia a inflacia nie je to iste. Konverzia je administrativny zasah. Pri nom sa vymiena penazna jednotka. Ide o instantny krok, ktory prebehne v jednom okamihu. Naraz sa zmeni hodnota meny a sucasne sa prepocitaju vsetky ceny.
Inflacia/deflacia je postupna zmena mnozstva penazi, ktora sa deje za nejake obdobie. Ako chapem dopad takejto postupnej zmeny na ceny som vysvetloval vyssie. Inflacia moze prebiehat napr. aj na zlate - ked sa vytazi nove - ale konverziu na zlate neurobis, nemozes mu pripisat zopar nul ani ho premenovat, furt to bude to iste zlato.

O CB si myslim, ze to je institucia, ktora sa pokusa nejakym sposobom riadit smerovanie ekonomiky. Ci je spravne aby existovala a nieco riadila, je podla mna na rovnake ako diskusia o tom, ci ma existovat statna armada, policia, zdravotnictvo atd. Proste do akej miery ma stat zasahovat do diania v spolocnosti.

Ale sa mi zda ze nedokazeme sa tu zhodnut ani na tom ako vlastne funguju peniaze a bankvnictvo a ty chces riesit vyssi level. To je ako odflaknut zaklady domu a ist stavat rovno strechu.

03.12.2015 | Anonym

To nie su 2 body, ale samostatne a nezavisle priklady.
Ale mozu nastat aj naraz, firiem je kopa a kazda kona podla vlastneho uvazenia. Takisto moze subezne nastat tvoj priklad so zdrazovanim. Ved preto tvrdim, ze z tlacenia penazi nie je jasne, aky bude nakoniec vysledok a ktora situacia prevladne.

Zrejme mas skreslenu predstavu co znamena zit z ruky do huby. Tak zije socialny pripad, ktory dostava 60 eur mesacne podporu a byva u rodicov, alebo slobodna matka s dietatom z 200 eur v socialnom domove. Alebo bezdomovci.
Tento rok bola priemerna mzda 950 eur a medianova 760. Zamestnanost mame okolo 80%, udaje sa teda tykaju riadnej vacsiny. Ked si zoberies rodinu, kde obaja pracuju iba za minimalnu mzdu, maju spolu 800 eur. Z toho rodina vyzije ovela lepsie ako z ruky do huby. Podobne zivnostnik, ktory ma oficialne prijmy, aby platil len zdravotne odvody, ma aspon 350 eur na mesiac. Seda a cierna ekonomika znamena, ze v skutocnosti su prijmy ludi este vyssie. Dochodcovia zvyknu mat vyse 300 na osobu. Z ruky do huby zije len male % ludi.

Ludia tiez nie su hlupi a vedia nieco o CB aj tlaceni penazi. Ak ich aj nebudu trapit alarmisticke clanky o krize v novom case, tak to pocitia, ked v robote nedostanu premie, bude nervozita zo sprav o prepustani, pripadne o pracu pridu (alebo ich partner).
Zrazu maju mensi prijem, mozno bude este mensi alebo ziadny, a mysli si ze este bude vacsia inflacia, lebo CB tlaci. Co clovek spravi v takej situaci? Potraviny ani energie do zasoby nekupi. Tak obmedzi to co moze:
- na dovolenku s detmi nepojde do chorvatska, ale k babke
- nekupi si novu kuchynu a znizi si pausal, handry mu este rok vydrzia, kozmetika bude z mileticky
- niekto mozno porozmysla a zainvestuje do znizenia nakladov podobne ako firmy. Kupi si umyvacku riadu aby usetril na teplej vode. Mozno aj na uver, ale vdaka tomu bude mat opakovane a dlhodobo nizsie vydavky (vratane splatok uveru)
- aj na nevyhnutnych veciach sa da usetrit - (napr. kupit lacnejsie druhy potravin)

Ked som to takto rozpisal, stale na tom nieco nesedi ?

03.12.2015 | Motylx

Ako sú to dva samostatné príklady a po zásahu centrálnou bankou môžu nastať alebo jeden, alebo druhý, alebo oba zároveň, tak asi suhlasis s názorom, že centralna banka je len v lepšom prípade spolok samanov, ktorí nemajú na dianie, konanie ľudí žiadny vplyv, v horšom prípade spolok penazokazcov, ktorí v spojení so štátom okrádajú ľudí tym, že znehodnocuju peniaze a úspory ľudí,spôsobujú krízy.
.
Zopakujme si:
.
Pri inflácii sa firmy zadlzuju....
Pri inflacii si firmy neberú úvery....
Pri inflácii firmy robia oboje....
Pri inflácii ľudia nakupujú...
Pri inflácii ľudia nenakupuju....
.
A pýtaš sa, či ešte niečo nesedí?

.
Niečo zjavne nesedí.
A jasne som napísal čo.
Zlocinecke spolky centrálnych bánk a vlád.
Pretože ich spoločnými zásahmi dlhodobo znehodnocuju peniaze, bohatí bohatnu, chudobní chudobneju.
K novým peniazom sa ako prví dostanú privilegovani, ktorí kseftuju v spekulativnej ekonomike.
Preto následne rastú ceny produktov, ktoré som spomínal.
Spekulativna ekonomika síce je previazana s reálnou, ale do reálnej sa dostanú až s oneskorením, už znehodnotene.
Takže obyčajní ľudia sú okradnuti najskôr štátom na daniach, potom ešte znehodnotenim peňazí, úspor.
Takže či nakupujú, alebo sporia, je v tomto systéme úplne jedno.
Či je nejaký bežný občan chytrý, alebo hlúpy, či sleduje vyjadrenia prezidentov vlád, či centrálnych bánk, a nakupuje, nenakupuje, spori, či nespori, je úplne jedno.
Je okradnuty tak, či tak.
Vlády a banky to zakrývajú nezrozumitelnou terminologiou a tvaria sa, že konajú pre blaho občanov.
Cieluju, intervenuju, zasahuju, chránia.
A pochybujem, že väčšina tym dristom rozumie.
Ak by tomu väčšina rozumela, nemali by tí najväčší klamari a zlodeji tú najväčšiu podporu medzi obyvateľstvom.

03.12.2015 | Martin_52

V prvom odstavci pises ako by si chapal ako to myslim a hned na to zase pises ze ti to nesedi.

To dalsie je vseobecne nadavanie na stat, politikov a spriaznene subjekty. Nie ze by som si o nich robil iluzie. Ale prechadzame od debaty "ako to funguje" do retoriky "je to moc zlozite, aby mohli klamat a kradnut".

03.12.2015 | Motylx

Nie je mi jasné, ako to myslíš.
Preto sa pýtam na tvoj názor na centrálnu banku.
.
Nie je to všeobecné nadavanie.
Je to veľmi konkrétne nadavanie na konkrétne inštitúcie, ktoré spôsobujú problémy, ktoré tu riešime.
Ak by neexistovali tieto inštitúcie, neexistovali by ani tieto problémy.
Ľudía sú okradani konkrétnymi inštitúciami, v ktorých sedia, špekulujú, klamú a kradnú konkrétni ľudia.
.
My tu riešime, prečo také, alebo onake ich kroky majú, alebo nemajú také, alebo onake, nimi deklarované výsledky.
To je len závoj, hmla, manipulácia...
Je úplne irelevantné, aké sú ich deklarované ciele a či ich dosahujú, alebo nie.
Dôležité sú ich skutočné ciele.
Tými sú okradanie ľudí.
A to sa im darí.
Ich skutočné ciele sú splnené.

03.12.2015 | Motylx

Prečo sú neustále zvysovane dane?
Prečo sa centrálne banky snažia o infláciu?
Prečo sa štáty neustále zadlzuju?
Kto to platí?
.
Ak sa nenaplní jeden scenár na okradnutie, pristúpi sa k druhému.
V súčasnosti sa maká na všetkých zároveň.
Si okradnuty tak, či tak.
Si chytrý.
Ako sa branis?

03.12.2015 | Motylx

Úplne jednoducho...
Ak by cb a spol nešlo o kradnutie, prečo neposiela každý mesiac peniaze na účty priamo ľuďom?
Prečo ecb tlačí každý mesiac 60 miliárd a rozdáva ich vyvoleným?
Jednoducho...
Pretože kradnú.
Ty riešiš deklarované ciele, ja skutočné.
Zlodejinu.

04.12.2015 | Martin_52

Mozno aj to zacnu robit. Vid napriklad Zakladny prijem. Ale toto zvycajne nepatri do kompetencie CB. Ta rozhoduje vacsinou len kolko. Kam tie peniaze pojdu, to uz rozhodne niekto iny - napriklad banky (komu pozicaju), dalsie statne institucie (ked CB skupi statne dlhopisy), hypotekarne institucie v ramci odkupu MBS a ine. Keby si aj CB odstranil zo systemu, tak banky stale mozu poziciavat nove peniaze cez frakcne bankvnictvo, stat si zas pozicia, znarodni, zvysi dane ... a si tam kde si bol, akurat si minul spustu energie na boj proti CB.

Napadlo ta napriklad niekedy, ze plosne znizenie dani ma prakticky rovnaky efekt ako ked CB natlaci peniaze v rovnakom objeme a posle ich na ucty ludi ? Akurat to bude inak zapisane v uctovnictve.

04.12.2015 | IvanPe

Martin:
Dve chyby: statny rozpocet hovori CB kolko penazi chce byt v obehu, preto CB obchoduje cenne papiere statne (statne pokladnicne poukazky, hypotekarne listy, dlhopisy, ...), komerne banky su len clanok vo vopred dohodnutej hre.
Druha: CB sice tlaci peniaze, ale tie cez skupovanie statnych cennych papierov dava zae len vladam. Takze sa k ludom dostane len to co vlady uvolnia, resp minu v ekonomike (dialnice, dochodky, vlaky zadarmo, ...). Nejaku cast z oho banky pustia cez uvery, ale je kriza, kolko myslis ze zakych uverov je?
Preto to Motyl spravne nazyva statna zlodejina a Kanala socialnym statom, v tomto smere porovnatelnym s vysnivanym rajom imigrantov.
A platit to mame my vez dane.

04.12.2015 | Motylx

On si opäť odporuje...
Cb o ničom nerozhoduje, kam a komu pôjdu peniaze, len skupuje štátne dlhopisy.
☺☺☺
Okrem toho funguje ako inštancia posledného veriteľa, zachraňuje nezodpovedné banky.
Takže odstránením cb by sme dosiahli zodpovedné správanie a nemal by kto kupovať v takej miere štátne dlhopisy a manipulovať úroky a množstvo peňazí z pozície sily a monopolu.
Pre Martina adi málo, pre ľudí obrovský skok vpred.
.
Základný príjem je ďalšia zhovadilost.
.
Samozrejme, že zníženie daní mi napadlo.
Preto tie moje otázky.
Ľudia sú okradani.
Všetkými spôsobmi, ktoré som vymenoval.
.
Najlepšie zrušiť nielen cb, ale zlodejov, vypalnikov, podvodníkov, parazitov kompletne.
A tým zrušiť dane, penazokazectvo, korupciu a plytvanie.

04.12.2015 | Martin_52

Ke CB nakupi statne dlhopisy, nerozhoduje o tom co nasledne urobi stat s tymi peniazmi. Okrem toho dava peniaze k dispozici aj bankam a pripadne inym subjektom a takisto nerozhoduje o ich pouziti. To som tiez napisal, ale to ignorujes.

Ked neexistovala CB, peniaze si razil panovnik. Ja v tom nevidim principialny rozdiel, ak je CB statna institucia.

Ked suhlasis s tym prikladom ze znizenie dani = poslanie penazi z CB na ucty ludom, tak to asi znamena, ze aj znizenie dani je zle ? :)

Ako si predstavujes to kompletne zrusenie vsetkeho co si vymenoval a hlavne co bude potom ?

04.12.2015 | IvanPe

Neviem co nechapes na tom, ze vlada si pozicia na splnenie svojich slubov a ked to nevie splatit tak vyda dlhopisy, ktore CB kupi. Cize vlada si zakonom o rozpocte nepriamo natlaci peniaze, ktore chce minut. Tieto vladne cenne papiere potom vlada kryje vyberom dani. Po novom QE uz priamo deklaruje, ze nech si vlada pozicia akukolvek sumu, tak ju v ramci QE od nej odkupi.
Co na tom nechapes?
O aktualnom mnozstve penazi v obehu nehovori ponuka a dopyt uverov, ale statne futures, napr dlhopisy vydane x rokov dozadu.
K tym chybam:
Ty sice neriesis na zaklade coho CB urcuje kolko, ale riesis pricinu a nasledok: neriesi kam tie peniaze pojdu. No ano lebo iba kryje uz davno pouzite peniaze a teda ano rozhoduje teoreticky by nemusela kupovat vsetko co jej vlada ponuka, avsak statny rozpocet, ktory jej tuto moznost vladtne nedava.
Nebolo by treba tlacit peniaze, keby ich stat nevypaloval na ludoch. Kazdy obcan je ovela efektivnejsi v narabani s penaizmi ako stat.

09.12.2015 | Martin_52

Chcel som tym povedat, ze to rozhodnutie je na inom mieste, nie v CB. Ta je v tomto pripade iba nastrojom pre stat. Keby si ju zrusil, stat si vytvori alebno vyuzije iny nastroj.

04.12.2015 | Motylx

Ale však cb je nástroj štátu na tlačenie peňazí.
V spolupráci s bankami, aby obyčajný človek tuto zvrhlost ťažšie odhalil.
Ak hovorím zrušiť cb, tým hovorím znemožniť túto obludnost.
Zvrhlost a zlodejina bola aj keď nejaký panovník falsoval zlaté mince tym, že v nich nahradzoval zlato iným kovom.
Krádež, podvod to bol vtedy, krádež, podvod je to aj dnes.
Vlastne sa zmenilo len to, že sa tak deje v oveľa vyššej miere.
.
Zníženie daní nie je zlé.
Zníženie daní znamena, že ľuďom zostane viac peňazí a štát bude mať menej na plytvanie.
To je skvelé, nie zle.
.
Potom bude slobodná spoločnosť sukromneho práva.
Anarchokapitalizmus.

09.12.2015 | Martin_52

Na zaklade coho usudzujes, ze dnes sa deje toto vo vyssej miere ? Mas k tomu aj nejake cisla ?

Som myslel nejake realne presaditelne riesenie a nie utopiu. To si predstavujes, ze keby si zrusil CB a zakazal v buducnosti vytvorit jej ekvivalent, tak nastane anarchokapitalizmus ?

04.12.2015 | Martin_52

Tu prvu "chybu" si si vyfabuloval, pretoze vo svojom prispevku vobec neriesim, na zaklade coho CB urcuje to kolko.
A to druhe je zalezitost vlady, ako nalozi s peniazmi, ktore si natlaci/pozicia. Keby CB neexistovala, stat si pozicia /natlaci aj tak a urobi si co chce. Neviem ako by ci chcel toto riesit.

04.12.2015 | Motylx

Zákonom.

09.12.2015 | Martin_52

Co by v tom zakone bolo ?

02.12.2015 | IvanPe

Velke zjednodusenie: Sluzby poskytovane statom. Napr dialnice, zeleznice, plyn, elektrina ...
Prejavi sa to na potrebe vyssieho vyberu dani.
Cim stat odcerpa dalsie peniaze, ludia zacnu setrit alebo si poziciavat (najvyssi narast spotrebnych uverov v 2014) a tlacit ceny nadol. Sprvanym davkovanim pnazi do systemu (dochodky a minimalne mzdy) tak stat vie regulovat deflaciu. Ludia teda vyhladavaju lacnejsi tovar (prazdne hypermarkety). Problem je v rozpore medzi splatnostou pozicanych penazi a prijmom, ktore by mali dane peniaze zabezpecit. Nie su. Preto su uroky zaporne a dane rastu, vsade tam kde staty hospodarili socialne. Atd.

02.12.2015 | Motylx

Úroky sú záporné, pretože ecb tlačí 60 miliárd mesačne.
Bohvie dokedy.
Inak súhlas.

02.12.2015 | Motylx

Preto môže kazigraf machrovat ako lacno si požičiava.
Nie je to výkonnosťou ekonomiky.
Je to tým, že ecb tlačí ako besna.

02.12.2015 | IvanPe

Hej, rozumieme si.

02.12.2015 | LPB

Pri inflácii sa dlžníkom z roka na rok ľahšie spláca pôžička/úver, hlavne ak majú valorizovaný (zvyšovaný aspoň o infláciu) príjem. (Euro je ("vďaka" inflácii) už takmer ako "kedysi" koruna, už to málokto prerátava)

Pri deflácii je to naopak, úver je stále ťažšie splatiť, peniaze akoby boli pre vás stále hodnotnejšie. Za rovnaký tovar zaplatíte menej, ale banke musíte splácať rovnako (draho). Ak by pretrvávala, (takmer) nikto by si nechcel požičať a banky (spolu s politikmi) by prišli o kšeft.

Ďalšia "výhoda" inflácie je, že vám zožerie celoživotné úspory a váš potomok si musí vziať hypo, takže banky sú happy.

Snáď som to, ako tiež neekonóm, vysvetlil správne:-)

02.12.2015 | libertarian

LPB :
Jedine neekonomovia to môžu vysvetliť správne.
Ekonomovia to majú zakázané. Resp. - tým vypreparovali mozog v tej VŠ. Lobotomóvovia.

01.12.2015 | Snazivec

Prečo taký zložitý článok, buď máte peniaze alebo nie.

02.12.2015 | Motylx

Zložitý a o ničom.

02.12.2015 | libertarian

z blogu :
"Henry Ford údajne povedal: „Keby ľudia vedeli, ako funguje peňažný systém, revolúcia by tu bola už zajtra ráno.“ Odhliadnuc od pôvodu, výrok je výstižný. Niekde tam je možno aj treba hľadať dôvod, prečo väčšina ľudí vie o peniazoch tak žalostne málo."

- ano. A dnešné ekonomické VŠ robia všetko pre to, aby ľudia nadalej ostali v tej nevedomosti. Keby to neurobili, revolúcia by tu bola už zajtra ráno.

02.12.2015 | Martin_52

- tak to nie je iba domenou ekonomickych VS :)

02.12.2015 | HlasNaHlas

vďaka za odpovede

Marek Schmögner

Marek Schmögner
  • Počet článkov: 9
  • Priemerná čítanosť: 2031
  • Priemerná diskutovanosť: 22
  • RSS blogu

O blogu

Snažím sa písať o odborných ekonomických témach spôsobom, ktorý by ich priblížil väčšiemu okruhu čitateľov. Hľadám skutočné príčiny spoločenských problémov a navrhujem možné riešenia. Vyhýbam sa nezmyselnému ľavicovo-pravicovému dualizmu a nepozerám na svet cez okuliare akejkoľvek ideológie.