Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

BLOG Marek Schmögner

Vyrovnané hospodárenie štátu: máme sa na čo tešiť?

23.11.2015 | Marek Schmögner

Bude nižšie zadĺženie štátu znamenať len vyššiu mieru zadĺženia súkromného sektora?

  • Tlačiť
  • 4

Štátny rozpočet bol po dvoch dňoch rozpravy v parlamente schválený. Ministerstvo financií predpokladá v roku 2018 vyrovnaný rozpočet. Ak sa skutočne podarí vyrovnať príjmy a výdavky, bude to znamenať zastavenie nárastu zadĺženia štátu v absolútnych číslach. S rastom HDP potom dôjde k zníženiu verejného dlhu v pomere k DPH.

Je takýto plánovaný úspech dôvodom na radosť? Nemal by sa štát snažiť o dlhodobo prebytkový rozpočet, aby mohol postupne splácať svoj dlh a dosiahol tak jeho úplné splatenie? Čo by sa stalo, ak by štát podstatne znížil alebo úplne splatil štátny dlh?

Náklady na obsluhu štátneho dlhu by sa znížili, respektíve by úplne odpadli. Nemuseli by sme splácať úroky a štát by mohol znížiť daňové zaťaženie. Zdá sa, že nízky alebo žiadny štátny dlh by mal byť ideálnym stavom, ktorý si želajú nielen politici ale aj občania a podnikatelia. Zatiaľ sa ale iba hovorí o stratégií riadenia štátneho dlhu, o obsluhe štátneho dlhu, o refinancovaní, servisovaní a o udržateľnosti štátneho dlhu. Akoby existovala magická neviditeľná sila, ktorá bráni čo i len uvažovať o jeho splatení. Čo je to za silu, a komu takáto situácia vyhovuje?

V skutočnosti je touto silou architektúra peňažného systému. A vyhovuje tvorcom peňazí, ktorí z ich tvorby profitujú. Peniaze sa do obehu dostávajú takmer výlučne „na úver“ – prostredníctvom bankových pôžičiek. Tento fakt, aj keď stále pomerne málo známy, spôsobuje, že ak chceme mať v obehu peniaze, musíme sa zadĺžiť. Je to súkromný a verejný dlh, ktorý drží na svojich bedrách existenciu peňažnej zásoby, potrebnú na chod ekonomiky.

Súkromný a verejný dlh sú spojené nádoby. Ak sa ho podarí štátu splatiť, pri zachovaní cenovej úrovne v ekonomike, bude na svojich bedrách musieť väčšie bremeno dlhu niesť súkromný sektor a jednotlivci.

Ak súkromný dlh narastie do neúnosných rozmerov, bude pravdepodobné, že štát nakoniec časť súkromného dlhu zoberie na seba. Napokon takéhoto konania sme boli svedkami pri tzv. „riešení“ poslednej finančnej krízy. Nežiadúcim vedľajším účinkom dlhových peňazí je fakt, že na splatenie starých dlhov potrebujeme dlhy nové a väčšie. Celkový dlh v ekonomike je teda nesplatný a stále narastajúci. Ďalším vedľajším účinkom je fakt, že či chceme alebo nie, musíme dosahovať rast a to aspoň na papieri. Nútený rast, a to i na úkor drancovania zdrojov planéty, je v systéme dlhových peňazí nevyhnutný.

Riešenie tejto beznádejnej a absurdnej situácie, z ktorej okrem tvorcov peňazí nik iný neprofituje, je oddelenie tvorby peňazí od dlhu. Inými slovami na to, aby sme mali peňažnú zásobu v obehu už nebude potrebné, aby sa ktokoľvek zadĺžil. Takéto riešenie nezaručuje, že dlh v budúcnosti nebude existovať. Bude, i keď v oveľa menšom meradle. Splatenie všetkých dlhov už však nebude znamenať zničenie peňažnej zásoby v obehu. Splatenie bankového dlhu bude mať taký istý efekt ako splatenie dlhu medzi súkromnými osobami. Nebude spojené so zánikom peňazí ako takých. Bude to už len hra s nulovým súčtom. Zatiaľ čo na jednom účte peniaze pribudnú, rovnaká suma na inom účte ubudne.

Som za splatenie celého štátneho dlhu. Ale nie za cenu presunutia dlhového zaťaženia na súkromný sektor a jednotlivcov. Po dvoch dňoch v parlamente a krátkej debate v médiách, žiaľ, neboli položené kľúčové otázky: Kedy štát plánuje splatiť celý dlh? Bude usilovať, aby všetok dlh nepadol iba na súkromnú sféru? Prečo môže štát emitovať cenné papiere a nemôže rovno emitovať peniaze? Takáto verejná diskusia tu dnes chýba a to nielen na Slovensku ale i v krajinách EÚ. Zatiaľ jedinou výnimkou bola debata v Dolnej snemovni britského parlamentu o tvorbe peňazí a jeho vplyve na spoločnosť. Diskusia sa odohrala 20.11.2014 a bola prvá tohto druhu po 170 rokoch na pôde britského parlamentu. Mimo EÚ je situácia trošku lepšia. Na Islande po štúdii o peňažnej reforme bol vymenovaný parlamentný výbor, ktorý sa touto otázkou má zaoberať. Vo Švajčiarsku vznikla „Vollgeld“ iniciatíva, ktorej sa za vyhlásenie referenda o tvorbe peňazí výlučne centrálnou bankou podarilo vyzbierať viac ako 110 tis. hlasov. Parlamentu budú hlasy odovzdané začiatkom decembra. Na vyhlásenie celoštátneho referenda je potrebných 100 tis. hlasov.

  • Tlačiť
  • 4

Marek Schmögner

Marek Schmögner
  • Počet článkov: 9
  • Priemerná čítanosť: 2031
  • Priemerná diskutovanosť: 22
  • RSS blogu

O blogu

Snažím sa písať o odborných ekonomických témach spôsobom, ktorý by ich priblížil väčšiemu okruhu čitateľov. Hľadám skutočné príčiny spoločenských problémov a navrhujem možné riešenia. Vyhýbam sa nezmyselnému ľavicovo-pravicovému dualizmu a nepozerám na svet cez okuliare akejkoľvek ideológie.

Marek Schmögner

Marek Schmögner
  • Počet článkov: 9
  • Priemerná čítanosť: 2031
  • Priemerná diskutovanosť: 22
  • RSS blogu

O blogu

Snažím sa písať o odborných ekonomických témach spôsobom, ktorý by ich priblížil väčšiemu okruhu čitateľov. Hľadám skutočné príčiny spoločenských problémov a navrhujem možné riešenia. Vyhýbam sa nezmyselnému ľavicovo-pravicovému dualizmu a nepozerám na svet cez okuliare akejkoľvek ideológie.

Kalendár sa načítava...