Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Návrh na zrušenie dlhového otroctva

01.04.2016 | Marek Schmögner

Diskusia (16 reakcií)

02.04.2016 | Niless

No dobre pan autor. A co navrhujete? Nech je to čokoľvek ako jedine riešenie vychádza demonopolizacia t.j. treba aj v tejto oblasti odobrať monopol štátu a bankam. Nech si ľudia vyberu v čom zuctovat transakcie medzi sebou. Na žiadne z hora nadigtovane alternativy neverim.

02.04.2016 | od A do Z

Tak teraz neviem kde patrím do akej kategórie. Nemám žiadnu pôžičku (nie som asi otrok) ,príjem mám hlboko pod priemerom národného hospodárstva, byt ktorý mám voľný nedávam do prenájmu ,(asi nechcem byť otrokárom ). Vychádza mi, že som asi slobodným človekom . Ale rezervy určite mám .Keď si zoberiem pôžičku bude zo mňa otrok ,keď dám byt do prenájmu bude zo mňa otrokár,ale keď si vyberiem pôžičku ,ktorú budem splácať s príjmom z prenájmu stane sa zo mňa asi slobodný človek.

02.04.2016 | IvanPe

To je jednoduche, si otrok, pretoze statu musis platit dane a odvody a DPH a ine miestne poplatky a to tolko a v takej mene aku si stat urci, aj keby si od statu nic nepotrebival. Ledaze by si ziskal nejake ine obcianstvo idealne take kde od teba stat nic nechce a potom sa odstahoval. Ale i na to myslel stat, prestane ti posielat dochodky, tj plnit poistne.

Takze otrokom sa nestavas ked si beries uver/ pozicku, ...
To je take bolsevicke knucanie o nemoznosti vsetko kontrolovat a prerozdelovat.

02.04.2016 | Roman Kanala

To je trochu inak. Od daňovej povinnosti je človek oslobodený, tak pol roka v roku trávi inde. To znamená, že musí mať tri bydliská a všade dokumentovať, že sa tam zdržuje menej, ako pol roka. Ešte si vhodne vybrať legislatívne prostredie, lebo čo ak to je 90 dní. Toto sa týka príjmu.

Čo sa týka dôchodku, ten človek dostane tam, kde si naň prispieva. Ak má dosť veľký majetok, na dôchodok sa môže vykašľať, papierovanie je otrava. Ak je na dôchodok odkázaný, alebo vie, že jedného dňa sa mu zíde, tak musí papierovať a dokazovať príjmy a príspevky do dôchodkovej pokladne. Napríklad vo Švajčiarsku je možné dobrovoľne si prispievať do 1. piliera, ak je človek občanom, aby sa mu 1. pilier nekrátil. Plný dôchodok dostane len ten, kto prispieval 42 rokov: nejakých smiešnych 2300 mesačne. Prispievať do 2. piliera môže len vtedy, ak má nejaký čiastočný úväzok v podniku prislúchajúcom k dôchodkovej pokladni, ktorá pokrýva jeho oblasť činnosti. Sú aj pokladne 2. piliera, kde tá podmienka nie je a môže tam prispievať každý, ale musí mať nejaké prepojenie so Švajčiarskom. Buď ekonomické, alebo politické, ako občianstvo.

Samozrejme najlepšie je mať dosť prostriedkov, aby človek nebol závislý od žiadneho štátu. Potom si trvalé bydlisko zvolí v apartmáne na palube luxusnej lode na permanentnej ceste okolo sveta a v žiadnom prístave nestrávi viac, než 30 dní do roka. Potom neplatí dane nikde.

02.04.2016 | Roman Kanala

Aha, a zabudol som dodať, že si musí dať pozor na to, aké má občianstvo. Napríklad americký občan je majetkom štátu a kdekoľvek na svete sa nachádza, ostáva majetkom štátu. Musí platiť dane zo všetkých príjmov na svete, aj keď celý rok nebol na Americku. Vyvliecť sa z toho trvá asi 17 rokov, čo je dlhšie, ako získanie občianstva. Zas štát mu za to poskytuje takú ochranu, ako žiadny iný štát na svete. Pre Američana v zajatí pošlú hoci armádu, aby ho vyslobodili.

02.04.2016 | libertarian

Divné názory. Akosi som nepostrehol, že by bol niekto násilím nutený brať si dlh. Je to presne naopak - ľudia si velmi radi požičiavajú, aby si mohli užívať ešte predtým, ako si poctivo odpracuju tie peniaze.
Problém nastane, ak VŠETCI budú chcieť peniaze BEZ PRÁCE. Všetci ich dostanú, lenže žiadny tovar v obchodoch nebude, pretože NIK ešte nič nevyrobil. Prázdne obchody bez tovaru budú znakom, že dlhové otroctvo už bolo zrušené. Takto nejako to vyzeralo za toho predošlého socializmu - lenže takýto géniovia ako autor článku to nezažili.
-.-.-.-.
Pekné riešenie dlhového otroctva už vymysleli : NEPODMIENENÝ príjem. Už sa teším, ako to bude fungovať. Všade plno penazí, a žiaden tovar.

02.04.2016 | Niless

No Holandanov a Svedov v experimentovani s nepodmieneným príjmom predbehli vo Venezuele. V roku 2015 im dvihli prijmy cca 180% v 2016 by to malo byt uz cca 720%.

02.04.2016 | Roman Kanala

V Zimbabwe sa v roku 2008 zvýšila minimálna mzda o 79,600,000,000%. Potom mena prestala existovať.

02.04.2016 | IvanPe

Obavam sa ze nepod prijem je logicky dosledok starnutia obyvatelstva a nedostatku zdrojov na financovanie verejneho prislubu naplnenia hesla: kazdy ma pravo mat sa dobre, a kvantitavnho uvolnovania ako nahrada za zhadzovanie penazi z helikoptery.
Co sa tyka meny, euro je na nekonecne + nieco a spolu s USD su ich mnozstva takmer nemeratelne.
A ich hodnota je vysledkom nemoznosti obcanov vyviazat sa zo statneho diktatu, teda otroctva.
Co vsetko paradoxne nakoniec len urychly prirodzeny vyvoj teda postupne vyvazovanie sa zo statnej zavyslosti. Napr smerom k Virtualnym menam.

03.04.2016 | ataman

Nuž ako nebyť otrokárom, keď mnoho ľudí prichádza do BA s chudobných krajov miest/dedín a keď sa chcú usadiť v BA a založiť si rodinu, samozrejme potrebujú hypo na kúpu bytu. Ja osobne som sa zadĺžil už ako 24 ročný, keďže som nemal na výber.

04.04.2016 | grgo

Rok máme už 2016 a tak je zrejme čas na ďalší blog o tom ako nikto nechápe ako sa tvoria peniaze. Pred pár mesiacmi to bol Adrián Tišťan: http://blog.etrend....

Opäť tu máme nepochopenie princípu toho čo sú peniaze a ako získavajú svoju hodnotu. Jednoduchá pravda je toto: centrálna banka je jediná entita ktorá dokáže skutočne tlačiť peniaze. Akýkoľvek iný aktér v ekonomike dokáže vytlačiť len zmenku, ktorú sľúbi na požiadanie vymeniť za hotovosť. Peniaze na účte komerčnej banky sú len prísľubom peňazí na vyplatenie cashu. Ľudia sú zvyknutí že kedykoľvek môžu ísť do bankomatu a vybrať si hotovosť. A hotovosť vie tlačiť iba centrálna banka. A komerčné banky si ju musia od centrálnej banky kupovať výmenou za reálny majetok - vládne dlhopoisy.

O tomto jednoduchom fakte - že komerčné banky nevedia vytlačiť peniaze zo vzduchu a umiestniť ich do pokladne a bankomatov - sa z času na čas v hrôze dozvedia vlkadatelia v radoch pred bankami tak ako sa to stalo nedávno na Cypre, alebo aj na Slovensku pred pobočkami Devín Banky. V tom momente sú im akože "peniaze" na účte v krachujúcej banke na dve veci.

Taktiež to možno pre vás bude šokujúce, ale veci ako dlhy či úroky na svete existovali dávno pred existenciou centrálnych bánk. Dokonca aj tí dlhoví otroci boli kedysi doslovní.

04.04.2016 | libertarian

fííííha, .... nikto nechápe ako sa tvoria peniaze........ ešte šťastie, že slovensko má občana grga. Bez neho by sme vôbec nevedeli, ako vznikaju peniaze.
Ale aj tak je divné, odkiaľ sa brali peniaze v časoch pred existenciou centrálnych bánk. To museli byť moc ťažké časy, ked nemal kto tlačiť peniaze. Deflácia ako hrom.... Ceny padnuté až kdesi ku nule.....

Ale aj tak je divné, že keď už tie centr.banky existuju, a dokážu tlačiť tak bezvadné kvalitné hodnotné trvanlivé voňavé peniažky, prečo ich , doparoma, nenatlačia toľko, aby sme sa tu brodili po kolené v ťých úžasných prašuľkoch od CB. Nemuseli by sme makať ako otroci vo fabrikách, do dôchodku by sme chodili podľa chuti, trebárs v tridsiatke, ........ proste komunizmus ako od Lenina. Tie CB dokážu robiť zázraky (SKUTOČNÉ peniaze) , a nechaju nás takto trpieť. Fuj.
Alebo je kdesi nejaký zádrhel ??? Že by málo papiera ???



04.04.2016 | Martin_52

Doslova síce banka tlačiť peniaze nevie, ale zostatky na účtoch sa používajú ako ekvivalenty hotovosti. Peniaze netreba vyberať z bankomatu, aby sa s nimi dalo zaplatiť. V rovine funkčnosti má v tomto smere autor pravdu.

Na jeho blogu nesedí skôr to, či si autor myslí, že bez "dlhových peňazí" by sa požičiavalo bezúročne? A prečo vôbec rieši peniaze, keď primárnym problémom (ak to teda vôbec je problém) je tu skôr samotný dlh?

A či mu jeho teóriu trochu nekazí súčasný stav, keď záporné úroky robia zrazu z otrokov otrokárov a naopak.

05.04.2016 | grgo

V prvom odstavci máte samozrejme pravdu, avšak slovo "tlač" sa dá pochopoť nesprávne. Vezmite si túto vetu autora:

"Banky tvoria peniaze „z ničoho“ a za túto službu si účtujú úroky."

Čo je samozrejme nezmysel. V tomto zmysle vie tlačiť peniaze len centrálna banka. Ak si od komerčnej banky požičiam povedzme 10,000 EUR tak je to na jednej strane banke vznikne majetok (moj uver) ale aj zavazok (vyplatit 10,000 EUR). Ak ja napriklad tieto peniaze pouzijem a kupim si povedzme auto, tak tento zavazok prevediem na autopredajcu. Ak predajca ma povedzme inu banku, tak moja banka musí cudzej banke previest realne peniaze - tvrdu menu ktoru vie tlacit iba centralna banka.

Takze klucove je, ze v kazdom momente musi banka obhajovat konvertibilitu svojich zavazkov (peniaze klientov na uctoch) na tvrdu menu. Vacsinou musi ludi uplacat -platit vkladatelom uroky. Ziadna banka si totiz nemoze dovolit moment kedy si ludia vyberu peniaze v hotovosti alebo prevedu prostriedky do banky ktora ma lepsi urok.

Ale samozrejme suhlasim aj s druhym zaverom. Cela myslienkova skratka od penazi, k uverom a k urokom je divna a vobec nepodporuje autorove tvrdenie.

11.04.2016 | Adrián Tišťan

Dobry den,

nahodou som sa dostal do diskusie a niekto si v nej dokonca spomenul na moje meno, celkom ma to potesilo.
Uplne s vami suhlasim, iba centralna banka tvori "tvrde peniaze" a komercna banka pri poskytnuti uveru na tieto peniaze viac menej vypise IOU (zmenku). A ludia potom za tieto zmenky nakupuju v obchodoch, platia dane a vyplacaju mzdy - cize uverove peniaze su pouzivane ako legalne platidlo. Komercna banka sa k tymto "realnym" peniazom (alebo inak rezervam) dostane predajom realneho majetku, pisete. Tymto realnym majetkom ma byt vladny dlhopis. So far so good. A viete ako tento vladny dlhopis komercna banka nadobudne? Presne tak, ako pri vytvoreni penazi u pozicky. Potom za dlhopis v ramci repo operacii dostanu rezervy, ktore im postacia na refinancovanie svojich zavazkov plynucich z transferov medzi uctami ich zakaznikov a zakaznikov inych bank alebo vyberu hotovosti. Poskytnutie rezerv je pritom priam povinnostou centralnej banky, ktora je "lender of last resort". Samozrejme, ak to komercna banka prezenie a rozsiri svoju suvahu nepomerne v porovnani s ostatnymi bankami, moze celit problemu illikvidity, ale nik nemoze popierat, ze komercne banky exponencialne rozsirovali pred krizou menovu zasobu a to, ci centralna banka bola komplicom alebo hlavnym motorom tejto expanzie je na dlhsiu debatu.

18.04.2016 | grgo

> A viete ako tento vladny dlhopis komercna banka nadobudne? Presne tak, ako pri vytvoreni penazi u pozicky.

Inak povedané musí si tento dlhopis zakúpiť. V drvivej väčšine prípadov to samozrejme znamená, že musí previesť prostriedky do inej banky v ktorej má svoj účet predajca. A na toto musí banka použiť rezervné peniaze - teda "tvrdú" menu.

Podstatou však je, že z pohľadu podstaty fungovania bánk sa počas storočí nič nezmenilo. Úplne prvé banky príjmali od klientov zlato či inú komoditnú menu a výmenou im dávali zmenky ktoré ich oprávňovali si toto zlato vybrať v ktorejkoľvek pobočke. Avšak v každom momente banka musela túto konvertibilitu zmeniek na peniaze obhajovať. V našej dobe je to obdobné - avšak namiesto zlata banky sľubujú konvertibilitu na centrálnobankársku menu.

"Poskytnutie rezerv je pritom priam povinnostou centralnej banky, ktora je "lender of last resort"."

Tuto s vami nesúhlasím. Centrálna banka môže poskytnúť komerčnej banke likvidity (rezervy) buď cez kúpu cenných papierov - v praxi väčšinou práve cez spomínaný REPO obchod - alebo ju likviditu poskytne priamo ako pôžičku. Podstatné však je, že obdive operácie majú svoju cenu a komerčná banka musí platiť centrálnej banke "repo rate" alebo "bank rate" (niekedy spomínané ako "discount rate").

Takže tu máme systém, kedy síce obchodník "musí" predať tovar akémukoľvek kupujúcemu - ale cenu si určuje sám. Tým že je centrálna banka jedinou entitou ktorá peniaze dokáže tlačiť, tak má samozrejme nad cenou týcho peňazí aboslútnu kontrolu.

Marek Schmögner

Marek Schmögner
  • Počet článkov: 9
  • Priemerná čítanosť: 2031
  • Priemerná diskutovanosť: 22
  • RSS blogu

O blogu

Snažím sa písať o odborných ekonomických témach spôsobom, ktorý by ich priblížil väčšiemu okruhu čitateľov. Hľadám skutočné príčiny spoločenských problémov a navrhujem možné riešenia. Vyhýbam sa nezmyselnému ľavicovo-pravicovému dualizmu a nepozerám na svet cez okuliare akejkoľvek ideológie.