Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

BLOG Marek Schmögner

Návrh na zrušenie dlhového otroctva

01.04.2016 | Marek Schmögner

Nemáte na krku hypotéku, lízing a ani spotrebný úver? Napriek tomu čítajte ďalej. Dlhové otroctvo sa týka aj Vás.

  • Tlačiť
  • 16

Nikto nie je tak beznádejne zotročený ako ten, kto sa mylne domnieva, že je slobodný."
                                                                                                      (J.W. Goethe)

„Naše“ peniaze sú dlhové peniaze. Vznikajú a zanikajú v komerčných bankách. Keď banka „požičiava“ nepresúva zdroje z účtov iných klientov. Banka nie je sprostredkovateľom zdrojov od tých, ktorí sporia, k tým, ktorí si požičiavajú. Peniaze vznikajú vtedy, keď si berieme úver od „Bohov peňazí“ – od bánk. Zanikajú, keď im úver splácame. Žiadna tretia strana vo vzťahu medzi bankou a klientom pri „úverovaní“ nefiguruje. Ak máte na účte kladný zostatok napríklad 5 tis. eur, musí existovať niekto (štát, občan, firma), kto si túto sumu od niektorej z bánk požičal. Inak by „Vaše“ peniaze na účte nemohli existovať.

Takmer celá peňažná zásoba je do obehu „požičaná“ bankami. Banky tvoria peniaze „z ničoho“ a za túto službu si účtujú úroky. Bankám splácame úroky všetci, nielen tí, ktorí sú priamo zadĺžení. Zadĺžený je totiž aj štát. Časť daní, ktoré od nás vyberá štát, ide na splátku úrokov. V roku 2015 to bolo takmer 1,3 mld. eur (splácanie úrokov a ostatné náklady štátneho dlhu). Táto čiastka predstavovala 10% z celkových daňových príjmov (takmer 13 mld.). Ak pripadol v roku 2015 „deň daňovej slobody“ na 4. jún, znamenalo to, že na „štát“ ste pracovali 155 dní. O dni, kedy začínate zarábať na seba sa zaručene dozviete, táto informácia je široko medializovaná. Koľko dní ste robili na finančný sektor, len preto, že si uzurpoval tvorbu peňazí vo svojich rukách, o tom sa už bežne z médií nedozviete.       

Ešte viac ako štát je zadĺžený súkromný sektor. Podnikatelia majú v cenách tovarov a služieb započítanú takzvanú úrokovú zložku. Časť peňazí, ktorú zadlžený súkromný sektor od svojich zákazníkov inkasuje v tržbách, ide na splátku úrokov. Úroková zložka v cenách tovarov a služieb sa pohybuje od zanedbateľnej až po podstatnú. Vysoká úroková zložka figuruje napríklad v cenách prenájmu. V mnohých daňových sústavách je úrok odpočítateľná zložka z daňového základu. Inými slovami štát si musí nahradiť tento výpadok na dani z príjmov podnikateľskej sféry zvýšením iných daní.

Predstavte si, že si požičiate 100 tis. eur na 2 izbový byt v Bratislave, ktorý chcete prenajímať za trhovú cenu cca 500 eur mesačne. Pri 2% úrokovej miere za 20 rokov na úrokoch zaplatíte vyše 21 tis. eur. To je v priemere mesačne takmer 90 eur. Ak by ste byt kúpili bez potreby čerpania úveru, mohli by ste od nájomníkov vyžadovať nižšiu sumu nájomného a to až o 90 eur. 90 eur je úroková zložka a z ceny 500 eur predstavuje 18%. Nie je to tak dávno, čo sa úrokové miery pohybovali na úrovni 4%. V takom prípade by ste za nezmenených podmienok zaplatili na úrokoch mesačne v priemere až 190 eur. To predstavuje až 38% z ceny prenájmu.       

Architektúra peňažného systému nás všetkých núti platiť úroky. Či chceme alebo nie. Platíme ich priamo - ak splácame úver, a nepriamo - prostredníctvom cien tovarov a služieb a daní a poplatkov. Peňažný systém nás rozdeľuje do troch tried: „dlhových otrokov“, „slobodných občanov“ a „otrokárov“. Ľudia, ktorých výnos z investícií je nižší ako ich priame a nepriame platby úrokov, patria medzi dlhových otrokov. Naopak, ak sú Vaše výnosy z investícií vyššie ako Vaše splátky priamych a nepriamych úrokov, potom patríte k otrokárom. Napokon tí z nás, ktorých výnos z investícií sa vyrovná výdavkom spojeným s priamymi, či nepriamymi platbami úrokov sú slobodnými občanmi. Tento názov je v skutočnosti len vzletným pomenovaním ľudí, ktorí sú rovnako otrokmi ako otrokármi.

Aké veľké by muselo byť Vaše investičné portfólio, aby sa výnosy z neho vyrovnali s Vašimi priamymi a nepriamymi platbami úrokov? Inými slovami, aké finančné prostriedky potrebujete vlastniť, aby ste sa stali slobodnými občanmi? Konkrétnu sumu nie je vôbec jednoduché vypočítať a stále sa mení. Záleží od viacerých faktorov, napríklad od výšky úrokových sadzieb, Vášho životného štýlu a s tým spojenej štruktúry Vašej spotreby.

Ak ste rodina s dvoma príjmami a váš čistý ročný príjem predstavuje čiastku cca 18 tis. eur, pri priemernej úrokovej zložke napríklad 15% (kombinácií priamej a nepriamej úrokovej sadzby) a predpoklade, že nič neušetríte, potom na úrokoch ročne zaplatíte 2700 eur. Ak by ste chceli dosiahnuť výnos 2700 eur napríklad z termínovaného vkladu úročeného 1,3% (abstrahujem od zdaňovania), museli by ste na termínovanom účte zložiť takmer 208 tis. eur.

Výška priemernej úrokovej zložky je veľmi individuálna. Ak bývate v prenájme, či splácate hypotéku a tieto náklady tvoria významný podiel z Vašich celkových nákladov, potom bude Vaša priemerná úroková zložka oveľa vyššia ako pre tých, ktorí bývajú vo vlastnom bez potreby čerpania hypotéky.

Z vyššie uvedeného príkladu je jasné, že len málokto sa prepracuje do triedy slobodných občanov. Väčšina obyvateľstva je odsúdená na život v dlhovom otroctve. Toto otroctvo je o to zákernejšie, o čo náročnejšie je uvedomiť si, že sa v ňom otrok nachádza. Tak, ako bolo napokon zrušené otroctvo, mali by sme trvať na zrušení aj tejto skrytej formy otroctva. Koncentrácia bohatstva v rukách čoraz menšej skupiny ľudí je priamym dôsledkom architektúry peňažného systému. Nástrojom prerozdeľovania je úrok a tvorba peňazí na dlh.

Peňažný systém bude potrebné zreformovať, inak nás čakajú ešte extrémnejšie príjmové rozdiely a úplná uzurpácia demokratického zriadenia v rukách kapitálu. Je neúnosné, aby väčšina obyvateľstva v 21. storočí na Zemi žila v otroctve. Individuálne sa z dlhového otroctva podarí vymaniť len málokomu. Otázkou zostáva, či má byť našim cieľom prehupnúť sa z triedy otrokov do triedy otrokárov. Ak by ľudia len relatívne málo zo svojho času investovali do reformy peňažného systému, nemuseli by celé svoje životy prežiť v márnej snahe vymaniť sa z dlhového otroctva. Čas a energia vynaložená na oboznámenie sa s peňažnou reformou je tou najlepšou a najvýnosnejšou investíciou, ktorú dnes môžeme zaradiť do svojho investičného portfólia.

  • Tlačiť
  • 16

Marek Schmögner

Marek Schmögner
  • Počet článkov: 9
  • Priemerná čítanosť: 2031
  • Priemerná diskutovanosť: 22
  • RSS blogu

O blogu

Snažím sa písať o odborných ekonomických témach spôsobom, ktorý by ich priblížil väčšiemu okruhu čitateľov. Hľadám skutočné príčiny spoločenských problémov a navrhujem možné riešenia. Vyhýbam sa nezmyselnému ľavicovo-pravicovému dualizmu a nepozerám na svet cez okuliare akejkoľvek ideológie.

Marek Schmögner

Marek Schmögner
  • Počet článkov: 9
  • Priemerná čítanosť: 2031
  • Priemerná diskutovanosť: 22
  • RSS blogu

O blogu

Snažím sa písať o odborných ekonomických témach spôsobom, ktorý by ich priblížil väčšiemu okruhu čitateľov. Hľadám skutočné príčiny spoločenských problémov a navrhujem možné riešenia. Vyhýbam sa nezmyselnému ľavicovo-pravicovému dualizmu a nepozerám na svet cez okuliare akejkoľvek ideológie.

Kalendár sa načítava...