Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

BLOG Marek Schmögner

Je QE „tlačením peňazí“ alebo zásterkou?

22.06.2015 | Marek Schmögner

Akékoľvek komplexnejšie hodnotenie dôsledkov programu QE na eurozónu je v dôsledku chýbajúcich relevantných údajov iba limitované. Ale práve absencia kľúčových údajov nám o zámeroch ECB dokáže niečo málo prezradiť

  • Tlačiť
  • 14

Oficiálne deklarovaným cieľom programu APP (Asset Purchase Programme), vo verejnosti známeho pod názvom kvantitatívne uvoľňovanie (QE) Európskej centrálnej banky (ECB) je boj s defláciou a obnovenie hospodárskeho rastu eurozóny. Spolu 1,1 biliónový program by mal trvať do septembra 2016. Marec, apríl a máj má ECB „úspešne“ za sebou a čoskoro sa k nemu pridá i jún. Podľa informácii zverejnených na stránkach ECB, centrálni bankári eurozóny v prvých troch mesiacoch nakúpili štátne cenné papiere za vyše 146 mld eur. K tým treba pripočítať cenné papiere zabezpečené aktívami (ABS) a kryté dlhopisy (Covered bonds), ktoré ECB nakupuje už od konca roka 2014.

Podarí sa ECB dosiahnuť avizovaný zámer zastaviť defláciu v eurozóne? Inými slovami priblížiť sa s medziročným nárastom cien tovarov a služieb zahrnutých v harmonizovanom indexe spotrebiteľských cien (HICP) k hranici 2%? Podľa ECB práve naplnenie tohto cieľa prispeje k zvýšeniu ekonomického rastu a zamestnanosti.

Alebo je skutočným cieľom centrálnej banky niečo celkom iné? Nebolo by to napokon prvýkrát, kedy centrálni bankári svoj skutočný zámer na verejnosti nezverejnili.

Vieme už dnes posúdiť, do akej miery mohli prvé nákupy prispieť k ekonomickému rastu alebo zastaveniu deflácie? Žiaľ, nevieme a pravdepodobne ani vedieť nebudeme. Na stránkach ECB nájdeme informácie o objeme nakúpených cenných papierov, priemernej doby ich splatnosti a krajine pôvodu. Kľúčová informácia chýba. Je ňou druh subjektu, od ktorého boli cenné papiere na sekundárnom trhu nakúpené. Na posúdenie toho, aký objem peňazí bol do ekonomiky skutočne „napumpovaný“ a aký skončil na rezervných účtoch komerčných bánk v centrálnej banke, by stačil jeden agregovaný údaj. Je ním objem cenných papierov nakúpených od nebankových inštitúcií, t.j. hlavne od penzijných fondov a poisťovní.

Práve nákupom aktív od nebánk centrálna banka tvorí nové peniaze. Či sa zastaví deflácia a ceny porastú a aký rastový potenciál budú nové finančné prostriedky v sebe ukrývať, bude navyše záležať od spôsobu ich ďalšieho použitia. Na rozdiel od nebánk, transakcie medzi centrálnou bankou a komerčnými bankami nemajú priamy dopad na množstvo peňazí v obehu. Rezervy, v ktorých sa tieto transakcie uskutočňujú, sú špeciálne peniaze, ktoré neopúšťajú účty v centrálnej banke a nemajú tak možnosť ovplyvniť reálnu ekonomiku. V minulosti sme boli svedkami toho, ako banky zaplavené rezervami nerozbehli úverovanie, naopak využili ich na špekulácie a na vlastné obohatenie sa. Známy je medializovaný prípad J&T Banky, ktorá si v rámci programu LTRO od ECB požičala zdroje za 1%-ný úrok a následne nakúpila slovenské štátne dlhopisy s 3%-ným ročným výnosom. ECB sa nepodarilo motivovať bankový sektor k nárastu úverovania, iba pomohla bankám, v ktorých finančná kríza vznikla, k bezrizikovému zisku.

ECB prevzala názov „kvantitatívne uvoľňovanie“, ktorý pôvodne navrhol nemecký ekonóm Richard Werner pre japonskú centrálnu banku. Paradoxne ním však označila program, ktorý bol vo Wernerovom návrhu zaradený medzi tie politiky centrálnej banky, ktoré nemôžu byť úspešné. Označenie QE bolo Wernerom definované ako „tvorba bankového kreditu na HDP transakcie“. Inými slovami, navrhoval expanziu bankového úverovania s dôrazom na tzv. produktívne úverovanie. Nové peniaze, ktoré banky prostredníctvom úverov tvoria, by mali byť použité na tvorbu hodnôt – nových tovarov a služieb. Ak už ECB trvá na označení QE, mala by aspoň uviesť, aký objem nových peňazí (objem cenných papierov nakúpených od nebánk) je v skutočnosti „tlačený“. Ani to by však nebolo dostačujúce. Bez vedomosti o spôsobe použitia nových peňazí totiž nie je možné určiť, aký budú mať vplyv na infláciu či ekonomický rast.

Naopak priamy vplyv na infláciu či rast majú nové peniaze, ktoré tvoria banky prostredníctvom úverov. Produktívne úverovanie (firemné úvery na nové investície), za predpokladu dostatočnej ponuky v dodávateľskom reťazci, nezvyšuje ani priemyselné ani spotrebiteľské ceny a generuje hospodársky rast. Naopak neproduktívne úverovanie, t.j. úvery určené na kúpu už hotovej produkcie, nehnuteľností a iných aktív (hypotéky na už hotové nehnuteľnosti, úvery na nákup iných existujúcich aktív, úvery na finančné transakcie, spotrebné úvery) nepodporujú hospodársky rast, ale rast inflácie. Spotrebné úvery tlačia na zvyšovanie cien tovarov a služieb, úvery na nákup existujúcich aktív vytvárajú tlak na zvyšovanie cien nakupovaných aktív (Asset Price Inflation). Rastu cien nehnuteľností napr. predchádza zvyšovanie objemu poskytovaných hypotekárnych úverov. Ak by chcela ECB zastaviť defláciu, mala by sa sústrediť na motivovanie komerčných bánk zväčšiť rozsah poskytovaných spotrebných úverov. Pokiaľ by sa ECB chcela zamerať na podporu hospodárskeho rastu, mala by docieliť, aby banky poskytovali viac produktívnych úverov firmám. Program QE ale ani jeden a ani druhý typ úverovania explicitne nepodporuje.    

Akékoľvek komplexnejšie hodnotenie dôsledkov programu QE na eurozónu je v dôsledku chýbajúcich relevantných údajov iba limitované. Ale práve absencia kľúčových údajov nám o zámeroch ECB dokáže niečo málo prezradiť. Na začiatok je to skutočnosť, že ECB nemá záujem verejne prezentovať, koľko ktorej súkromnej inštitúcií pomohla. Navyše nemá záujem ani neadresne prezradiť, koľko nových peňazí bolo v skutočnosti „vytlačených“.

Program QE, ktorý ECB odštartovala, by sa mal nazvať tým, čím v skutočnosti je, bail-out(om) bankového sektora. Očistenie bánk od rizikových aktív sa prejavuje v zmene štruktúry súvah komerčných bánk. Priamy dopad na ceny tovarov a služieb alebo na ekonomický rast expanzia peňažných agregátov a bankových rezerv centrálnou bankou nemá.

Ak by ECB verejne prezentovala skutočný cieľ kvantitatívneho uvoľňovania, bola by jej politika vystavená riziku verejnej kritiky a tlaku. ECB by bolo možné vytknúť fakt, prečo záchrana komerčných bánk v réžií centrálnej banky prichádza s takým oneskorením. Inými slovami až potom, čo sme boli svedkami bail-out programov v réžií štátnych rozpočtov na úkor daňových poplatníkov a následnou implementáciou programu výdavkových škrtov – tkz. „austerity policy“.

Ďalším bodom možnej kritiky, ktorej by ECB zrejme musela čeliť, je problém morálneho hazardu, ktorý svojím konaním vytvára. Napriek pomoci, nevyžaduje totiž od bánk zmeny v úverovej politike. Neexistencia regulácie tvorby nových peňazí a jej primárnej alokácie na produktívne účely je príčinou bankových kríz, vrátane tej poslednej. Myslí si to i Lord Adair Turner, bývalý predseda britskej Financial Services Authority, ktorý tvrdí: „Finančná kríza 2007/2008 sa odohrala preto, lebo sme nedokázali obmedziť súkromný finančný sektor v jeho tvorbe úveru a peňazí“.

V tejto oblasti regulácie sa nič nezmenilo ani v „pokrízovom“ období. Centrálne banky naďalej neregulujú vytváranie špekulatívnych úverov v kasínovej ekonomike a neregulujú úverovanie, ktoré sprostredkúva kúpu a predaj už existujúcich tovarov a aktív. Takéto úvery nevytvárajú nové hodnoty, ktorých predajom na trhu by bolo možné získať príjem na splatenie úverov aj s úrokmi. Neproduktívne úverovanie vytvára živnú pôdu pre vznik ďalšej bankovej krízy s jedným rozdielom. Hrozí, totiž, že oproti tej predošlej, bude ďaleko väčšia.

  • Tlačiť
  • 14

Marek Schmögner

Marek Schmögner
  • Počet článkov: 9
  • Priemerná čítanosť: 2031
  • Priemerná diskutovanosť: 22
  • RSS blogu

O blogu

Snažím sa písať o odborných ekonomických témach spôsobom, ktorý by ich priblížil väčšiemu okruhu čitateľov. Hľadám skutočné príčiny spoločenských problémov a navrhujem možné riešenia. Vyhýbam sa nezmyselnému ľavicovo-pravicovému dualizmu a nepozerám na svet cez okuliare akejkoľvek ideológie.

Marek Schmögner

Marek Schmögner
  • Počet článkov: 9
  • Priemerná čítanosť: 2031
  • Priemerná diskutovanosť: 22
  • RSS blogu

O blogu

Snažím sa písať o odborných ekonomických témach spôsobom, ktorý by ich priblížil väčšiemu okruhu čitateľov. Hľadám skutočné príčiny spoločenských problémov a navrhujem možné riešenia. Vyhýbam sa nezmyselnému ľavicovo-pravicovému dualizmu a nepozerám na svet cez okuliare akejkoľvek ideológie.

Kalendár sa načítava...