Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

BLOG Marek Schmögner

Grécka dráma – zoom out, and see the big picture!

14.07.2015 | Marek Schmögner

Dotiaľ sa vystieraj, kým ti perina stačí. Dá sa múdrosť našich predkov aplikovať na Grékov? Ak nie, čo treba zmeniť, aby sa dala?

  • Tlačiť
  • 15

Dlžník musí svoje dlhy splácať. Ak to nejde inak, musí sa uskromniť. Napriek jasnému referendovému „nie“ bude potrebné Grékov umravniť. Ustupovať už nie je kam, inak hrozí vznik precedensu a reťazovej reakcie. Možných kandidátov na čiastočné odpustenie dlhu je viac. Vyslať signál, že zotrvanie v Eurozóne je možné aj bez plnenia si záväzkov je pre projekt spoločnej meny neprípustné. Navyše takéto ústupky by boli na úkor i slovenského daňového poplatníka. Nie je spravodlivé, aby sme pykali za nezodpovedné správanie sa druhých! Na prvý pohľad sa zdá, že sa takejto argumentácií dá len ťažko niečo vytknúť. Veď už naši predkovia vedeli, že by sme sa mali len „dotiaľ vystierať, kým nám perina stačí“. Mali pravdu. Nemohli ale rátať s tým, že logika nášho peňažného systému je obrátená naruby. Na jej pochopenie je potrebné dočasné vypnutie tej časti mozgu, ktorej sa hovorí zdravá a sedliacka.

Predstavme si na chvíľu, čo by sa stalo, keby sme starú slovenskú múdrosť chceli aplikovať do dnešného života. Koľkí z nás bývajú len vďaka hypotéke, jazdia len vďaka lízingu alebo perú len vďaka spotrebnému úveru? Ak si nevieme dovoliť zaplatiť byt, auto, či práčku z vlastného, mali by sme sa uskromniť? Navyše takmer každé jedno euro, dolár, libra, či rubeľ sú do obehu požičané bankami. V obehu necirkulujú skutočné peniaze, ale dlžobné úpisy. Je existencia akejkoľvek peňažnej zásoby v ekonomike luxusom, ktorý si nevieme dovoliť? Znamená obyčajná prítomnosť peňazí v obehu fakt, že si žijeme nad pomery? Pokus o splatenie všetkých dlhov by znamenal zničenie celej peňažnej zásoby. Aj napriek tomu by sme stále dlžili nemalé čiastky. I keď individuálne vieme svoj dlh splatiť, kolektívne sa všetkých dlhov zbaviť nedá. Splatiť jeden úver je možné len na úkor nového zadĺženia. V skutočnosti tak nielen že dlhy splatiť nevieme, ale či chceme alebo nie, nabaľujeme čoraz väčšie.

Ani dlh Grécka nie je výnimkou. Je prakticky nesplatiteľný. Tak isto nesplatiteľný je dlh Nemecka, Francúzska, USA či Slovenska. O splatení dlhov sa na verejnosti nehovorí. Pozornosť sa zameriava iba na schopnosť refinancovania a servisovania dlhov. Napokon ani farmaceutické firmy neprofitujú z rýchlo uzdraveného pacienta. Zaujímavý je naopak pacient chronický, ktorý dlhodobo konzumuje čoraz väčšie množstvo liekov. Podobné je to vo svete financií. Definitívne splatenie úveru nie je v záujme veriteľov, naopak je ním neustále refinancovanie a inkasovanie úrokov.

Má zmysel rozdeliť sa na dva tábory a sporiť sa o to, či je lepším riešením nútiť Grékov splatiť dlh alebo im veľkú časť dlhu odpustiť? Ak v spoločnosti nastane pnutie, vždy je dobré posvietiť si na tých, ktorí v zákulisí rozohrali hru s názvom „rozdeľuj a panuj“. Sú to sily, ktorým sa podaril husársky kúsok. Postaviť proti sebe obyvateľov Eurozóny. „Pracovitých“ severanov a „nezodpovedných a lenivých“ južanov. Sú to tí istí, ktorí sú zodpovední za vznik finančnej krízy a ktorých sme zachraňovali prostredníctvom bankových záchranných balíčkov. Sú to tí istí, ktorých sme v skutočnosti zachraňovali prostredníctvom tkz. „gréckych záchranných balíčkov“. Ako pripustil v jedinečnom interview výkonný riaditeľ MMF, Paolo Batista, „peniaze nešli Grécku, ale na záchranu nemeckých a francúzskych bánk“.

Ak nechceme, aby sa scenár gréckej drámy opakoval v jednom štáte za druhým a nakoniec nepostihol i Slovensko, mali by sme začať diskutovať o oddelení tvorby peňazí od vzniku dlhu a vytvorení peňažnej moci ako štvrtého piliera moci v štáte. Mali by sme si odpovedať na otázku, kto by mal inkasovať príjem z tvorby peňazí? My všetci alebo hŕstka majiteľov súkromných bánk? O aké nemalé čiastky prichádzame som ilustroval porovnaním bezhotovostných a hotovostných platieb. Napokon, mali by sme sa rozhodnúť, či chceme mať v obehu suverénnu štátnu menu alebo dlžobné úpisy bankového kartelu.

Je rozumné zabudnúť na pokazený svet peňazí, vytrhnúť z kontextu jednu epizódu, grécku drámu, a začať ju posudzovať podľa princípu zdravého sedliackeho rozumu? Peňažný systém a bankovníctvo sa zdravým rozumom pochopiť nedajú. Sú to nástroje moci a prerozdeľovania, s logickým ekonomickým myslením majú spoločného len veľmi málo. Máme na výber dve možnosti. Buď označíme múdrosť našich predkov za prežitok. Alebo opravíme finančný systém. Prikláňam sa k tej druhej.

  • Tlačiť
  • 15

Marek Schmögner

Marek Schmögner
  • Počet článkov: 9
  • Priemerná čítanosť: 2031
  • Priemerná diskutovanosť: 22
  • RSS blogu

O blogu

Snažím sa písať o odborných ekonomických témach spôsobom, ktorý by ich priblížil väčšiemu okruhu čitateľov. Hľadám skutočné príčiny spoločenských problémov a navrhujem možné riešenia. Vyhýbam sa nezmyselnému ľavicovo-pravicovému dualizmu a nepozerám na svet cez okuliare akejkoľvek ideológie.

Marek Schmögner

Marek Schmögner
  • Počet článkov: 9
  • Priemerná čítanosť: 2031
  • Priemerná diskutovanosť: 22
  • RSS blogu

O blogu

Snažím sa písať o odborných ekonomických témach spôsobom, ktorý by ich priblížil väčšiemu okruhu čitateľov. Hľadám skutočné príčiny spoločenských problémov a navrhujem možné riešenia. Vyhýbam sa nezmyselnému ľavicovo-pravicovému dualizmu a nepozerám na svet cez okuliare akejkoľvek ideológie.

Kalendár sa načítava...