Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

BLOG Marek Schmögner

Eurofondy? Nepotrebujeme ani cent!

26.04.2016 | Marek Schmögner

  • Tlačiť
  • 33

Dennodenne sa z televíznej či rozhlasovej reklamy dozvedáme, ako Slovensko vďaka eurofondom vyrástlo. Je nám pripomínané, že až 80% celkových investícií na Slovensku pochádza z európskych zdrojov. Zdá sa, že bez eurofondov by sme nemali nové cesty a ani zrekonštruované železničné trate. Život bez európskych zdrojov si nevedia predstaviť ani politici – či už na parlamentnej alebo na regionálnej úrovni. Máloktorý z nich by sa nepodpísal pod slogan „zlepšiť efektivitu čerpania fondov EÚ“. Existujú aj výnimky. Za zrušenie eurofondov sa vyslovil Richard Sulík, podľa neho nám priniesli veľa korupcie, zatiaľ čo Marian Kotleba ich považuje za nástroj politiky vydierania. Pozrime sa na tému eurofondov z iného, oveľa podstatnejšieho uhla, a položme si otázku či by sme zdroje, ktoré čerpáme vedeli nahradiť.

Potrebuje Slovensko na dosiahnutie ekonomického rastu externé zdroje alebo iné formy zahraničného kapitálu? Predstava o nutnosti čerpania alebo požičiavania si externých zdrojov je založená na predpoklade, že peňažná zásoba je nemenná a určená objemom úspor. Všeobecné presvedčenie je, že Slovensko potrebuje úspory na to, aby mohlo investovať a rásť. Ak úspory nemá, musí chýbajúce zdroje nejako získať zo zahraničia, napríklad čerpať z eurofondov, alebo si ich požičať. Takéto chápanie je  hlboko zakorenené v mysliach ekonómov ale i bežných ľudí. Je logické a zároveň nesprávne.

Vychádza totiž z nesprávneho chápania bánk ako sprostredkovateľov a nie ako tvorcov peňazí. Komerčné banky vytvárajú takmer celú peňažnú zásobu v obehu. Banky v skutočnosti nepožičiavajú peniaze – nepresúvajú existujúce zdroje z účtov sporiteľov na účty tých, ktorí si „požičiavajú“. Vždy, keď si myslíte, že ste si od banky „požičali“, banka vytvorila nové peniaze, ktoré zvýšili objem peňažnej zásoby v ekonomike. Naše peniaze sú dlžobnými úpismi.

Ako tvorba peňazí v bankovom sektore súvisí s eurofondami? Každá ekonomika, ktorá má vlastný bankový systém na čele s centrálnou bankou, si vie všetky potrebné peniaze vytvoriť sama doma. Iste, ak je krajina menej vyspelá, pomôže jej technologický či vedomostný transfer, aby sa rýchlejšie vyrovnala vyspelým ekonomikám. Peňažný transfer ale potrebný nie je, naopak je pre krajinu nežiadúcim a nebezpečným. Miesto toho, aby sa krajina sama naučila ako tvoriť nové peniaze v produktívnej ekonomike, dostáva sa do závislosti a područia veriteľov.

Ako si krajina dokáže vytvoriť peniaze sama bez potreby externých zdrojov? Jednoducho. Tak isto ako boli vytvorené zdroje, ktoré dnes čerpáme v podobe eurofondov z Nemecka, Belgicka, Francúzska, Dánska, Talianska, Holandska, Rakúska, Fínska, Švédska a Veľkej Británie. Vznikli v bankách týchto krajín, pripísaním na účty tých, ktorí si ich „požičali“. Tieto peniaze potom pretiekli ekonomikou a časť z nich vybrali štáty prostredníctvom daní. Napokon časť z vybraných daní krajín tzv. čistých prispievateľov skončila na Slovensku v podobe fondov EÚ.

Je trestuhodné, že štáty s fungujúcim bankovým systémom čakajú na peniaze zo zahraničia, keď si ich vedia vytvoriť doma. Že u nás nie je taký kúpyschopný dopyt ako vo vyspelejších ekonomikách, a preto sa banky zdráhajú požičiavať podnikateľom vo väčšej miere na ich podnikateľské zámery? Je to presne naopak, najprv musia banky do obehu dostať peniaze „úverovaním,“ až potom vznikne kúpyschopný dopyt. Prvé sú investície, ktoré následne tvoria úspory. Dobrým príkladom internej tvorby peňazí bolo Japonsko. Jeho povojnový ekonomický rozmach bol financovaný takmer výlučne tvorbou peňazí v japonských bankách. Produktívne úverovanie ekonomiky bolo organizované centrálnou bankou prostredníctvom nástroja „window guidance“. Ďalšími príkladmi domácej tvorby peňazí do produktívnej ekonomiky sú  mimoriadne úspešný projekt štátnej banky v Severnej Dakote alebo unikátny systém decentralizovaného lokálneho bankovníctva v Nemecku (Sparkassen, Volksbanken).     

Eurofondy sa stali drogovou závislosťou. Ak ich kedysi Slovensko nepotrebovalo, teraz sa zdá, že bez nich by sa ekonomický rozvoj prinajmenšom prudko spomalil. Všetkým sú nám známe riziká drogovej závislosti a peniaze sú obzvlášť potentnou drogou. Miliardy eur, ktoré čerpáme, by sme si poľahky mohli vytvoriť doma. Prečo tak nerobíme? Čo nás bude stáť závislosť na externých zdrojoch? Nie je práve neschopnosť politických špičiek pochopiť peňažný systém jednou z príčin nárastu voličských základní neštandardných politických strán?

Dobrou správou je, že s drogovou závislosťou sa dá bojovať. Pacient si ju ale musí uvedomiť a sám chcieť s ňou skoncovať. Presvedčiť narkomana, aby sa začal liečiť, nie je jednoduché, hlavne keď je neustále pod vplyvom drog. V tomto prípade navyše existuje enormný záujem na tom, aby sa stav drogovej závislosti neliečil, ale naopak prehlboval.

Ako začať a akú liečbu zvoliť? Stačí sa zbaviť externej závislosti a nahradiť ju tvorbou peňazí doma? Jedná sa o takzvanú substitučnú liečbu. Je to ale len začiatok. Zbavenie sa  závislosti na externom financovaní ešte nerieši dlhodobú neudržateľnosť tvorby peňazí na dlh v bankách. Najjednoduchším riešením by bolo znárodnenie bánk. Z tvorby peňazí sa tak stane verejno-prospešná služba, z ktorej osoh budú mať všetci, nielen hŕstka vyvolených. Zložitejším ale o to spravodlivejším a potenciálne trvácnejším riešením je oddelenie tvorby peňazí od tvorby dlhu. Peňažná reforma, ako sa takémuto riešeniu hovorí, by znamenala iba to, že banky by boli finančnými sprostredkovateľmi a štát by tvoril peniaze. Napokon toto je stav, o ktorom sa väčšina ľudí domnieva, že momentálne existuje. Ak zasvätíme dostatočné množstvo ľudí a ekonómov do tajov alchýmie peňazí a naučíme sa, ako ich tvoriť doma v produktívnej ekonomike podľa princípu dlhodobej udržateľnosti, potom bude mať liečba šancu na úspech. Šťastná budúcnosť vyliečených „narkomanov“ čaká nielen na Slovensko ale i na Grécko, Španielsko či Portugalsko. Až potom budú tieto štáty naozaj suverénnymi, nezávislými, rovnocennými a ekonomicky silnými partnermi v európskej rodine.

----------

Q&A:

Q: Ako je možné, že Slovensko alebo krajiny tretieho sveta nepotrebujú externé zdrojov v podobe pôžičiek alebo zahraničnej pomoci? Veď predsa štáty potrebujú zahraničnú menu, ktorú si nemôžu samé vytlačiť.

A: Krajiny „tretieho sveta“ nepotrebujú ani dolár zahraničnej pomoci. Nepotrebujú navyše ani pôžičky od inštitúcií ako sú MMF, Svetová banka, EBRD, atď. Štáty potrebujú zahraničnú menu, ktorú si nemôžu samé vytlačiť. Vedia ju získať prostredníctvom exportu, poskytovaním služieb zahraničným turistom, prípadne si zahraničnú menu vedia nakúpiť za vlastnú menu. V prvom rade musí štát vedieť ponúknuť niečo, čo je pre iné krajiny zaujímavé – poľnohospodárske plodiny, nerastné suroviny, turisticky atraktívnu krajinu, ale najlepšie sofistikované výrobky s vysokou pridanou hodnotou – to znamená vybudovať vlastnú ekonomiku. Na jej budovanie nepotrebuje ekonomika externé finančné zdroje. Tie si vie štát vytvoriť interne prostredníctvom vlastného bankového systému.

Q: Prečo banky nepožičiavajú do reálnej ekonomiky? Bráni im v tom EÚ alebo ECB? Veď ECB  predsa motivuje banky, aby požičiavali, dodáva im lacné zdroje prostredníctvom kvantitatívneho uvoľňovania.

A: ECB svojim konaním dostatočne nemotivuje banky k produktívnemu požičiavaniu. Medzi zdrojmi, ktoré poskytuje ECB bankám (takzvanými bankovými rezervami alebo likviditou) a naštartovaním úverovania reálnej ekonomiky nie je priamy vzťah. Banky používajú zdroje na nakupovanie už existujúcich aktív – väčšinou od inej banky, čo nemení celkovú peňažnú zásobu v obehu v ekonomike.

EÚ či ECB priamo nebránia bankám požičiavať do reálnej ekonomiky. Nepriamo je produktívne úverovanie znevýhodnené. Podľa bazilejských pravidiel o kapitálovej primeranosti sú najrizikovejšie pôžičky do reálnej ekonomiky, na tie musia banky vyčleniť najviac vlastného kapitálu. Bankám naopak nik nezakazuje neproduktívne úverovanie – (financovanie transakcií s už existujúcimi aktívami), ktoré vedie k nafukovaniu bublín a bankovým krízam.

Q: Načo potrebujú banky zdroje od ECB ak môžu samé tvoriť peniaze požičiavaním?

A: ECB tvorí takzvané bankové rezervy. Tieto peniaze sú medzibankovými peniazmi, bežný človek s nimi nikdy nepríde do styku (najprv ich musí komerčná banka vymeniť v centrálnej banke za hotovosť), nachádzajú sa na účtoch komerčných bánk v centrálnej banke. Komerčné banky nepožičiavajú svojim klientom bankové rezervy, ktoré im poskytne centrálna banka, ale prostredníctvom úverovania tvoria peniaze, s ktorými prichádzame do styku dennodenne a tvoria našu peňažnú zásobu. Centrálna banka dodáva do bankového systému rezervy na to, aby banky medzi sebou vedeli realizovať clearing platieb. Ak na medzibankovom trhu zavládne nedôvera, banky si odmietnu medzi sebou rezervy požičiavať, musí centrálna banka zasiahnuť, vytvoriť nové rezervy, ktoré bankám s deficitom likvidity požičia. Ak by na trhu existovala iba jedna banka a bola by zrušená hotovosť (bankovky a mince), stratili by bankové rezervy akýkoľvek význam.

  • Tlačiť
  • 33

Marek Schmögner

Marek Schmögner
  • Počet článkov: 9
  • Priemerná čítanosť: 2031
  • Priemerná diskutovanosť: 22
  • RSS blogu

O blogu

Snažím sa písať o odborných ekonomických témach spôsobom, ktorý by ich priblížil väčšiemu okruhu čitateľov. Hľadám skutočné príčiny spoločenských problémov a navrhujem možné riešenia. Vyhýbam sa nezmyselnému ľavicovo-pravicovému dualizmu a nepozerám na svet cez okuliare akejkoľvek ideológie.

Marek Schmögner

Marek Schmögner
  • Počet článkov: 9
  • Priemerná čítanosť: 2031
  • Priemerná diskutovanosť: 22
  • RSS blogu

O blogu

Snažím sa písať o odborných ekonomických témach spôsobom, ktorý by ich priblížil väčšiemu okruhu čitateľov. Hľadám skutočné príčiny spoločenských problémov a navrhujem možné riešenia. Vyhýbam sa nezmyselnému ľavicovo-pravicovému dualizmu a nepozerám na svet cez okuliare akejkoľvek ideológie.

Kalendár sa načítava...