Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

BLOG Marek Krajčí

Záplata na roztrhané nohavice

13.02.2017 | Marek Krajčí

Avizované zmeny v oblasti pohotovostnej a urgentnej medicíny

  • Tlačiť
  • Poslať e-mailom
  • Oznámiť chybu
  • 28

Minister Drucker nedávno predstavil opatrenia na zefektívnenie a zracionalizovanie poskytovania lekárskej služby prvej pomoci (LsPP), medzi ľuďmi známej ako pohotovosti. Ich podstatou je zrušenie asi polovice z terajších 95 staníc LsPP. Tento návrh vyvolal v regiónoch veľký rozruch. Obzvlášť citlivo na neho reagujú mestečká, ktoré nemajú nemocnicu, nakoľko nepretržitá služba LsPP bola pre ich obyvateľov jediným bodom, kde sa pri zhoršení zdravotného stavu mohli ísť ukázať lekárovi.

Na prvý pohľad sa ministrove argumenty zdajú byť pochopiteľné a správne. Keď sa však pozrieme hlbšie na koreň problému, zistíme, že ide o povrchné riešenie, ktoré možno neprinesie ani reálne úspory, naopak ľudia si budú priplácať viac.

Postavenie všeobecných lekárov

Profitovať z neho budú najmä všeobecní lekári, ktorí pravdepodobne nebudú musieť slúžiť pohotovostné služby tak, ako boli nútení doteraz. Všetci im to samozrejme prajeme. Ich situácia nie je vôbec dobrá. Posledných 20 rokov “vylepšovania nášho zdravotníckeho systému” viedlo k dehonestácii všeobecných lekárov a postupnému redukovaniu ich kompetencií. Pritom vo vyspelých krajinách sa v tom istom čase dial presne opačný proces. Lekári prvého kontaktu alebo rodinní lekári dostávali kompetencie tak, aby dokázali veľa chorôb liečiť v počiatočných štádiách a pri chronických ochoreniach správne manažovať pacienta. Žiaľ aj preto sa dnes musíme na Slovensku vysporiadať s nedostatkom všeobecných lekárov. Ich vekové zloženie je alarmujúce. Viac ako 30% z nich má v súčasnosti viac ako 60 rokov, mnohí z nich majú rôzne zdravotné problémy. Za nočné služby dostávali almužnu, ba dokonca niektorí ju museli vykonávať úplne zadarmo.

Všeobecný versus rodinný lekár

Na druhej strane si však musíme uvedomiť, že všeobecný lekár dostáva za každého svojho pacienta pravidelnú mesačnú platbu od jeho zdravotnej poisťovne. Bez ohľadu na to, či zdravotnú starostlivosť jeho pacient potrebuje alebo nie. Táto platba (kapitácia) vychádza aj z predpokladu, že ide o nepretržitú všeobecnú lekársku starostlivosť. Samozrejme nie je v sile lekára ju non-stop zabezpečovať a preto by mal mimo svojich ambulantných hodín, v spolupráci so svojimi kolegami, zabezpečiť aj pohotovostnú starostlivosť o svojich pacientov.

V iných krajinách je pomerne bežný štandard, že sa viacerí lekári z regiónu dohodnú a túto službu si rozdelia. Dokonca niekedy ani nemusia byť fyzicky prítomní v pohotovostnej ambulancii, ale sú len na telefóne a v prípade potreby realizujú návštevu u chorého.

U nás to doteraz fungovalo tak, že všeobecní lekári boli povinní slúžiť na LsPP. Ich služby určil VÚC. Kedže ich kapitácia nie je podmieňovaná aj pohotovostnou službou, lekári nadobudli dojem, že ich starostlivosť o svojho pacienta spadá len do rámca ich ordinačných hodín a o ostatné sa musí postarať štát. A ten všeobecných lekárov nemá nútiť, aby poskytovali svoje služby aj v nočných službách. Takto sa z konceptu rodinného lekára stal v našich podmienkach všeobecný lekár. Ten si určil svoje ordinačné hodiny. Nakoľko lekár musí popri svojej ordinácii vykonávať aj inú činnosť, ako je administratíva, či návštevy svojich pacientov, mnohí z nich obmedzili svoje ordinačné hodiny len na pár hodín denne. Častokrát ide o čas do 13:00 hod., niektorí majú jeden deň v týždni aj poobedňajšie ordinačné hodiny, iní jeden deň v týždni neordinujú vôbec. A tu tkvie jeden z koreňov problému.

Väčšina by pohotovosť vôbec nepotrebovala

Aj podľa dostupných údajov OECD a hlavných lekárov VÚC až 60% pacientov, ktorí vyhľadajú LsPP alebo urgentný príjem (UP) na Slovensku, tak urobí z toho dôvodu, že väčšina všeobecných lekárov je vo svojich ambulanciách len niekoľko hodín denne. Až 92-94% návštev pacientov na LsPP je do 22:00 hod., čo len potvrdzuje toto tvrdenie. Teda jednoduché opatrenie, ktorým by bolo zavedenie vhodných ordinačných hodín všeobecných lekárov, by znížilo nápor na LsPP aj UP. Všeobecní lekári v niektorých súkromných centrách už majú ordinačné hodiny aj do 21:00 hod.

Len 1,3-1,5% pacientov vyhľadá LsPP medzi 24:00 hod. a 7:00 hod. Čo v prípadoch súčasných LsPP býva v priemere 1 až 2 pacienti za noc. Pýtam sa, nebolo by pre lekára efektívnejšie byť v takomto prípade iba na telefóne a v prípade potreby sa dostaviť na ambulanciu alebo zrealizovať návštevu chorého pacienta, či mu priamo zavolať rýchlu záchrannú pomoc (RZP alebo RLP)?

Predstavme si napríklad pacienta, ktorému sa zhorší zdravotný stav o 11:00 hod. Kým príde k svojmu všeobecnému lekárovi do čakárne, je 11:30 hod. Tam ho čaká plná čakáreň a lekár ho do 13:00 hod. neošetrí. Kedže ide o zhoršenie zdravotného stavu, odporučí mu najbližšiu LsPP. Tá začína o 16:00 hod. a službukonajúceho lekára v nej víta plná čakáreň podobných pacientov.

V oveľa horšej situácii sa však teraz budú nachádzať pacienti z mestečiek či priľahlých dedín, kde minister plánuje zrušiť pohotovosti. Tí budú musieť nezriedka cestovať 30 a viac km, niekedy aj v náročnom teréne.

Splnia poplatky svoj účel?

Plánovaná zmena zvyšuje poplatok za návštevu urgentných príjmov nemocníc. Pokiaľ pacient príde na ošetrenie na LsPP, zaplatí tak ako doteraz 2 eurá. Pokiaľ sa však rozhodne so svojim problémom navštíviť urgentný príjem v najbližšej nemocnici, zaplatí 10 eur. Od 10-eurového poplatku by však bol oslobodený v prípade, že by išlo o úraz, či vážny zdravotný problém, ktorý by si vyžiadal jeho hospitalizáciu, alebo minimálne 2-hodinovú liečbu v nemocnici. Dôvodom vyššieho poplatku má byť zámer motivovať pacienta, aby nešiel s banálnymi vecami na urgentný príjem do nemocnice. Otázkou samozrejme ostáva, či to pacient sám dokáže rozlíšiť, najmä ak pôjde o ochorenie malého dieťaťa. Tu sa však dostávame do paradoxu niektorých mestečiek, ktoré majú nemocnicu, avšak minister im zruší službu LsPP. Pacient dostane horúčku, necíti sa dobre, musí navštíviť lekára. Bude mať možnosť si vybrať: buď pocestuje na LsPP do vedľajšieho väčšieho mesta, alebo pôjde “nekoncepčne” do svojej nemocnice a zaplatí si radšej 10-eurový poplatok, aby nemusel cestovať.

A čo sa stane, ak by pacient 10 eur odmietol zaplatiť? Lekár na pohotovostnej službe ho neošetrí? To si asi dovoliť nebude môcť...

Ďalším paradoxom sa môže stať povinnosť minimálneho ohodnotenia lekára, ktorý slúži na LsPP. Po novom to má byť 12 eur/hod. Samozrejme, všetci to našim všeobecným lekárom, ktorí budú slúžiť, prajeme. V súčasnosti naši všeobecní lekári dokážu samostatne vyriešiť len 20% prípadov, 80-tim % svojich pacientov odporúčajú vyšetrenie u špecialistu, alebo nemocničnú liečbu. V nočnej službe tiež všetky podozrenia na vážnejšie stavy lekár LsPP odporučí na urgentný príjem do najbližšej nemocnice. Niekedy už len kôli tomu, že mu nedokáže urobiť potrebné krvné odbery. Tam ho musí v noci ošetriť službukonajúci lekár – špecialista, ktorý na rozdiel od všeobecného lekára musí slúžiť pravidelne a paradoxne za to dostane ešte aj nižšiu mzdu. No a pacient pravdepodobne zaplatí ďalších 10 eur.

Prečo je to tak?

Toto sú len niektoré nedostatky, na širší rozbor návrhu zmien tu nie je priestor. Prečo vlastne minister predložil takýto návrh?

Nuž z môjho pohľadu je to len odraz nekoncepčnej politiky SMERu. Z jeho minulých ministrov mám dojem, že si v zdravotníctve riešili svoj biznis a rozdeľovali jeho ziskové projekty svojim mecenášom. Teraz, po rokoch drancovania, tu máme krízového manažéra, ktorý prišiel z pošty, bez hlbšieho odborného zázemia, či predstavy o nevyhnutnej reforme nášho zdravotníctva. Tým pádom je vystavený silnému lobistickému tlaku ľudí, ktorí sa v zdravotníctve vyznajú lepšie, no častokrát majú v ňom aj svoje osobné záujmy, ponúkajú kvalitne odargumentované, no predsa len zaujaté riešenia. V prípade riešenia problémov LsPP sú to napríklad profesné organizácie, ktoré zastupujú všeobecných lekárov. Kvalitné riešenie problémov, ktoré služba LsPP na Slovensku iste predstavuje, si však v prvom rade vyžaduje reformu primárneho kontaktu. Ľudia potrebujú, aby sa zo všeobecných lekárov stali opäť ich rodinní lekári. Potrebujeme riešiť ich ohodnotenie, nové kompetencie, ako aj nové zodpovednosti, zatraktívniť ich prácu, aby vznikali u nás nové ambulancie. Služba LsPP by sa prirodzene z tejto reformy odvinula. Takto sa len potvrdzujú moje slová z predchádzajúceho blogu, že v zúfalej ekonomickej situácii, do ktorej ministra vystavila naša vláda, robí minister Drucker možné z nemožného. Racionalizuje, vylepšuje, avšak výsledok sa v tomto prípade podobá záplate na roztrhaných nohaviciach.

  • Tlačiť
  • Poslať e-mailom
  • Oznámiť chybu
  • 28

Marek Krajčí

Marek Krajčí
  • Počet článkov: 3
  • Priemerná čítanosť: 3295
  • Priemerná diskutovanosť: 15
  • RSS blogu

O blogu

Ako lekár, poslanec NR SR (OĽaNO) a člen Výboru NR SR pre zdravotníctvo by som rád ponúkol moje pohľady na dianie v zdravotníctve a politike. Verím, že moje blogy podnietia odbornú diskusiu a prispejú k riešeniu problémov našej krajiny.

Marek Krajčí

Marek Krajčí
  • Počet článkov: 3
  • Priemerná čítanosť: 3295
  • Priemerná diskutovanosť: 15
  • RSS blogu

O blogu

Ako lekár, poslanec NR SR (OĽaNO) a člen Výboru NR SR pre zdravotníctvo by som rád ponúkol moje pohľady na dianie v zdravotníctve a politike. Verím, že moje blogy podnietia odbornú diskusiu a prispejú k riešeniu problémov našej krajiny.

Kalendár sa načítava...