Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

BLOG Magdaléna Vášáryová

Na východ od (nášho) raja

28.01.2010 | Magdaléna Vášáryová

Čo ma zaujíma na Ukrajine

  • Tlačiť
  • 0

Neviem, či má ešte zmysel písať niečo o Ukrajine. A koho to zaujíma. Našu vládnu garnitúru – teda okrem ministra Lajčáka, ktorý to má v popise práce – asi sotva. Ako sa vyslovili, tak na výsledok prezidentských volieb počkáme a potom sa zariadime. Ale aspoň si takto pokúsim odpovedať na otázky, ktoré si kladiem.

Sú vôbec voľby na Ukrajine pre nás dôležité? (mimochodom, viete prečo hovoríme na Ukrajine a nie v Ukrajine ako v Nemecku? Raz mi jeden Poliak vysvetľoval, že je to pocit nadradenosti. Ak je niektorá krajina na tvojej úrovni, tak sa zaužíva „v“ a keď sa trochu vyvyšuješ, hovorí sa „na“. Tak mi odpovedal na moju otázku, prečo Poliaci hovoria „w Czechach“ a nie „w Slowacji“, ale „na Slowacji“ – zaujímavé, či je to pravda?)

Samozrejme, môžeme hovoriť:  sused...sme prepojení rúrami...staromilci by dodali: všetci sme Slovania.... Ale nie to je najdôležitejšie. Voľby v Ukrajine budú a sú demokratickejšie, ako kedykoľvek predtým. Demokracia v Kyjeve je ešte stále krehká, ale silnie. Podvody, ktorých sme boli svedkami pred pár rokmi, už nie sú možné. Aj keď sa cez Vianoce stretli najbohatší Ukrajinci v Courchevel vo francúzskych Alpách (teda Achmetov, Firtaš a Jaroslavski), oni sa už nad najdrahším šampanským nemohli rozhodnúť, kto vyhrá. Musia počkať na „ľud“ a až potom sa zariadiť, a nepochybujem, že tak urobia. Skrátka monopol padol a oligarchovia musia medzi sebou súperiť. To je rozdiel oproti Rusku, kde určuje Kremeľ – teda Putin, kto sa volí a kto nie. Inak, neposlušní na Sibír! Bohatí Ukrajinci síce ovládajú médiá, ale keďže súperia medzi sebou, sú médiá relatívne pluralistické. Aj keď píšu, že krajina vyzerá ako „lup, na ktorom je ako pijavica prisatá bezideová elita“ – tak to citoval M.Wojciechowski v poľskej Gazete Wyborczej, ktorá má každý deň veľký článok o ukrajinských voľbách. Napríklad o tom, že Ukrajina, hoci nemá jazykový zákon, je bez veľkých konfliktov dvojjazyčná a aj v parlamente sa hovorí oboma jazykmi (po ukrajinsky i po rusky) podľa toho,  kto akým jazykom lepšie hovorí, alebo v akom jazyku práve prebieha debata. Prečo? Lebo základným nepísaným zákonom všetkých v politike i v biznise je – udržať Ukrajinu ako celok. Veď pred pár rokmi by Achmetov nechal pokojne zastreliť nevyhovujúceho politika, dnes to už nie je možné, ani žiaduce. Systém a spolu s ním aj ľudia sa zmenili. A to je pre nás dôležité. Aj to garantuje, že demokracia na Slovensku sa nebude môcť stať na dlhé roky len formálnou zásterkou pre naivných a namiesto zvolených politikov a kompetentných ministrov nebudú rozhodovať z pozadia nevolení, ale vplyvní majitelia obchodnej spoločnosti, ktorú nazvali politickou stranou, ako to už pár rokov pozorujeme.

Poznáme dvoch hlavných rivalov v ukrajinských voľbách. Udržuje naša vláda s nimi kontakty?

Janukovič je „hrubo tesaný človek“. Celý je taký jednoduchý, dvakrát ako mladík sedel a potom sa ho ujali v komunistickej strane. Po ukrajinsky nevie dobre a aj po rusky formuluje len jednoduché vety. Preto ho márne Tymošenková nahovára, aby išiel s ňou do televízneho duelu. Vyhýba sa mu ako čert svätenej vody a vie prečo. Ale nepoložil sa psychicky po oranžovej revolúcii, čo by sa bolo prihodilo každému menej odolnému človeku. Od roku 2004 vyhral dvakrát voľby a boli to demokratické voľby. Bol už vyše poldruha roka premiérom. Jediné, čo urobil je, že škrtol NATO ako svoj cieľ, nič viac prevratného sa nestalo. Má za sebou ruskojazyčnú časť východnej Ukrajiny a ťažký priemysel so všetkými baníkmi a hutníkmi, ktorých podpora je vždy dôležitá pre každého politika, ale už sa nedá nazvať „Niktošom“. A všetci tvrdia, že dnes je iným človekom ako pred rokom 2004, keď si ho Kučma vyhliadol.

Júlia – teda Tymošenko – bola princezničkou revolúcie a stále sa správa ako keby spala na hrášku. Doplatila na sľubotechnu počas svojich kampaní. Možno teda povedať, že sľubovať sa v politike dá a treba, ale potom treba sľuby aspoň sčasti splniť, inak klesajú preferencie – to vidíme na volebnom výsledku tejto miliardárky, ktorá mimochodom sedela už ako dospelá za svoju činnosť v plynárenstve.

A čo „heroj“ Juščenko?

Prehral. Už ho nebudú hlasno obdivovať západní diplomati a politologické hviezdičky, ktoré sa na neho lepili i s manželkami pri každej príležitosti a fotografovali sa s ním, ako keby bol Brad Pitt. Dnes prehral a s takým politikom sa už nikto nefotografuje, hoci pred pár rokmi mal v prieskumoch verejnej mienky 70%. obľúbenosť. To len tak pre porovnanie. Hovorí sa, ako obvykle, že mal zlých poradcov (jeho šéf sekretariátu Baloha lietaval do Davosu v zime do najdrahšej vily, ktorej nájom bol viac ako jeho mesačný plat - viac ako 1,5 tisíc dolárov za deň). Keď miliardár Pinčuk, Kučmov zať, stratil možnosť získať Krivorižstal, zverejnil dokument, kde Juščenko podpísal Júlii, že keď ho podporí, stane sa premiérkou. To mu nevedeli odpustiť zase jeho verní. Kwasniewski, bývalý poľský prezident, ktorý aktívne zasiahol do oranžovej revolúcie, tvrdí, že Juščenko urobil chybu, ak hneď po revolúcii nevyhlásil predčasné voľby. Všetci majú asi trochu pravdu, ale najviac mu uškodilo, keď sa ukázali v novinách fotografie jeho syna Andrija, ktorý sa preháňal po Kyjeve veľkou rýchlosťou na BMW s českým (sic!) číslom. Prezident sa veľmi nahneval a vynadal novinárom a hoci sa potom ospravedlnil, zlý dojem zostal. Nepripomína nám to niečo? Ale u nás sa za vynadanie neospravedlňuje, lebo tento dôkaz dobrej výchovy sa považuje na Slovensku za prejav slabosti. A detičky politikov a eštébákov v luxusných autách sú tolerované a obdivované. Možno v niečom je Ukrajina dokonca pred našu politickou i spoločenskou kultúrou.

Zostáva ešte plyn a peripetie s ním. My sme to neregistrovali, ale v roku 2006 zavrel Putin ako odpoveď na oranžovú revolúciu kohútiky na plynovode do Ukrajiny. Nanominoval ako prostredníka v plynárenskom biznise medzi Ukrajinou a Ruskom dnes už neslávnu firmu RosUkrEnergo. Mala korumpovať miliónmi dolárov ukrajinskú politickú elitu. Juščenko v októbri 2008 kritizoval Tymošenkovú, že sa poza jeho chrbát dohovorila s Putinom, že táto „firmička“ prestane  existovať do konca roku.  Dozvedel sa, pravdaže, o obsahu ich rozhovorov a pripravil svoju krajinu na to na možnosť vydierania zavretím kohútikov. Poliaci boli v tom čase zúfalí, lebo mali podpísanú krátkodobú zmluvu o dodávkach plynu s RosUkrEnergo a očakávali prerušenie dodávok. Len slovenská vláda sladko spala. Ani naše tajné služby nič netušili. Možno práve pracovali na vyrábaní nejakej kauzy o opozícii, ktovie? A keď teplomer konečne v januári 2009 zamieril dobre pod nulu, nemali plyn nie v Ukrajine, ale na Slovensku. Koniec tohto príbehu je známy. Zbytočné národohospodárske škody, rozvrátené vzťahy s Ukrajinou a ešte jedna vec. Nehovoril Fico po návrate z Moskvy, že založí s Gazpromom novú sprostredkovateľskú plynárenskú firmu? Mnohí si lámali hlavu načo. Nuž príklad z Ukrajiny naznačuje, že na korumpovanie, lebo načo inak by sme ju potrebovali, keď máme SPP so zmluvami s tým istým  Gazpromom. Starý scenár s novým neinformovaným a naivným politikom.  

Má pravdu každý, kto bude argumentovať, že Ukrajina je v dlhodobej politickej kríze a že je ťažko predvídať, čo sa stane. Áno, vrcholoví politici sa obviňujú zo zrady národných záujmov, z práce proti záujmom štátu, z korupcie, nedostatku lojality – tak už to chodí, keď potrebujú niečo zatušovať. Ale poučiť by sme sa mohli, nie?  

Hrdina Juščenko teda odchádza neslávne. Teraz ho už asi nikto nebude chcieť otráviť. Ale nemali by sme na neho a jeho osud len tak zabudnúť. U nás sa našťastie neotravuje, len vyhadzuje do vzduchu, aj to pred pár rokmi. Novinári sú len slovne opľúvaní, ale nikto po nich nestrieľa ako po Gongadzem. Ale nemali by sme zabudnúť, že sú stále medzi nami ľudia, ktorí boli schopní dať také príkazy, alebo ich tolerovať a dnes majú znovu možnosť rozhodovať. Nuž to je moje poučenie v krízového vývoja na Ukrajine. Alebo v Ukrajine?          

 

  • Tlačiť
  • 0

Magdaléna Vášáryová

  • Počet článkov: 46
  • Priemerná čítanosť: 2503
  • Priemerná diskutovanosť: 6
  • RSS blogu

O blogu

Vo všetkých povolaniach, ktoré som kedy vykonávala, som sa vždy stretávala s ľuďmi. Komunikovala som s nimi rada a aktívne. Ak sa ma chcete niečo spýtať, alebo si o mne prečítať, navštívte moju webovú stránku <a href="http://www.magdavasaryova.sk">www.magdavasaryova.sk</a>.

Magdaléna Vášáryová

  • Počet článkov: 46
  • Priemerná čítanosť: 2503
  • Priemerná diskutovanosť: 6
  • RSS blogu

O blogu

Vo všetkých povolaniach, ktoré som kedy vykonávala, som sa vždy stretávala s ľuďmi. Komunikovala som s nimi rada a aktívne. Ak sa ma chcete niečo spýtať, alebo si o mne prečítať, navštívte moju webovú stránku <a href="http://www.magdavasaryova.sk">www.magdavasaryova.sk</a>.

Kalendár sa načítava...