Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Metropolitné dopravné riešenia pre naše hlavné mesto

21.10.2010 | Magdaléna Vášáryová

Diskusia (32 reakcií)

21.10.2010 | salamoon

nech to pani autorka neberie osobne ale toto citanie mi pripada ako uputavka na dalsiu cast jedneho z mnozstva typicky predvolebnych sci-fi romanov ... ked sa bezny obcan pozrie na slov. resp. v tomto pripade na bratislavsku realitu posl. 20 rokov, tak z tohto 'uvodu do teorie paranormalnych javov" hned myslim si vytriezvie ...a navyse, akosi prilis casto sa v nom spominaju peniaze cudzich danovych poplatnikov a spoliehanie na system, ktoreho podstatu jej vlastna polit. strana v posl. obdobi dost ostro odmieta ... zeby paranoidna schizofrenia alebo len dalsia prakticka a zaroven usmevna ukazka reality tzv. neoliberalizmu a neokonzervativizmu v podmienkach slovenskych... ? :-)


"... financovanie veľkej časti projektu je plánované z európskych fondov."

"...aby bola ako vývojový projekt Európskej únie v spolupráci s dodávateľmi nových vozových súprav čo najskôr realizovateľná."

"...ako spojiť týmto efektným, čiastočne podzemným a zároveň efektívnym a financovateľným projektom zo zdrojov EÚ oba brehy Dunaja."

... takze zase sme pri tom starom znamom a velmi praktickom, ked sa to hodi mne ci mojim mecenasom, tak aj 'prerozdelovanie' a 'solidarita' su dobra priam vyborna vec ... :-)
ked sa tak priem. nezainteresovany clovek pozrie na koncepciu ci 'antikoncepciu' budovania, rozvoja, vystavby ci sluzieb v 'krasavici' na Dunaji posl. 20 rokov, tak akykolvek 'koncepcny' clanok podobny tomu vyssie, zial vyvolava len mierny usmev :-)

21.10.2010 | pisoir

K tomu sa da dodat len "amen". Fakt neuveritelne ako dokaze jeden kandidat na primatora este aj v tejto dobe napisat taketo sci-fi o Bratislave. Odporucam pani Vasaryovej konecne zliezt z toho komina...

25.10.2010 | peter1234

Vaše vysmievanie vyplýva pravdepodobne z Vašej nevedomosti. Ak by ste sa len trochu o vec zaujímali, tak by ste vedeli, že na uvedený projekt, presnejšie väčšinu úsekov, je už vydané územné rozhodnutie. Projekty sú pripravené pre stavebné konanie.Nezosmiešňujte sa svojou nevedomosťou.

21.10.2010 | lajciak

S tym, ze Bratislava ma dopravne problemy sa neda nesuhlasit (i ked myslim, ze MHD je v BA celkom slusne - napriklad sa to povacsine s mestami podobnej velkosti v U.S.A. neda ani porovnat - tam mozu o nasej MHD iba snivat).

Jedna vec ktoru by som rad pochopil je, ze preco je kolajova doprava povazovana za taku efektivnu. Ano, casto pocujem alebo citam, ze napriklad vlaky (a teda predpokladam aj elektricky) maju vyrazne nizsiu spotrebu energie na kilometer ako napriklad kamiony (pri prepocte na prepraveny naklad) a setria tak financie aj zivotne prostredie (aj v pripade ze oba dopravne prostriedky su elektrizovane - teda napriklad elektricky verzus trolejbusy). Nie je mi vsak jasne preco tomu tak je. To je proste medzi kolajnicami a kolesami nizsie trenie, alebo maju vlaky lepsiu aerodynamiky, lebo su dlhe? Viem, ze ciastocne je to tym, ze do vlaku aj na velku vahu nakladu staci dat jeden motor, ale elektricky su porovnatelne velke ako trolejbusy, ak nie mensie, takze tam naozaj neviem preco su povazovane za efektivne. Mne sa zda, ze trolejbusova trat (natiahnutie drotov) sa da urobit lacnejsie ako vybudovat aj droty aj kolajnice (elektrickova trat), je to rovnako ekologicke a trolejbusove trate su flexibilnejsie - napriklad sa daju urobit pruhy len pre trolejbusy podobne ako je to u elektriciek, ale v pripade potreby sa tieto pruhy daju lahko, rychlo a lacno premalovat.

Aka je teda prakticka vyhoda elektriciek a kolajovych systemov v MHD proti napriklad trolejbusom? Ocenil by som keby to niekto znaly situacie vysvetlil. Dakujem!

P.S.
Kolajove systemy ma fascinuju a mam k nim emocionalne pozitivny vztah - takze nic proti nim, len ma zaujima v com spociva ich vyssia efektivita.

21.10.2010 | salamoon

1. preco byty a domy v okoli tras metra/trainu v mestach stoja viac ako tie kt. lezia mimo kolajovych trati ? no asi preto ze je to najoblubenejsi, najspolahlivejsi, najrychlejsi a najflexibilnejsi system dopravy

2. trolejbus je nespolahlivy a casto poruchovy, navyse malo flexibilny oproti klasickym autobusom (o metre ani nehovorim)kedze moze chodit iba tam kde su natahane droty

3. lenze v amerike si mal vsimnut napr. aj ich cestnu siet, kt. sa so slov. minicestickami neda ani porovnat, ja zase poznam kopec svetovych metropol kde je verejna doprava neporovnatelne lespsia ako v BA, staci zajst do nedalekej Viedne, alebo ako priklad ti dam Sydney kde maju aj dobru cestnu siet ale aj skvely system metra, autobusov a trajektov ... bez toho aby si potreboval auto sa vsade kde chces dostanes chces

4. a nakoniec, v 5 ci 7 vagonoch vlakovej supravy/metra prepravis niekolko krat viac ludi ako v trolejbuse a ovela rychlejsie, bez ohladu na situaciu ci zapchy na cestach

21.10.2010 | waterholding

Tak napriklad elektricka sa len velmi tazko dostane do dopravnej zapchy, v ktorej bude stat nepohnute pol hodiny na mieste. A tam, kde mas uz teraz uzke cesty, ktore sposobuju kolaps, tazko domalujes nejaky dalsi trolejbusovy pruh. Takze podla mojho skromneho laickeho nazoru sa vyssia efektivita vztahuje najma k casu a tym padom aj prepravnym kapacitam :)

02.11.2010 | cinematic

to je síce pravda, ale len do okamihu poruchy, alebo kolízie s iným účastníkom premávky...porom chodník pri električkovej trati vyzerá ako cestička od mraveniska... a je po výhodách niekedy aj na 3 hodiny

22.10.2010 | gastros

kedze robim v "brandzi" okolo kolajovych vozidiel, pokusim sa zodpovedat:
1. ano, valivy odpor naprav kolajoveho vozidla je radovo nizsi ako u cestneho s pneumatikami. Aerodynamika je tiez pomerne lepsia, lebo turbulentne prudenie pod vozidlom je mensie (mala svetla vyska) a rovnako aj dlhy a "slizovity" tvar tomu pomaha. S tym jednym motor ale nemate az tak pravdu, lebo vdaka nizkemu treniu vie jedna naprava preniest len obmedzenu silu. Preto sa skor pouziva koncept rozdelenia vykonu medzi 4-6 mensich pohonov.
K tomu, moderne trakcne systemy maju standardne rekuperaciu energie pri brzdeni a vyuzivanie energie z kondezatorov pri vypadku prudu (kedy vedia neraz prejst aj par km pri vypadku prudu).
2. Nevyhodou kolajovych vozidiel je to, ze su na kolajach :) Vysvetlim: Na kolaji sa prosto neda predbiehat a ani vyhnut prekazke. Ak sa udeje nieco na ceste, obides to, ale ak vypadne stroj na trati pred tebou, musis odstavit. Na druhej strane, kolaje su vacsinou vyhradene len pre elektricky a pripadne zapchy na ceste sa ich teda netykaju. Ich cestovna rychlost v takychto koridoroch je tiez vyssia ako u aut.
Trolejbusy: Tie na jednej strane spajaju vyhody nizsej spotreby , ekologickeho pohonu a moznosti vyhnutia sa prekazke na ceste (aj ked len obmedzene), no na druhej zase v pripade kolony stoja na ceste rovnako ako auta. Ak pride k vypadku prudu ci predosleho vozidla, su tiez odstavane (vacsinou, duobusy to ale vedia obist). Tak ci onak, trolejbus nedlahci cestnu premavku a svojou vahou nici cesty viac ako bezne osobne auto.

22.10.2010 | lajciak

Vdaka za objasnenie - vzdy ma zaujimalo preco je kolajova doprava energeticky efektivnejsia a doteraz som v podstate len hadal, takze dobre padne mat niektore veci potvrdene (alebo aj vyvratene). Takze co sa vyhod tyka jedna sa hlavne o trenie a aerodynamiku. Pri vysokych rychlostiach (vlaky) to asi predstavuje dost velke uspory. Ako clovek v 'brandzi' vedeli by ste priblizne posudit, ci to predstavuje slusne energeticke uspory aj pri relativne nizkych rychlostiach - teda v meste (elektricky)?

Ano, to co pisete v druhej casti su podla mna hlavne nevyhody kolajovej dopravy. Trolejbusy ich naozaj z casti zdielaju tiez (ale ako pisete, duobusy su moznym riesenim - inac ako duobusy by som asi nechal robit vsetky mestske trolejbusy/autobusy keby to bolo na mne ;) - teda ak by predrazenie nebolo privelke). I ked trolejbusy maju predsa len trochu vacsiu flexibilitu, kedze mozu obist blokaciu na ceste - ci uz pokazeny trolejbus (musel by pravdaze stiahnut svoje napajadle na elektrinu), alebo dieru alebo nieco padnute a podobne.

Je pravda, ze elektrickova trat zabera asi o nieco menej miesta ako napriklad trolejbus, kedze elektricky su uzsie. Preto je asi jednoduchsie vybudovat bezpremavkovy koridor len pre elektricky ako cestu len pre trolejbusy (a povedzme autobusy). Je mi tazko posudit o kolko moze byt taka elektrickova trat uzsia ako povedzme pruh pre busy. Tipoval by som, ze kolajovu trat je asi aj lacnejsie postavit ako cestny pruh/cestu (nepocitajuc kopce a podobne prekazky) a mozno je aj trvacnejsia, alebo sa mylim?

22.10.2010 | gastros

energeticke uspory za malych rychlosti: ak to porovnavame so spalovacimi motormi, tak su znacne. Uz len cisto z dovodu toho, ze trakcne moroty (elektromotory) maju neraz ucinnost okolo 70-80%, kdezto spalovacie motory zhruba 25-35%.
Samozrejme, elektricka ako taka je o dost tazsia ako osobne vozidlo ci autobus, ale bezne instalovany vykon (4 az 6 x 120kW motor) je viac nez dostatocny. Dolezite je ze elektromotory maju vysoke krutiace momenty, elektronicky limitovane na 3-4kNm (to je asi 10-15 nasobok bezneho TDI motora). Ono, vedeli by aj viac, ale kolesa to uz na kolaje neprenesu ;)
Pre porovnanie, nase stare T3ky maju 4x 40kW

No a stavba trati...to je dlha tema. Dobra a kvalitna trat nie je isto lacnejsia ako bezny asfalt. No v BA je kolajova trat hrozna. Viem ze elektrickovu trat v BA mame v nasich tabulkach hodnotenu ako treti, cerveny a rizikovy stupen. (zla udrzba, jazdenie aut (aj tazkych) cez kolaje a tie nase zastarale T3-ky jej tiez davaju pekne zabrat.

23.10.2010 | lajciak

No ja som skor myslel energeticke uspory elektrickovej verzus trolejbusovej dopravy. Kedze oba dopravne prostriedky pouzivaju elektromotory, tak tam sa asi uz jedna len o aerodynamiku, vahu a trenie - neviem ci to robi pri relativne nizkych mestskych rychlostiach znacny rozdiel.

Hmm, to je skoda, ze u nas je ta trat rizikova - myslel som, ze tym, ze je prevazne oddelena od ciest a ine vozidla cez nu prechadzaju len na niektorych miestach, tak by bola lahko udrziavatelna.

21.10.2010 | ulicnik24

na rozlusknutie vsetkych problemov.
Kde na to vziat?

21.10.2010 | laso

z miestntch dani-z nehnutelnosti

a kedze podnikatelia si vylobovali strop na miestne dane firemnych objektov(prave sa schvaluju...), tak ostava uz iba zvysenie dani pre obcanov-ak doteraz si platil za 3 izbovy byt v bA 600Sk rocne, bude stacit zvysit desatkrat..
psickari to evidentne nezatiahnu

21.10.2010 | laso

SYSTEMOVE RIESENIA su to prave...

VY ste na to excelentna ODBORNICKA

22.10.2010 | hektor23

vy vobec dokazete zareagovat vecne ci argumentacne?
ak nie, tak si tieto prispevky laskavo nechajte pre diskusie na pravde

25.10.2010 | pepa222

kazdy ma pravo na svoj nazor.

21.10.2010 | hurahura

Ciste Sci Fi.
aby som parafrazoval autorov tak radsej vrabec v hrsti ako holub na streche.

naozaj radsej 2km povrchovej elektricky v petrzalke do roku 2018 (pridal som im dalsie 3 roky co sa stratia v hadkach o variantoch) ako Ten - T absolutne v nedohladne.
Dnes v roku 2010 sa hovori ze Ten - T moze zacat tak cca 2017.... tak ak realne zacnu 2020 ratajme cca minimalne 2025 kym bude funkcny.... a to je odhad ak sa nic dramaticky nebude menit.

21.10.2010 | hurahura

skoda ze sa nedaju editovat prispevky, tak musim takto.

osobne v tomto blogu ziadne riesenia nevidim, len teoriu.

a) autorka v uvode hovori o zanedbanej zeleznicnej stanici - v texte ziadne riesenie neponuka - fakt je taky ze mesto riesi predstanicne namestie 10 rokov s developerom IPR ktoremu postavit jednoduchu jednu budovu trvalo o tri roky dlhsie ako mal v plane. Doteraz sa riesi zeleznicna stanica 10 rokov, kolko rokov bude IPR trvat stavba takeho mega komplexu.
Autobusova stanica. - uz je to mimo mesta - riesi HB reavis. Kolko rokov to este bude trvat, imho dalsich 10 rokov...

b) hovori o zanedbanych cyklotrasach - ziadne riesenie neponuka

c) parkovanie - da sa s tym suhlasit, fakt vsak neviem kde to chce mesto stavat, na akych pozemkoch a ako prinutit developerov aby stavali verejne pristupne garaze za rozumne ceny, ked doteraz nenaslo paky na to aby postavili dostatocne kapacity na parkovanie len pre svoje projekty a nie to aj pre siroku verejnost (viz napr. apollo bussiness centra, shopping centra... atd)

d) prve koncepty do roka - koncepty su na nic. Konceptov riesenia MHD v BA je od 80 rokov mnozstvo. Dnes uz treba realizaciu. Poslednych 20 rokov sa tu dookola riesi ci BA potrebuje metro, podzemnu, nadzemnu alebo povrchovu variantu elektricky.... teraz ideme zacinat odznova ? Vsak tych konceptov je vypracovanych uz na mraky. Treba uz aspon nieco zrealizovat.

e) oprava existujucich trati - vyborne. Je to nutne. Ale nie je to ziadne riesenie pre casti bratislavy, ktore doteraz ziadne spojenie nemaju.

f) Spoliehat sa na Ten - T znamena minimalne dalsich 10 rokov stagnaciu a zabetonovanie sucasneho stavu, pretoze je velmi nepravdepodobne ze jeho vystavba sa rychlo rozbehne a rychlo dokonci.
A koniec koncov rychlo elektricka na vnutromestskom okruhu sa predsa s konceptom Ten - T nijak nevylucuje.

g) uplne absentuje vo vasom programe zmienka ako moze mesto pomoct realizacii privadzaca R7 ktory je tak potrebny pre zufalu situaciu v podunajskych biskupiciach a vrakuni

takze sme rozobrali teoriu a teraz prosim ponuknite nejake riesenia

som uplne zufaly z toho co nam predklada pan Ftacnik a pani Vasaryova vo svojich programoch v oblasti dopravy. Ale na druhej strane som celkom spokojny ze pan Hlina este nezacal. To uz len bude Sci - fi.

Ak som nieco zle pochopil a mate nejake naozaj KONKRETNE riesenia, prosim reagujte. dakujem

21.10.2010 | hurahura

a aby som este doplnil: jedine s cim sa da suhlasit je samozrejme nazor na stary most

21.10.2010 | untrop

Inak by vedela, ze najrychlejsie riesenie je preliat co najviac penazi zo stavieb urcenych pre automobilovu dopravu do stavieb pre MHD. Hned.

Nejaky "generalny plan dopravy" je len oddalovanim. V dopravnom podniku urcite existuju ludia, ktori vedia co je treba robit. Staci sa ich opytat.

Pani Vasaryova, a na starom moste chcete auta alebo nie? Ak tam teda nechcete elektricku?
Zmodernizovat trate, ano treba, a to uz nebude stat 100 mega? Hned?

Cely ten zeleznicny tunel je hlupost, ak sa aj pouzije pre MHD, bude to trasa zst filialka - zst petrzalka. To vobec nepomoze kritickej Devinskej, Dolnym Honom, Dubravke a obciam v okoli BA.

Kritizujete sucasny stav a ponukate len viziu europenazi. Nic co by ste mali spravit ako primatorka Vy, a hned.

25.10.2010 | peter1234

Predpokladám, že by sa Vám najviac páčil kandidát, ktorý by Vám nasľuboval čo najviac, hoci aj nereálnych sľubov. Projekt Integrovaný dopravný systém v Bratislave a v regióne, ktorý pripravuje MDPaT SR zásadným spôsobom rieši problémy dopravy v Bratislave a v regióne za prevažne európske a štátne peniaze. Úlohou mesta je to v maximálnej možnej miere podporovať a konať v záujme toho, aby sa to mohlo čo najskôr realizovať a nie ako doposiaľ, že sa kládli polena.Mesto, pokiaľ neviete, je v súčasnosti vo finančnom kolapse a tak, veľké sľuby sú naozaj nereálne.

22.10.2010 | bluehen

Dopravny plan je prave ten zaklad od ktoreho by sa mali odvijat vsetky rozhodnutnutia tykajuce sa dopravnej infrastruktury. Lenze to co maju mesta vo vychodnej europe mozno s vynimkou prahy nie su dopravne plany, ale len nejake subory scitania dopravy, s primitivnou metodikou predpovedania dopytu. Taketo plany urobil dopravoprojekt niektorym mestam na slovensku a zial, nikde to nefunguje. A druha vec, mesta za riesenia nechcu platit, a volici im to dlhodobo toleruju. Napr. v TN min. 5 rokov nedokazu vyriesit zakladne veci, len cakaju na dalsi most ako na spasu

22.10.2010 | Nickush

Nie je to projekt na jedno volebné obdobie. BA spravila zásadnú chybu, že zastavila rozvoj koľajovej dopravy (električky). Sú mestá, kde práve toto riešenie odbremenilo centrá (viď Brno), u ná sa furt a stále sníva o podzemnom metre, ako keby nemohla existovať alternatíva vo forme ľahkého metra resp.pozemnej električky.
Ani existujúce trate nie sú riešené práve najlepšie. Sú to dlhé zberné radiály, ktoré sa stretávajú v centre a neobsluhujú sídliská aj okružne. Radiály nie sú prepojené na rýchle zmeny trasy v prípade výpadku časti trate, takže ak sa stane nehoda, tak nie je možnosť električky dočasne presmerovať inam. Prpojka je v podstate len Vazovova ulica a okruh cez tunel. Neexistuje prepojenie veľkých nákupných centier (okrem Zlatých Pieskov), takže každý nákup je nevyhnutne spojený s použitím automobilu. Prečo sa neuvažuje o električkovom prepojení mesta cez Dolné Hony smerom na Zlaté Piesky? (výrazne by poklesla dorpavná frekvencia na Gagarinovej). Prečo sa neuvažuje o prepojení Rače so Zlatými Pieskami? Prečo nepokračuje električka z Ružinova k letisku a k Avionu? Prečo sa neuvažuje o električke z oblasti Dúbravka na Devínsku Novú Ves? Lebo... lebo súčasný rozchod 1 000 mm je zastaralý a je najvýraznejším limitujúcicim faktorom rozvoja elektrečiek v meste. Výrobcovia vagónov nechcú na tento rozchod konštruovať a vyrábať nové vozne a bez nich sa nové trate nedajú budovať. Lenže prestavba zo súčasného rozchodu na štandardný 1430 mm tiež stoji nemalé peniaze.
A len tak na okraj: tie nové električky zo Šafárikovho námestia do Petržalky by mali rozchod tiež 1000 mm? Tak potom radšej o novej električke ani neuvažovať... zbytočne vyhodné peniaze.

22.10.2010 | ulicnik24

v inych mestach tiez maju uzky rozchod a ocividne s tym problem nemaju, elektriciek neporovnatelne viac ako u nas. Elektricka nie je nieco kde by si potreboval 20 druhov na vyber.

22.10.2010 | gastros

nemate pravdu
Takzvany "meterspur" 1000mm nie je nic vynimocne a vyraba sa bezne. Okrem mnohych lokalnych zeleznic vo Svajciarsku sa 1000mm rozchod pouziva napr.: Ber, Bazilej, Zeneva, Zurich, Valencia, Porto, Bilbao, Mallorca, Belehrad, Kaliningrad, Trondheim, Lodz, v mnohych elektricach a lokalnych vlakoch vo Francuzku a Nemecku, Zahreb, Helsinki, Antverpy ci Innsbruck.
Kazdy vyrobca elektriciek, ci vlakov, ma v ponuke aj metrovy rozchod. Ono su to tak velke a lukrativne zakazky, ze sa pri vyvoji noveho radu vzdy mysli aj na "meterspur" a jeho technicke riesenie nie je problem. (ono, cena takejto zakazky Vam ten vyvoj spolahlivo vrati)

Takze, vyhovorky DPB o jedinecnosti nash rozchodu berte s velkou rezervou, nove vozidla sa konstruuju na vsetky typy a rozchody trati.

PS- "standard" je 1435mm ;)

02.11.2010 | cinematic

ale v takmer všetkých týchto mestách je kvalita koľajiska rádove lepšia.. žiadne bočné hádzanie a priečne kývanie spôsobené nerovnosťou koľajiska neničí vozidlá ani samotné koľajisko.... o tichých vozidlách radšej pomlčím, pred niekoľkými rokmi rekonštruované zákruty na Hviezdoslavovom a Októbrovom námestí si spievajú svoje neznesiteľné árie dlho do noci.

22.10.2010 | bralajos

Bratislava už dávno mala rozvíjať električku. Zurich to vie, tak sa mali priučiť (je to porovnateľné mesto). Stále len fantazírujú títo politici a chvália sa projektom, ktorý je dlhodobý a platený z TEN.
Čo sa týka rozchodu koľají, čítal som niekde na internete článok o tomto probléme, písal ho jeden bývalý pracovník z BDP.
Bratislava už dávno mohla pripravovať trate pre rozchod 1435mm, ako napr.Liberec.
Je oveľa väčšia konkurencia výrobcov v tomto rozchode.
Inak je to fakt Jules VErne, to naozaj. . . :)

25.10.2010 | peter1234

Je to vec názoru. Pre Vás sú to možno rozprávky, pre nieko iného realita, na ktorej sa už dlho pracuje. Je to aj vec informovanosti. Možno by MDPaT SR malo viac informovať verejnosť o tom, čo sa reálne pripravuje. Odborné kruhy to vedia a MDPaT SR k tomu občas organizuje aj semináre. Takže, tie, podľa Vás rozprávky, sa stanu za pár rokov skutočnosťou. Ináč v podstate nič mimoriadne, len to, čo v iných krajinách dávno funguje.

25.10.2010 | pepa222

Osobne si myslym ze myslienky pani Vasaryovej su naozaj vecne a realizovatelne. V zahranici mame vskutku vela dobrych prikladov rozvinutej a dobre fungujucej infrastruktury. Staci iba tieto priklady implementovat do bratislavskej reality. Hlavne je transparentne obstaravanie a ferove sutaze. Okrem toho ma pani Vasaryova kopec odbornikov ktori jej pomozu vo vybrati tej najlepsej alternativy.

26.10.2010 | juro92

Myslím si že je to veľmi dobrý nápad čo sa týka železničnej dopravy a aj mostu pre cyklistov a peších.

02.11.2010 | cinematic

a až potom politici, peniaze a rôzne mezmyselné lobingy. Chuť realizovať tranzitnú dopravu cez centrum mnochých kváziinžinierov dodnes neprešla, namiesto aby predkladali idey a koncepcie ako obísť vnútorný mestský okruh pri prechode severojužným a východozápadným smerom. A pri frekvencii akú dnes v Bratislave zažívame by ani slovo vnútromestské tunely nemalo znieť ako nerealizovateľná utópia.

02.11.2010 | cinematic

ospravedlňujem sa za preklepy

Magdaléna Vášáryová

  • Počet článkov: 46
  • Priemerná čítanosť: 2503
  • Priemerná diskutovanosť: 6
  • RSS blogu

O blogu

Vo všetkých povolaniach, ktoré som kedy vykonávala, som sa vždy stretávala s ľuďmi. Komunikovala som s nimi rada a aktívne. Ak sa ma chcete niečo spýtať, alebo si o mne prečítať, navštívte moju webovú stránku <a href="http://www.magdavasaryova.sk">www.magdavasaryova.sk</a>.