Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

BLOG Magdaléna Vášáryová

Kedy sa zašpiní nová zásterka a čo z toho plynie

25.05.2009 | Magdaléna Vášáryová

Možné pokračovanie „žehliča“

  • Tlačiť
  • 0

Ak chce človek byť považovaný za múdreho, musí okrem pamätania si dôležitých vecí aj vhodne zabúdať. Neaktuálne telefónne čísla, mená nepoužiteľných milencov, novinárske headlines a politické slogany. Napríklad ten o potrebe ekonomizácie našej zahraničnej politiky.

Rozumela som motivácii odievania sa do tohto hesla, ale predstavovať si, čo znamená  v realite, znamenalo strácať čas. Bolo vymyslené pre tých, ktorí si myslia, že diplomati trávia svoj čas najmä postávaním na recepciách so šampanským v ruke a otváraním cudzích výstav. Niežeby to nerobili, dokonca to musia robiť dosť často a niektorí sa ani na nič inšie nezmôžu, ale čo len trochu informovanejší človek vie, že špičkoví diplomati boli vždy hodnotení aj podľa merateľných ukazovateľov rastu vzájomného zahraničného obchodu a investícií. Boli to nezriedka jediné overiteľné čísla v inak dosť v tomto zmysle nevďačnej diplomatickej práci na vyslaní.

Usporiadanie obedov s investormi, stretnutia s obchodnými zástupcami, podávanie pokiaľ možno čo najobjektívnejších informácií o ekonomickej situácii doma a vice versa, pre veľvyslancov aj kontrola práce obchodného oddelenia Zastupiteľského úradu bol a je dodnes denný chlebíček excelencie.

Prečo potom také zdôrazňovanie ekonomickej dimenzie diplomacie? Lebo je to jednoduché. Pre ľudí, ktorí nechápu úlohu vyslancov v zahraničí a vidia len financie, ktoré plynú mimo ich dosah, sa takýmto skrývaním sa za ekonomické dopady dá potichu vysielať na misie kamarátov z mokrej štvrte, ktorí sa vám za peniaze občanov budú starať o vaše súkromné obchody. Tak vyzerá zásterka zvaná ekonomizácia našej diplomacie. (Vždy som mala dojem, že aj SARIO má obdobia, keď plní hlavne tieto úlohy.)

Nie je to nová myšlienka. Tesne pred parlamentnými voľbami v roku 1998 vyslala Mečiarova vláda do zahraničia(aj s príslušnými čiernymi Mercedesmi) tridsať nových špeciálnych obchodných zástupcov, ktorí mali oficiálne napomôcť prílevu investícií na Slovensko. V skutočnosti, než na tento trik prišla prvá Dzurindova vláda, sa starali o obchody Mečiara a spol. Nič nie je jednoduchšie, ako využívať diplomatický červený pas a prevážať tovar bez platenia cla a podobných podmienok, ktoré platia pre všetkých ostatných, cez hranice. Domácim tajným službám isto trvalo chvíľu, kým sa zorientovali, akých dôstojných kmínov im slovenská diplomacia nasadila do krajiny. Niektorí vydržali aj vyše roka a isto si zaslúžili tučné podiely z transakcií, ktoré pre svojich chlebodarcov vykonali. Záznamy o takýchto metódach slovenských politikov zostali s určitosťou rovnou jednotke v zápisoch agentov, ktorí ich sledovali.

Preto správy, že sa chystajú pred voľbami podobné vyslania, ma znepokojujú. Červené pasy a s nimi spojená imunita lákajú viac ako tá poslanecká. Poslanci sú pod drobnohľadom slovenských médií, ale títo vyslanci môžu počítať s tým, že sa počíta len to, čo je doma. Naši investigatívci nedočiahnu za hranice. Preto je také ťažké zistiť, kto je výbercom daní pre svojich chlebodarcov dnes. Duckého príbeh je dostatočne známy, ale nefunguje ako výstraha. Najlepšie sa totiž berú percentá z obchodov nielen v plyne a rope, ale najmä v obchode so zbraňami. A v tom sú účinní nielen obchodníci s týmto čiernym tovarom, ale aj „kvázi" diplomati. Nestačí sa čudovať, že niektorí politici náhle bohatnú, treba sa pozrieť na prsty ich kamarátom, ktorí podnikajú v týchto oblastiach. Podpora je vzájomná. Ty vo vláde mi podpíšeš môj vývoz špeciálu a ja ti súkromne prispejem na tajné konto, ktoré ti odovzdám po tom, čo opustíš premiérsky úrad. Neboj sa, je to bezpečné, mlčanie oboch strán je zaručené. Tak to fungovalo za Mečiara a zrejme bude fungovať aj dnes. Stačí vyčkať ešte pár rokov a presvedčíme sa o tom. Lebo tí, čo sa takto neštítia okrádať Slovensko, nemajú dosť „zicflajšu", aby sa svojím majetkom nepochválili ešte za svojho života.

Minister zahraničných vecí vie najlepšie o takýchto snahách a krokoch. (Okrem neho sú to aj všetky diplomatické a tajné služby okolo nás). Preto sa oplatí sledovať ministra, ako sa pohybuje v týchto kalných vodách a či má dosť sily, aby ustrážil tých najnenažranejších. Alebo je len zásterkou, ktorá má svojou čistotou (čítaj odbornosťou) zakryť, čo sa pod ňou v skutočnosti deje?

Nazvala som minulého zaminira (ministra zahraničných vecí v skratke) žehličom. Urazil sa, ale mala som pravdu. Biela zásterka, ktorú si Fico a jeho vláda obviazali na tajné vrecká, ktoré si plnia v nákupoch v štátnej samoobsluhe, sa už špiní škvrnami. Zoberte si infračervenú lampu. Niektoré sa už dajú vidieť.   

 

  • Tlačiť
  • 0

Magdaléna Vášáryová

  • Počet článkov: 46
  • Priemerná čítanosť: 2503
  • Priemerná diskutovanosť: 6
  • RSS blogu

O blogu

Vo všetkých povolaniach, ktoré som kedy vykonávala, som sa vždy stretávala s ľuďmi. Komunikovala som s nimi rada a aktívne. Ak sa ma chcete niečo spýtať, alebo si o mne prečítať, navštívte moju webovú stránku <a href="http://www.magdavasaryova.sk">www.magdavasaryova.sk</a>.

Magdaléna Vášáryová

  • Počet článkov: 46
  • Priemerná čítanosť: 2503
  • Priemerná diskutovanosť: 6
  • RSS blogu

O blogu

Vo všetkých povolaniach, ktoré som kedy vykonávala, som sa vždy stretávala s ľuďmi. Komunikovala som s nimi rada a aktívne. Ak sa ma chcete niečo spýtať, alebo si o mne prečítať, navštívte moju webovú stránku <a href="http://www.magdavasaryova.sk">www.magdavasaryova.sk</a>.

Kalendár sa načítava...