Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

BLOG Made in China

Prečo sa v Číne zamestnanci netrénujú, ale kradnú

03.09.2008 | kariotka

Vysoká fluktuácia je pre manažérov nočnou morou, pre pracujúcich nevyhnutnosťou

  • Tlačiť
  • 4

Včera som dostala email od môjho čínskeho kamaráta Jiangleiho v nasledujúcom znení: „Nenávidím svoju prácu a myslím, že sa tu na to vykašlem. Včera dali výpoveď traja kolegovia a po víkende to plánuje urobiť ďalší. Premýšľam, že urobím to isté. Vieš mi poradiť, kde nájsť inú prácu?“ Jianglei má 24 rokov, vysokú školu skončil zhruba pred rokom a odvtedy už vystriedal šesť zamestnaní. Je typickým príkladom mladého Číňana, ktorý sa práve zapojil do pracovného cyklu.

Nočnou morou každého druhého zamestnávateľa v Číne je vysoká fluktuácia pracovníkov. Životopis, v ktorom človek uvádza, že pre jedného zamestnávateľa pracoval dva týždne až dva mesiace, nie je ničím neobvyklým. Sama som zažila prípady, kedy som mala na starosti tréning nových zamestnancov, ktorí sa po prvom dni už viac neobjavili. Dôvodov pre takéto správanie je viacero.

Na prvom mieste treba spomenúť nástupný plat Číňana. Čerstvému absolventovi čínskej univerzity zamestnávateľ zvyčajne ponúkne v Šanghaji okolo 1500 RMB (150 euro) na mesiac a k tomu príspevok na obed. Tento balík je však viac než úbohý.

Pred pár týždňami som pozvala na obed chlapca zo susednej kancelárie. Cez obedňajšiu prestávku som ho totiž nikdy nevidela jesť s ostatnými a preto som sa chcela dozvedieť prečo. Počas obeda mi povedal, že je závislý na cigaretách, denne potrebuje jeden balíček, ktorý stojí 8 RMB (0.8 euro). Preto mu už na jedlo nezostane. K jeho platu 1100 RMB (110 euro) totiž dostane na celý mesiac príspevok na obed v hodnote len 100 RMB (10 euro). Aj keď žije s rodičmi, z týchto peňazí mu to na obed nevystačí. Za obed pre dvoch som vtedy zaplatila 50 RMB (5 Euro), čo by v prípade, ak by podľa čínskeho zvyku ako muž platil on, znamenalo polovicu jeho mesačného príspevku. Je preto pochopiteľné, že ak mu nejaký zamestnávateľ ponúkne o 100-200RMB viac, tak prácu hneď vymení. A takto to pokračuje ďalej, pokiaľ nedosiahne požadovanú finančnú hladinu.

Ďalším dôvodom fluktuácie sú výhody, ktoré so sebou daná práca prináša a spôsob prístupu k zamestnancom. Ľudia si zvyčajne pochvaľujú prácu pre zahraničnú firmu, v ktorých ich vedúci sem tam vezme skupinovo na obed či večeru, prípadne im táto práca poskytne možnosti služobnej cesty. Pri nízkom plate je totiž pre väčšinu Šanghajčanov len snom navštíviť za vlastné napríklad Peking. Práve práca s možnosťami cestovania im pomáha trochu si rozšíriť obzor.

Situácia v čínskej firme je však často iná. Stretla som sa s prípadom, kedy sa mi kamarátka vyplakala preto, lebo ich vedenie firmy pozvalo na večeru, no následne im to odpočítalo z platu. Je pochopiteľné, že po takejto skúsenosti sa už zamestnancom nežiada zúčastňovať sa akýchkoľvek „teambuildingových“ aktivít a sú ochotní vymeniť prácu kedykoľvek, keď sa objaví atraktívnejšia ponuka.

Veľkú úlohu zohráva aj prístup manažmentu. Ak totiž zamestnanci vidia, že ich šéf je ráno v kancelárii prvý a večer posledný, sú inak motivovaní ako v prípade, že sa šéf objaví až okolo obeda a zmizne už okolo štvrtej. Stretla som sa dokonca s malou firmou, kam šéf zavítal len dvakrát do týždňa na dve hodiny. Vždy len zamestnancom predložil pár veľkolepých nápadov bez presného postupu ich naplnenia či spôsobu hodnotenia výsledku. Zvyšný čas potom zamestnanci trávili všelijako, najčastejšie však na laptope pozerali DVD-čka. Netreba sa preto čudovať, že šéf jedného dňa v kancelárii namiesto zamestnancov našiel len odkaz „Dávame výpoveď a nemohli sme sa ti dovolať!“.

Otázkou je, ako môjmu kamarátovi Jiangleimu pomôcť. Je problém v jeho firme, čiže v manažmente, ktorý sa nestará? Je jeho práca demotivujúca alebo je len jednoducho podobne ako jeho kolegovia málo platený a dúfa, že rýchlo nájde inú lepšie ohodnotenú prácu?

Otázka fluktuácie trápi veľa manažérov. Realita je taká, že veľké percento firiem v Číne už dnes neinvestuje do tréningu zamestnancov, ale ich len „ukradne“ z podobnej firmy, ktorá im potrebné vlastnosti vštepila. Nevidia totiž dôvod investovať do krátkodobého zamestnanca. Keďže v Číne dodnes nebolo aplikované žiadne poriadne pracovné právo, ktoré by zamestnanca zaväzovalo k výpovednej lehote prípadne k finančnej náhrade za tréning, otázka fluktuácie a jednomesační zamestnanci tu ešte dlho ostanú otvoreným problémom.

    > Hlasuj za tento článok na Hlasuj za tento článok na vybrali.sme.sk
  • Tlačiť
  • 4

Made in China

Made in China
  • Počet článkov: 12
  • Priemerná čítanosť: 3335
  • Priemerná diskutovanosť: 3
  • RSS blogu

O blogu

<p><b>Veronika Zhonguo</b>, Šanghaj</p><p> V Číne žijem už tri roky. Nehovorím síce plynulo čínsky, ale viem sa najesť paličkami, vysvetliť taxikárovi cestu do mojej kancelárie a poradiť kde nakúpiť made in China produkty. V Ázii vlastním firmu, ktorá sa zaoberá poradenstvom v oblasti ľudských zdrojov. Vo voľnom čase prechádzam obchody s DVD-čkami a zbieram "originál kópie" česko-slovenských filmov za 1 euro alebo obchádzam Číňanov na ceste na korčuliach.</p>

Made in China

Made in China
  • Počet článkov: 12
  • Priemerná čítanosť: 3335
  • Priemerná diskutovanosť: 3
  • RSS blogu

O blogu

<p><b>Veronika Zhonguo</b>, Šanghaj</p><p> V Číne žijem už tri roky. Nehovorím síce plynulo čínsky, ale viem sa najesť paličkami, vysvetliť taxikárovi cestu do mojej kancelárie a poradiť kde nakúpiť made in China produkty. V Ázii vlastním firmu, ktorá sa zaoberá poradenstvom v oblasti ľudských zdrojov. Vo voľnom čase prechádzam obchody s DVD-čkami a zbieram "originál kópie" česko-slovenských filmov za 1 euro alebo obchádzam Číňanov na ceste na korčuliach.</p>

Kalendár sa načítava...