Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

BLOG Lucia Mušková

Londýnske metro, Oyster karty a odhalený bug v slovenskom mozgu

09.06.2008 | Filmuska1

Alebo ako to beží v krajine, ktorá už nemá potrebu hlásiť sa k zbojníckej minulosti

  • Tlačiť
  • 8


Kde bolo tam bolo, za siedmimi horami, siedmimi dolinami a kanálom La Manche / English Channel, rozhodli sa múdre hlavy, že doba si vyžaduje zmenu.

„Občania naši moderní sú, internetujú, služby online im iste dobre padnú," povedal jeden sir.

„Veru, aj samosprávy preťažené sú, elektronické služby im libríky ušetria a mančaft na strategickejšie úlohy nasadiť, grófstva lepšie zveľaďovať môcť budú," pochopil druhý sir.

„Tak tak", pritakávali aj lordi až primáš Tony buchol odhodlane pasťou, až to na celej Downing Street zahučalo a zavelil...

No a takto nejako sa v roku 2000 rozbehol projekt, ktorému dali názov „Local eGovernment Programme" a ktorý o päť rokov nato spôsobil otvorené ústa celej zvyšnej Európe za Doverom až tak, že dostal aj mnoho ocenení. Cieľ projektu ako z rozprávky: do konca roku 2005 všetky samosprávy umožnia úplnú online alternatívu voči klasicky poskytovaným službám. Teda ak občan bude chcieť, bude mať k dispozícii tú istú agendu v online podobe. Spôsob realizácie sa v našich očiach vymyká už aj chápaniu rozprávok: Vláda vyčlenila potrebný balík peňazí, vymenovala partiu šikovných koordinátorov, aby im boli plne k dispozícii a „milé samosprávy, tu máte money, tu je vám k dispozícii tím odborníkov a vašou úlohou nie je už nič iné, len začať makať, pravidelne reportovať a dodržať termín." Nebolo to jednoduché, aj zopár miestnych hláv padlo za obeť, lebo nepochopili hneď, že pardónu niet.

Ale projekt sa rozbehol. Vláda, čuduj sa svete, nemala ambície so samosprávami vybabrať, práve naopak, chcela im pomôcť. Pochopila, že ak im pomôže zvýšiť odborné kapacity na miestnej úrovni, je to dlhodobo dobré a udržateľné riešenie. A tak urobila prvý krok, ktorý našincovi, zavŕtanému do slovenských strategických informatizačných dokumentov, bude pripadať ako z Marsu: každá samospráva bez ohľadu na svoju veľkosť dostala investičný grant vo výške 1,3 mil. Euro. A boli to práve samosprávy, ktoré následne boli zodpovedné za rozbehnutie a realizáciu celých národných projektov s jednoduchým princípom: pay once, use many times. Teda ak partia grófstiev spolu rozbehla informačný systém pre školskú dochádzku, zaplatila ho pod podmienkou, že sa bude môcť od toho momentu využívať všetkými ostatnými. Vyše 750 agiend sa takto postupne dostalo do online podoby, jedna krajšia ako druhá, využívajúc pritom plnú škálu dnes dostupných možností, vrátane napríklad Google maps.

Výsledok? V roku 2005 hlásili hotovo. 388 samospráv so 49 miliónmi poddaných to dokázalo. V marci 2008 navštívilo ich stránky už 20,1 mil.návštevníkov (čo je približne návštevnosť jednej z najväčších obchodných sietí v GB Tesco). 93% rodičov a opatrovníkov v kraji Hertfordshire prihlasuje svoje deti do školy online. (v najslabšom anglickom okrese to robi „len" 85 %) Boli ste v Londýne? Použili ste na metro čipové Oyster karty, ktoré sa dajú dobíjať? Aj tie vznikli vďaka projektu, je ich už vyše 10 miliónov a sú využité pre 80% všetkých ciest.

A tento projekt sa zaslúžil ešte o jednu dôležitú vec. Až pri jeho prezentácii v Bratislave som si uvedomila a sformulovala základný bug v niektorých (žiaľ dosť dôležitých) slovenských hlavách. Angličania totiž otvorene priznali, že nebolo všetko dokonalé. Niektoré samosprávy to dokonca dočasne vyriešili tak, že žiadosť z elektronického formuláru síce prišla na úrad mailom, ale tam si ju úradník vytlačil a pokračoval ďalej v pôvodnom papierovom procese. A potom postupne si ten systém dopracovali. Táto zdanlivá hlúposť mi ten bug pomohla definovať. Anglický prístup totiž bol: „Bez pardónu umožníme v jasnom termíne všetkým občanom komunikovať cez internet, bez ohľadu na to, či to bude na našej strane dokonalé alebo nie." A ja sa pýtam - vlastne prečo nie? Prečo vlastne mňa má zaujímať, čo sa deje následne na úrade? To predsa už nie je môj problém!

A toto je ten bug: slovenský prístup, potvrdený najnovšou koncepciou informatizácie totiž zneje: „Občan, čakaj až kým si to tu my nejako usporiadame. Síce ešte nevieme presne ako, ale čakaj. Až potom príde rad na Teba." Inými slovami: „Sorry vole, teraz neotravuj."

Tak to teda nie. Definujem prvý bod deklarácie nespokojných občanov za okamžité online služby štátu:

  1. Okamžité nasadenie elektronických formulárov na všetky žiadosti a agendy a umožnenie riešiť požiadavky voči všetkým úradom cez internet. Mňa nezaujíma či je stav IT dobrý alebo zlý, to nie je môj problém. Ja chcem službu elektronicky a nezaťažujte ma vašimi problémami.

A zároveň vypisujem odmenu pre toho, kto fixne tento bug. Budem ho voliť. :-)


    > Hlasuj za tento článok na Hlasuj za tento článok na vybrali.sme.sk
  • Tlačiť
  • 8

Lucia Mušková

Lucia Mušková
  • Počet článkov: 11
  • Priemerná čítanosť: 3472
  • Priemerná diskutovanosť: 7
  • RSS blogu

O blogu

Pracovala som ako riaditeľka informatiky, manažérka informatizačných projektov, spoluzakladala som kongres ITAPA. Baví ma všetko, čo nás posúva dopredu, učí chápať a zlepšovať svet okolo nás. Tento blog je... vlastne o nás.

Lucia Mušková

Lucia Mušková
  • Počet článkov: 11
  • Priemerná čítanosť: 3472
  • Priemerná diskutovanosť: 7
  • RSS blogu

O blogu

Pracovala som ako riaditeľka informatiky, manažérka informatizačných projektov, spoluzakladala som kongres ITAPA. Baví ma všetko, čo nás posúva dopredu, učí chápať a zlepšovať svet okolo nás. Tento blog je... vlastne o nás.

Kalendár sa načítava...